Zimný výstup na Rysy z Poľska

Pod vianočným stromčekom som si našiel množstvo turistickej výbavy, ale predovšetkým mačky. Treba ich samozrejme niekde vyskúšať. Padlo rozhodnutie, že to budú naše Vysoké Tatry, v ktorých som už dávno nebol. Väčšina chodníkov je uzatvorená, tak bolo nutné vymyslieť trasu. Po chvíľke študovania mapy vznikla myšlienka zdolať Rysy (2 4 99 m) z poľskej strany a zostúpiť na Štrbské pleso. Podla hikingu sa da celá trasa zvládnuť za 9,5 hodiny podľa turistických máp je to 8,5 hodiny, ale nieje tam zarátaný úsek od Lysej Poľany po „Schronisko w Roztoce“. V zimných podmienkach by sme to mohli zdolať za cca 10 hodín. Aspoň taký je môj optimistický odhad a počítam s tým, že trasu Popradské pleso – Štrbské pleso pôjdeme pri svetle čeloviek.

Mali sme byť na túto trasu až piati, ale nakoniec ideme traja. Aby som nemusel ráno extrémne skoro vstávať tak spím ja aj Miloš u Tiny v Brezne. Začo jej veľmi pekne ďakujem. Budík mám nastavený na 3:45 aby sme o 4:15 mohli vyraziť. O 5:40 ráno nám odchádza autobus z Popradu do Lysej Poľany. Cesta ráno prebieha rýchlo. V Poprade sme 20 minút pred odchodom autobusu. Cesta autobusom do Lysej Poľany trvá 1:20. Presne o 7:00 ráno vyrážame z konečnej autobusu smerom na Morské oko. Čakám 3 hodiny nudnej turistiky, keďže sa ide po asfaltovej ceste. Po cca 20 minútach prichádzame na parkovisko odkiaľ už nepúšťajú autá ďalej. Značka nám oznamuje, že na chatu pri Morskom oku je to 2:20 po červenej značke. Nedá sa nič robiť a musíme si to odkráčať. Našťastie sme to zvládli celé skôr od Lysej Poľany sme na chatu prišli za 2 hodiny.

Miloš tu už bol a hovorí, že je to najkrajšie miesto vo Vysokých Tatrách. Ja bohužiaľ túto vetu nemôžem potvrdiť. Hmla visí pár metrov nad našimi hlavami a tak nevidieť nič. Darmo pozerám hore a hľadám Rysy, náš dnešný cieľ. Panorámu, ktorá je okolo a aj Rysy si pozriem aspoň na drevenej tabuľke pred chatou. Dávame si prestávku na raňajky a po pól hodine sa poberáme ďalej. Pokračujeme po červenej značke okolo Morského oka. Podľa smerovníka by sme mali byť o 13:45 (za 4:15 hod) na Rysoch. Som optimista a vidím to tak na 13:00, veď tempo sme mali doteraz dobré. Morské oko obchádzame okolo po červenej značke. Zopár odvážlivcov si cestu skracuje priamo cez pleso. Na druhej strane plesa, začíname na dnešnej túre na Rysy po prvý krát výraznejšie stúpať. Kľukatým a pomerne strmým chodníkom sa dostávame k plesu „Czarny Staw pod Rysami“ (1 583 m).

Mraky sa stále nechcú rozostúpiť a tak nič nevidieť. Netuším kam ideme, kadiaľ pôjdeme ani nič. V každom prípade máme najťažší úsek iba pred sebou. Potrebujem nastúpať vyše 900 výškových metrov. Dvaja Poliaci sa aj tu snažia ísť priamo cez pleso a my ich nasledujeme. Držíme si medzi sebou výrazné rozostupy, aby sme zbytočne nezaťažovali ľad. Po pár metroch to otáčajú, že to nevyzerá dobre. Aj my teda schádzame z ľadu a po turistickom chodníku obchádzame pleso. Pred stúpaním si robíme dlhšiu prestávku a obúvame mačky. Konečne je už čo to vidieť. Chvíľku sme nad mrakmi, chvíľku v nich. Ale aspoň mám akú takú predstavu o kráse, ktorá ma obklopuje. Konečne na dnešnej túre máme pred sebou stúpanie, lebo doteraz sme sa motali po rovine, až na krátky úsek medzi plesami. Vo chvíľach keď je vidno okolité štíty, snažím sa nájsť Rysy. Miloš ma ubezpečuje, že vrchol vidno nieje. Škoda, v každom prípade už to máme iba kúsok. Zhruba 1,5 kilometra do dĺžky a necelý kilometer do výšky. Isto viete predstaviť to stúpanie čo nás čaká.

Začiatok stúpania nieje až tak strmý a tak idem s paličkami. Musíme obísť skalný masív a následne pokračuje žľabom medzi skalným masívom a samotným hrebeňom. Po krátkom úseku v žľabe skladám paličky do batohu a vyťahujem cepín. Žľab je vymrznutý, miestami pokrytý ľadom. Naše stúpánie sa výrazne spomaľuje. Miloš je kdesi ďaleko vpredu. Tina je kúsok podomnou a ideme približne rovnakým tempom. Podľa hodín, by sme mali byť hore každú chvíľu, ale pohľad na nekonečne dlhý a strmý žľab predomnou hovorí zabudni! Ešte je to pekný kus cesty. Stúpanie trochu znepríjemňuje skupina turistov, ktorí zostupujú. Spúšťajú na nás kúsky zmrznutého snehu. Začali sme stúpať niečo pred 12 tou a ešte o druhej som v žľabe. Už som mal byť dávno hore. Ale ešte ani nevidím koniec žľabu. Nevadí, čelovky máme a ak by bolo veľmi zle, spíme na chate pod Rysmi. Pokračujem v stúpaní, dávam pozor na každý krok, a pri ľadových úsekoch pozorne zasekávam mačky aj cepín. Žľab končí a ja vidím prvé reťaze. Chvíľu čakám, kým sa objaví Tina aby som ju videl. Medzitým prichádza Miloš. Na vrchol je to už len 20 metrov, zhodil si tam veci a ide dole k Tine. Ja pokračujem k vrcholu. Konečne slnko a trochu tepla.

Robím fotky, vytešujem sa z vrcholu a pozerám na hodinky. Oproti môjmu optimistickému plánu „trochu“ meškáme. Takmer 1,5 hodiny. Je 14:20. Neriešim to. Rysy ponúkajú tak krásne výhľady, že mi je to jedno. Ešte keby trochu menej fúkalo tak je to dokonalé. Cítim ako ma slnko pomaly zohrieva a ja sa kochám pohľadmi na všetky svetové strany. Pred pár rokmi, keď som tu bol naposledy v lete som obdivoval plesá na Poľskej strane. Dnes ich bohužiaľ nevidno kvôli nízkej oblačnosti. Dôležité sú však Tatranské vrcholy, ktoré je krásne vidieť. Na protiľahlej Vysokej je dobre viditeľný kríž aj s ľuďmi. Zatiaľ čo ja sa kochám výhľadmi, ktoré mi ponúkajú Rysy, prichádza na vrchol Tina a Miloš. Na vrchu je nás iba 6, je to neporovnateľné s množstvom ľudí, ktoré tú býva v lete. Urobíme si vrcholovku a o 14:45 sa poberieme pomaly dolu smerom na Štrbské pleso.

Pri zostupe začínam pociťovať miernu bolesť v ľavej nohe v momente keď ju dvíham. Asi mi neprospelo vianočne váľanie sa pri telke. Cestou dole budem o čosi pomalší. K chate pod Rysmi zbiehame veľmi rýchlo. Pýtam sa parťákov, či tu nechcú ostať. Páči sa mi tu a viem si predstaviť, že by som si zajtra vybehol na východ slnka. Miloš ale už ma dohodnutý program na zajtra, tak sa poberáme dole. Ľavá noha ma mierne obmedzuje v pohybe a tak som o čosi pomalší. Tina s Milošom musia na mňa priebežne čakať. Tesne nad kosodrevinou pod Žabími plesami dávame dole mačky. Na chodníku je ľad a sneh iba miestami, ale väčšina sa dá prejsť v pohode. Nižšie v kosodrevine sa ponoríme do hmly a v kombinácii s pokročilou hodinou je potrebné vytiahnuť čelovku. Po zhodením mačiek už ľavá noha nebolí a tak sa mi ide dobre. Aj tak nestíham za Tinou a Milošom. Vždy ma musia počkať, lebo mám kľúče od auta :). Na popradské pleso dorazíme pár minút po piatej. Ja aj Tina máme pocit, že električka ide pár minút pred šiestou smerom Poprad zo Štrbského plesa. Lepšie bude zbehnúť na Popradské Pleso, je to bližšie a električka tam bude o čo si neskôr. Mohli by sme to stihnúť. Dole asfaltovou cestou sa ženieme čo to dá. Volám kamarátovi nech mi presne pozrie tú električku, že či máme šancu to vôbec stihnúť. Pozrie mi to keď príde domov. Po pol hodine volá späť. Električka ide o pol hodinu, presne o 18:16. Nemáme sa kam ponáhľať to stíhame s prehľadom. O pár minút neskôr sme na zastávke električky a budem tu čakať viac ako 20 minút.

Výstup na Rysy z Poľskej strany je veľmi pekná túra. Úvodné, takmer 10 kilometrové utrpenie po asfaltovej ceste z Lysej Poľany k Morskému oku si treba pretrpieť, ale zvyšok cesty určite stojí zato. Viem si predstaviť, že sa v lete na túto trasu vrátim. Určite bude plná turistov. Nielen preto, že Rysy sú najvyšší vrchol Poľska, ale predovšetkým pre krásu tejto trasy. Nám sa podarilo celú trasu zdolať za necelých 11 hodín. Od momentu kedy som vstal až po moment, kedy som šiel spať to trvalo 20 hodín. Bol to pekne dlhý a náročný deň, ale určite stál zato. Viem o partii turistov, ktorí išli tú istú trasu deň po nás a zvládli ju za 8 hodín. Prudké stúpanie žľabom na Rysy preverí vašu fyzickú kondíciu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.