Zámok Neuschwanstein a pokus o ferraty

Zopár mojich priateľov dlho živilo plán na výlet na zámok Neuschwanstein v kombinácii s Orlím hniezdom. Dlho sme sa dohadovali a plánovali, kedy pôjdeme. Každý rok sa snažíme využiť májové sviatky na pekný výlet. Podľa počtu ľudí a ich vzájomnej dohody sa vždy vykryštalizuje cieľová destinácia a hrubý plán výletu. V tomto roku sme sa vybrali na zámok Neuschwanstein a po ceste napäť sme chceli navštíviť Orlie hniezdo.

Ubytovanie v okolí zámku vychádzalo viacej ako sme plánovali a z toho dôvodu som začal hľadať ubytovanie v širšom okolí. Hľadanie samotného ubytovania komplikoval fakt, že nás bolo 8. Nakoniec padlo rozhodnutie, že sa ubytujeme zhruba 70 km od zámku v dedine Arzl im Pitztal v Rakúsku. Ubytovanie podľa fotiek vyzeralo veľmi dobre a cena bola viac než dobrá (cca 13e osoba/noc). Hlavný program víkendu bol nasledovný:

  • Štvrtok – po práci vyraziť z Bratislavy smer Arzl im Pitztal
  • Piatok – prehliadka zámku Neuschwanstein plus ferratu kúsok od zámku
  • Sobota – voľný program, podľa zloženia ľudí to vyzeralo na ferratu alebo turistiku
  • Nedeľa – v ranných hodinách návrat do Bratislavy a cestou prehliadka Orlieho hniezda a Salzburgu

Vo štvrtok po práci sa nám podarilo vyraziť z Bratislavy okolo 16:30, čo bol pôvodný plán. Cesta ubiehala relatívne rýchlo. Vďaka vysielačkám v autách sme mohli sem tam prehodiť pár slov a hlavne diskutovať na tému kopce, ktoré sme mohli vidieť, kým nezapadlo slnko. S pár prestávkami a kľudným tempom sme prišli na ubytovanie okolo 23:00. V dedinke sme mali menší problém nájsť ubytovanie, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Unavený z cesty sme si pozreli ubytovanie, dohodli sa na čase odchodu a pláne a pobrali sa spať.

Zámok Neuschwanstein

V sobotu ráno sme rýchlo vstali, najedli sa a okolo 8 ráno sme vyrážali smer Neuschwanstein. Z Arzl im Pitztal je to zhruba 70 kilometrov a niečo vyše hodinky jazdy. Po trase je možnosť obdivovať nádhernú Tirolskú prírodu. Po ceste cez Fernpass sme sa zastavili na pár minút aj na odpočívadle Zugspitzblick (Výhľad na Zugspitze). Vďaka dobrému počasiu sme si pozreli najvyšší vrch Nemecka spolu s lanovkou ktorá naň vedie. Zopár kešerov si odbehlo po krabičku pár výškových metrov pod parkoviskom.

Je 9:30 a mi platíme parkovné v Schwangau, priamo pod zámkom Neuschwanstein. V pokladniach narážame na Slovenku predávajúcu lístky. Po krátkom pokeci začíname šliapať asfaltovou cestou hore. Podľa informácii by cesta mala trvať 45 minút. My to stíhame za polovičný čas. Vďaka našej rýchlosti, máme čas si fotiť zámok z vonku a prejsť sa ešte na most Mariabrucke, ktorý je vzdialený pár minút chôdze od zámku. Most ponúka veľmi krásny pohľad na zámok a rovinatú časť Nemecka rozprestierajúcu sa za ním. Z Mariabrucke sa vraciame na zámok a čakáme na vstup do zámku. Čas trávime pozorovaním turistov z Ázie, ktorí si vedia urobiť na jednom mieste milión selfie. Z prehliadky zámku ma najviac prekvapila informácie o dobe vzniku zámku. Neuschwanstein je v podstate pár ročná stavba, ak to porovnáme s iným hradmi zámkami zo stredoveku, jeho výstavba začala až v roku 1869, čiže si dovolím ho nazvať novostavbou medzi zámkami. O interiéry zámku sa rozpisovať nebudem, z môjho pohľadu sú všetky rovnaké. Kopec starého udržiavaného nábytku vo veľa miestnostiach :-). Po prehliadke zámku sme si dopriali rýchly obed v podobe tradičného nemeckého „wurstu“ a následne sa presunuli o kilometer, dva ďalej na parkovisko, odkiaľ začína lanovka na Tegelberg. Našim po obedným cieľom je ferrata s rovnakým názvom.

Po zaparkovaní sa pripravíme na cca 4,5 hodinovú túru. Počasie je na výstup priam ideálne a po „mestskej“ turistike sa tešíme na trochu pohybu v horách. Pár metrov od parkoviska nám však radosť kazí oznam, že naša ferrata je zatvorená. Po krátkej dohode padne rozhodnutie sa ísť aspoň prejsť. Počasie je fajn a sedieť na úbytku sa nikomu nechce. Hneď od začiatku túry prudko stúpame po asfaltovej ceste. Stúpanie nás rýchlo zahreje a z času na čas potrebujeme zastať a v kľude sa rozdýchať. Na najbližšej križovatke odbočíme doľava, kde prejdeme cez horskú bystrinku a dávame sa do prudkého stúpania turistickým chodníkom. Odhadom po necelej hodinke šliapania dorazíme na začiatok ferraty „Lehrpfad Gelbe Wand“. Je to „Áčková“ cesta, ktorá by nás mala doviesť na začiatok Tegelbergsteig-u. V skupine máme Sašku, ktorá nikdy predtým nebola na ferrate a toto je vynikajúca príležitosť ako jej ukázať krásy tohto druhu pohybu v horách. Po pár krátkych úsekoch a zopár serpentínach sa dostávame na začiatok Tegelbergsteig-u, smutne musíme konštatovať, že je zatvorený. Neostáva nám nič iné, ako pomaly pokračovať po „žltej“ trase smerom hore až kým sa nedostaneme do sedla Sattel. V sedle si trochu oddýchneme, občerstvíme sa a kocháme sa výhľadom na vrcholový kríž Branderschrofen s výškou 1881 m. My sme zhruba 300 výškových metrov pod ním. Občerstvenie máme za sebou a dávame sa na zostup. Na moje potešenie sú tu vybudované lesné cesty, takže zostup bude rýchly a ako tak pozerám tak aj strmý. Prichádzame k dvom malým chatám, kde je možnosť občerstviť sa. Takáto ponuka sa neodmieta. Líhame si na trávu kde si vychutnávame nemecké pivo, resp nealko drinky vodiči. Pohľad do mapy hovorí, že sme za 20 minút zbehli zhruba 1/3 trasy, takže zostupujeme skutočne rýchlo. Počas zostupu sa nám vyskytne zopár pohľadov na zámok Neuschwanstein tak ako ho všetci poznáte z puzzle. Biely zámok na zelenom kopci so zasneženými vrcholmi hôr v pozadí. Skrátka nádhera. Všetci sa tešíme z výhľadov a diskutujeme o tom, čo sa nám páčilo. Ani nevieme ako ale zrazu sa napájame na asfaltovú cestu, z ktorej sme odbočovali doľava. Po viac ako 4 hodinách sme opäť na parkovisku. V neďalekých potravinách robíme ešte rýchly nákup aby sme mali niečo na večeru a raňajky a vraciame sa na miesto ubytovania.

Upršaná sobota

Sobotná predpoveď počasia neveští nič dobré a tak z dlhej túry nebude nič. Pozeráme po krátkych ferratách v okolí a snažíme sa vymyslieť program na dnes. Rozhodnutie padne na krátku ferratu neďaleko mestečka Zams/Landeck. Ferrata Galugg zvíťazila predovšetkým vďaka krátkemu nástupu a možnosti rýchlo sa dostať dole v prípade dažďa. Ferrata Galugg je popísaná v článku Ferrata Galugg.

Po ferrate Galugg naše kroky viedli na zámok Landeck. Na zámku sa pripravovala svadba a tak z toho nebolo nič. Aspoň nás potešila pekná keška ukrytá v hradných múroch. Následne sme sa vybrali pozrieť miesto, ktoré nás všetkých zaujalo cestou na zámok Neuschwanstein. Je to lanový most vo výške 114 metrov neďaleko mestečka Routte na hrade Ehrenberg. Po ceste k hradu sme sa zastavili opäť na odpočívadle Zugspitzblick na obed, kde sme ochutnali čo to z miestnej kuchyne. Počas nášho obeda sa spustil silný dážď a tak padlo rozhodnutie isť na ubytko. V Arzl im Pitztal bolo počasie o čosi lepšie a tak časť osadenstva zlákala ferrata „Steinwand“, ktorú sme mali kúsok od ubytovania. Hneď ako sme sa dostali pod ferratu sme si všimli, že skala je veľmi mokrá. Pôvodná dohoda hovorila, že ak to bude veľmi mokré tak D-čkovú čast nepôjdeme, ale dáme si iba tú ľahšiu čast. Po prelezení prvého úseku sme toho však mali dosť všetci. Skala sa neskutočné šmýkala, o nohy sa nedalo takmer nikde oprieť a väčšinu trasy som liezol cez ruky. Všetci boli spokojní aj s časťou ferraty. Aspoň sme sa prevetrali a nesedeli „doma“. Večer sme si zahrali party alias, dali dobrú večeru a začali plánovať cestu domov.

Hrad Salzburg

Nedeľné ráno sa nesie v znamení balenia sa a cesty domov. Po raňajkách dáme ubytovanie do poriadku, pani domácej sa poďakujeme za príjemný pobyt a vyrážame sme Orlie hniezdo. Tentokrát máme možnosť sledovať krásy Tirolska. Okolitú krajinu už nezakrýva tajomstvo noci. Pár kilometrov pre Orlím hniezdom stojíme na čerpacej stanici a dohadujeme sa, či ísť na Orlie hniezdo. Jemne poprchá, okolité kopce sú ukryté za nepreniknuteľnou hradbou mrakov. Po dohode Orlie hniezdo meníme za prehliadku mesta Salzburg. Prejdeme sa stredom mesta, pozrieme si krásny hrad Salzburg, ktorý je hrdo vztýčený nad historickou časťou mesta a mierime domov.

Napriek nie úplne ideálnemu počasiu sme všetci s výletom spokojní. Videli a zažili sme opäť niečo nové a sme bohatší o ďalšie zážitky. Do Orlieho hniezda sa určite vrátime, veď je to zhruba 400 km z Bratislavy, čo sa dá v pohode zvládnuť aj za víkend.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.