Víkend v Terchovej – Výstup na Rozsutce

V nedeľu ráno vstávame okolo siedmej. Po raňajkách a vrátení kľúčov od izby sa opäť vraciame na parkovisko v Štefanovej. Sme tu zhruba o hodinu skôr ako včera. Dnešným cieľom sú oba Rozsutce. Hore pôjdeme cez Jánošíkove diery, zostupovať budeme tou istou trasou ako včera. Veľmi sa teším na výhľady, ktoré nám ponúkne Malý a Veľký Rozsutec.

Zo Štefanovej vyrážame smerom na Podždiar. Žltá značka je nenáročná a ideálna na zahriatie v chladnom ráne. Bez váhania a prestávky meníme farbu značky za modrú a ideme objavovať krásu Horných dier.

Diery sú pre mňa takým turistickým domovom. Každý, kto chcel skúsiť turistiku a objavovať so mnou čaro hôr, absolvoval prechod Jánošíkovými dierami. Veľmi rád sa do nich vraciam a teším sa, keď sem idem. Terén je tu pestrý, niekde sa kráča, niekde sa ide po rebríku, občas sa treba pridržať reťaze. Obaja s priateľkou milujeme takéto túry, keď to nie je len kráčanie po lúkach.

Dierami prechádzame poľahky. Na rázcestí Pod Tanečnicou si pohľadám kešku, ktorú som dlhé roky obchádzal. Pohľad na Malý Rozsutec dá tušiť, že výstup nebude chôdza po lúke. Človek by až neveril, že celé stúpanie na Malý Rozsutec netrvá viac ako 15 minút. Zo sedla Medzirozsutce, ako už názov napovedá sa dá vyraziť na oba Rozsutce. My najprv volíme výstup na ten menší z nich, potom sa sem vrátime a pôjdeme na ten vyšší.

Po lúke sa ide dobre. Stúpanie lesíkom pod Malým Rozsutcom nás zahreje. Cez časť s reťazami prejdeme bez problémov, a kým sa nazdáme, tak sme hore. Malý Rozsutec ponúka krásny výhľad na svojho väčšieho brata. Vietor pofukuje a znepríjemňuje pobyt na vrchole. Pokocháme sa krásou vedľajšieho kopca a po krátkej pauze sa vyberieme jeho smerom.

O pár minút sme opäť v sedle Medzirozsutce. Bez zastavenia sa púšťame do stúpania po červenej značke. Úvod stúpania je fádny. Idete lesom a prakticky nie je čo vidieť. Výrazne sa to však zmení niekde za polovicou, možno v poslednej tretine. Nad pásmom lesa máte pekný výhľad na oba Rozsutce. Veľký pred vami a Malý za vami. Chodník taktiež začína byť zaujímavejší, kde-tu treba prejsť cez nejakú skalku. V záverečnom úseku vás čakajú aj reťaze.

Na niektorým úsekoch, kde treba zostupovať po zľadovatenom teréne sa tvoria zápchy. Prvú si vystojíme pred krátkym strmým zostupom. Niektorí turisti si nie sú istí svojím krokom a boja sa, že spadnú. Na tom nie je nič zlé. V horách sa treba pohybovať hlavne bezpečne. Počkáme si pár minút, kým tento úsek prejdú.
Druhý úsek je reťaz tesne pod vrcholom. Slečna zostupujúca z vrcholu sa na reťazi zasekla a bojí sa pokračovať dolu. Na klzkom povrchu neverí nohám a ani rukám. Ten, kto vie, obíde úsek trošku vedľa, ostatní počkajú, kým to slečna zvládne s pomocou svojich kamarátov.

Na vrchu sa tlačí pomerne dosť ľudí. Snažím sa nájsť miesto niekde v závetrí, aby sme sa mohli najesť bez toho, aby sme zmrzli. Čiastočne sa to podarí. Nevidíme na vrcholový kríž, ale máme pred sebou Stoh, ktorý sme absolvovali včera. Za nami je Malý Rozsutec, na ktorom sme boli pred cca 2 hodinami.

Výhľady sú veľmi podobné tým včerajším. Rozdiel je v tom, že v rámci hrebeňa Malej Fatry dominuje Stoh a vidíme aj Malý Rozsutec. Zdržiavať sa tu veľmi nechceme, keďže je tu veľa ľudí a fúka chladný vietor. Priateľka porobí zopár fotiek, dáme si spoločnú vrcholovú fotečku a pomaly zostupujeme dolu.

Pri reťaziach sa tvorí rad ľudí aj teraz. Páči sa mi, že nikto nie je nervózny a všetci pekne čakajú. Veď tieto pekné výhľady si zaslúži vidieť každý, kto zdvihol zadok z gauča. Po pár minútach sa dostávame k reťazi a svižne zostupujeme. Na križovatke sa vyberáme vpravo do sedla Medziholie.

Na úvod zostupu nás čaká reťaz. Tu je zostup oveľa jednoduchší, keďže skala nie je pokrytá snehom a ľadom. Po reťazi príde suťovisko, kde treba dávať pozor na každý krok. Pred očami máme sedlo, kam sa chceme dostať a presne vidíme, ako sa k nemu približujeme. Na trase je ešte zopár technickejších úsekov. Akonáhle sa dostaneme do kosodreviny, máme technickú časť zostupu za sebou.

Sedlo Medziholie už nevidieť. Ťažko povedať, ako rýchlo sa približujeme. Po vstupe do lesa viem, že to už nebude ďaleko. Krátko nato sa pred nami otvorí lúka a pohľad na stúpanie na Stoh. Viem, že už to máme iba zopár minút a zostup z Veľkého Rozsutca máme za sebou. V tejto chvíli máme oba Rozsutce za sebou.

Pred nami je už len klesanie, ktoré nám je dobre známe zo včera. Absolvovali sme ho pred necelými 24 hodinami. Jediný úsek, na ktorý sa neteším, je rozbahnená lúka tesne nad Štefanovou. Bohužiaľ, iná možnosť zostupu nie je a túlať sa mimo značky sa nemá.

Aj dnešná túra trvala zhruba 8 hodín a prebehla u nás bez pádu. Oba Rozsutce, Malý a Veľký Rozsutec, v Malej Fatre rozhodne stoja za návštevu v každom ročnom období. Pre nás oboch to bola pekná túra na najvýraznejší kopec Malej Fatry, na ktorú budeme radi spomínať. Predovšetkým spolu so včerajším výstupom na Stoh to bol krásny víkend v Terchovej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.