Víkend v Taliansku – Bivak Lucu Vuericha (1. časť)

Koniec septembra bol priaznivý – teplý s dobrými poveternostnými podmienkami na turistiku či ferraty, takže bolo jasné, že budem vyhľadávať ešte nejaké zaujímavé výzvy. Prostredníctvom jednej skupiny na sociálnej sieti Facebook, ktorej som členom sa naskytla príležitosť, ktorá sa neodmieta. Ja s mojim kamarátom sme sa rozhodli ísť do toho. Na základe fotiek, ktoré som mal možnosť vidieť, trasa vyzerala neskutočne, so skvelým bivakom umiestneným priamo na hrebeňovke. Predpoveď počasia na tento víkend bola skvelá.

Je piatok poobede, po práci sadáme do auta a začína náš trip do Sella Nevea v Taliansku. Krátko po západe slnka parkujeme par kilometrov na ľadovcovým jazerom Lago del Predil. Po príjazde sme vybavili rýchlu večeru, postavili stany a nastavili budíky. Pokiaľ viem v Taliansku možno stanovať kdekoľvek bez akýchkoľvek zákazov. Verím, že nik z vás po sebe nezanechá žiadny odpad a že zostane miesto rovnako čistým aj po vašom odchode.

Zavčasu ráno v sobotu sme vstali, pobalili sa a pripravili sa na výstup. Pri balení musíme byť rozvážny a správne sa rozhodnúť čo naozaj potrebujeme trepať hore a čo nie. Veci, ktoré neprešli selekciou zostali v aute. Po pár kilometroch jazdy sme na parkovisku, z ktorého sme začali náš výstup (GPS súradnice: S 46 24.538  V 13 26.282).

Našim dnešným cieľom je prísť k bivaku pred 16-tou hodinou, aby sme stihli ešte voľné postele. Je osem ráno a prvé metre šľapeme smerom k masívu, potom odbočujeme v pravo k Passo degli Scalini. Túra by mala trvať 6-7 hodín, preto sme si dali načas a vychutnávali hory naokolo. O dve hodiny neskôr si dávame prestávku na Passo degli Scalini. Z mapy mi vyplynulo, že musíme vystúpiť na veľkú horu priamo pred nami. Pred samotným výstupom si ju však ešte musíme obísť.

Koniec prestávky. Všetko zbalené a je čas vyraziť. Túra je zatiaľ nenáročná a presúvame sa dobrým tempom. Po hodine sme pod horou kde začína prvý ferratový úsek. Nenašiel som o nej žiadne detaily na webe, ale náročnosť bola maximálne B/C. Len jeden z nás štyroch aj naozaj použil ferratový set. Výstup je rýchly a jednoduchý. Po 90 minútach sme na vrchole Monte Cregnedul (2 357 m.n.m. / 7 732 stôp). Zhora máme pekný výhľad na lyžiarske stredisko Sella Nevea a Slovínsko – Talianske hranice. Na východ od nás vidieť jasne krásny masív zvaný Mangart (2 677 m.n.m. / 8 783 stôp) a samozrejme na horizonte najvyšší vrch Slovínska – Triglav (2 864 m.n.m. / 9 396 stôp), i keď sme si neboli stopercentne istý, ktorý z vrcholov to je. Samozrejme, že sme na Cregnedul-e nezabudli na kešku : )

Z tohto bodu nás čaká jednoduchá hrebeňovka, sem tam zaistenie ciest via ferrata a spolu s tým nás po celý čas sprevádzal neopísateľný výhľad smerom na sever a juh. Sem tam sa nám ukázal Jof di Montasio (2 754 m.n.m. / 9 035 stôp). Do troch hodín musí byť v bivaku, takže máme dostatok času zaobstarať si pár pekných záberov a prehodiť pár slov s ďalšími turistami, ktorí nás míňali. Okrem toho, dvaja z našej skupiny boli o hodný kus pred nami a veril som, že mne a Martinovi rezervujú v bivaku postele.

Za menej ako osem hodín sme sa dostali k bivaku Lucu Vuericha. Obsadil som poslednú voľnú postel. Prvý dvaja členovia našej skupiny dorazili dve hodiny pred nami. Tak a je ten pravý čas otvoriť si fľašu vína a užívať si 360-stupňový výhľad. Bivak je plný (8 ľudí) a všetci ubytovaní trávia čas vonku. S niektorými z nich sme prehodili pár slov a dali si víno pri čakaní na západ slnka. Medzičasom prichádzajú ďalší ľudia a snažia sa nájsť si voľnú postel. Pred západom slnka už bolo jasné, že v bivaku budeme nakoniec spať 11-ti.

Keď slnko dosiahlo horizont, každý bol vonku a fotil, usmieval sa a všetci boli šťastný. Po pár minútach slnko zapadlo a za pomocou čeloviek sme vliezli do našich postelí. Nastavili sme si budíky, aby sme nezmeškali východ slnka. Plán bol opustiť bivak hneď po východe slnka a pro zostupe ešte vyliezť na Terra Rossu, čo by malo predĺžiť náš zostup približne o dve hodiny.

Ďalší článok bude popisovať východ slnka, zostup na parkovisko s rýchlym výstupom na Terra Rosssu. To všetko nájdete v článku Víkend v Taliansku – Bivak Lucu Vuericha (2. časť).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.