Tofana di Rozes – majestátna a impozantná

Tofana di Rozes – majestátna a impozantná, láka a je snom každého turistu. Výstup na ňu je náročná túra vo vysokohorskom teréne, napriek všetkému patrí medzi najobľúbenejšie a to hneď z niekoľkých dôvodov, je pestrá, ponúka fantastické výhľady, ale hlavne nezabudnuteľné dobrodružstvo.

V júni v r. 2011 sme v týchto miestach na chate Dibona trávili prázdniny. Mali sme smelé plány, každý deň niečo iné a ja som sa už nemohla dočkať dňa, kedy príde na rad Tofana di Rozes. V deň “ D “ sme v skorých ranných hodinách vyrazili k nášmu cieľu. Veľmi sme sa tešili. Hviezdna konštelácia nám priala, počasie sme mali ideálne, ani teplo, ani zima, tak akurát. Žiaľ vystúpili sme len do výšky cca 2700 m. po Tre Dita. Celá severná strana Tofana di Rozes bola ešte pod snehom a až priamo v teréne sme zistili, že to nedáme. Rok 2011 bol obzvlášť bohatý na snehové zrážky a tak nielen my, ale všetci zúčastnení sme to vzdali a zamierili sme k ďalšiemu lákadlu k horskej chate Giussani na pivo a špagety aglio – olio 🙂 Aj keď sme nedosiahli našu métu bol to úžasný zážitok. Boli sme skvelá partia , srandičky zábava na každom kroku a našim utešujúcim sloganom sa stala veta: “ nie je dôležité kam ideš, ale s kým ideš.“ Ale viete, ako to už býva, keď niečo chcete, niečo čo vás veľmi láka. Tofana di Rozes nezostala nesplneným snom, len si musela počkať dva mesiace , kedy sa opäť naskytla možnosť a ideálny čas na výstup. Možno prvý krát mi znelo pípanie budíka v to ráno veľmi príjemne. Vyrazili sme zavčasu. Presunúť sa z Val Gardeny autom k Tofanám trvá skoro hodinu a chceli sme sa vyhnúť aj návalom turistov, aj keď v septembri je ich tu podstatne menej. Na Tofanu di Rozes môžete vystúpiť dvomi spôsobmi. Via ferratou Giovanni Lipella, ale aj normálnou turistickou trasou zo severnej strany vedúcou na vrchol. A samozrejme aj samotný okruh bez výstupu patrí k hlbokým zážitkom.

Nástup k ferrate: Sú dve možnosti. My sme si zvolili za východiskový bod horskú chatu Dibona. príchod ku chate po štátnej ceste č. 48. Medzi Passom Falzáregom a Cortinou d´Ampezzo je nenápadná odbočka do lesa ku chate Dibona. Od Passo Falzarego vľavo, od Cortina d´Ampezzo vpravo.

Druhá možnosť pár kilometrov za Passo Falzarego je chata Ra Nona a veľké parkovisko. Po značenom turistickom chodníku č. 412 sa vyberieme k cieľu. Potom sa napojíme na turistický chodník č. 402, ktorým sa dostanete do sedla Col dei Bos a zo sedla trasou č. 404 k nástupu na ferratu.

Naša cesta vedie od horskej chaty Dibona traverzom popod Tofana di Rozes, chodníkom č. 403 a potom sa napojíme na chodník č. 404, ktorým prídeme k nástupu na ferratu.
Vľavo pri Tofane di Rozes vidieť skalný masív Castelletto, dnes je už len z tejto hory kráter. V týchto miestach v čase Grande Guerra tiahla hlavná frontová linea a Dolomity boli striedavo obsadené talianskymi a rakúsko-uhorskými jednotkami. Bojovalo sa o každý kúsok zeme. Hora Castelletto bola obsadená rakúskymi bojovými jednotkami. Taliansky vojaci pripravili pascu a do mäkkého dolomitu prekopali popod horu Castelletto galériu Mína – tunel, štôlňu s úmyslom vyhodiť horu Castelletto do povetria. Na výbuch použili 33 ton výbušnín. Horu odpálili 11.7.1916 o 3,30 ráno. Všetko už odvial čas, ale stopy po Grande Guerra v týchto miestach nájdete na každom kroku.
Záber je situovaný na južnú stranu Tofana di Rozes.

Vyrážame od horskej chaty Dibona je 7,30 ráno a máme nádherné počasie. Naša hviezda Tofana di Rozes sa len tak trbliece vo vychádzajúcom slnku. Tešíme sa na tie 360 ° výhľady 🙂

Sme na nástupe na ferratu. Vstupujeme po rebríkoch do galérie Mína, ktorá sa po výbuchu zachovala a pripojili ju, ako súčasť ferraty. Galéria Mína je ponurý tunel dlhý 507 m. a vyúsťuje v kráteri spôsobenom výbuchom. Tu je potrebné mať so sebou aj čelovú lampu. Prechod tunelom nie je pre klaustrofobické povahy. Tunel je pomerne priestranný na výšku dospelého človeka. Miestami s avšak treba zohnúť, takže aj prilba je tu nevyhnutná.

Hurá sme opäť na svetle. Pred nami je kráter hory Castelletto spôsobený výbuchom, ( horný obrázok ) spätný záber na Castelletto ( spodný obrázok ).

Via ferrata ide po západnej strane Tofana di Rozes. ( Záber je z Lagauoi. )

Via ferrata je venovaná talianskemu vojakovi – hrdinovi v boji za slobodu Giovannimu Lipellovi, rodákovi z Riva del Gárda nar. 13.11.1899, zomrel 15.6.1918 Monte Asolone.

Ferrata začína galériou Mína del Castelletto dvomi dlhými rebríkmi , meria 507 m. a je úplne tmavá. Do batohu si na tento výlet treba pribaliť k ferratovému setu aj čelovú lampu. Ferrata je typická rovinatými dlhými traverzami. Tvorí ju 55% oceľové laná, 5% kramle a rebríky, 30% chodníky a 10% tunel.
Príchod k nástupu na ferratu 1,15 – 1,30 hodiny. Ferrata výstup 3,15 – 3,30 hodiny. Výstup na samotný vrchol 0,30 – 0,45 hodiny.Celkový čas 7,30 – 8 hodín.
Výstup na Tofanu sa doporučuje od polovice júla do polovice septembra. Náročnosť č. 2 – technicky ľahká ferrata.

Náročnosť je trochu diskutabilná, niektoré publikácie pripisujú ferrate vyššiu náročnosť. Z môjho uhla pohľadu by som ju rozdelila na dve časti. Výstup po Tre Dita je technicky nenáročný – náročnosť č. 2. Pri Tre Dita sa cesty delia a na samotný vrchol ( kto už nechce pokračovať ferratou ) sa dá ísť aj normálnou cestou cez Tre Dita po severnej strane Tofana di Rozes. Ak sa rozhodnete pokračovať ďalej po ferrate technická náročnosť sa zvyšuje na č. 3 stredne náročná. Tu už treba mať určité skúsenosti a nemôžete trpieť závraťami, pretože už túto časť ferraty tvoria kolmé strmé steny.

Každopádne táto ferrata je časovo náročná. Celkový čas 8 hodín je orientačný. Dá sa to zvládnuť, ale s tým, “ že šlapete, ako hluchí a slepí 🙂 Kto si to chce naozaj užiť, vychutnať výhľady, prestávky fotografovanie, malé občerstvenie na horskej chate Giussani, musí si na tento výlet rezervovať celý deň. Naozaj sa to vyplatí. Nám to trvalo 13 hodín, včetne dve hodiny na dopravu.

Ďalšou zaujímavou časťou ferraty je tento traverz.

Spätný záber na traverz.

( Horný obrázok.) Ďalší zaujímavý traverz. Tu sa cesty delia, kto chce pokračovať ďalej na vrchol ferratou, odbočí doprava. Pri prvovýstupe v júni , na mieste kde stojím boli ešte haldy snehu a tak nám nezostávalo nič iné, iba ukončiť ferratu a odbočiť do ľava na Tre Dita. ( Spodný obrázok.) Ale keď sme už tu pozrime sa, ako to vlastne na Tre Dita vyzerá.

Tre Dita skalný výbežok, 2694 m.

Aj Tre Dita boli obsadené bojovými jednotkami, nájdeme tu veľa artefaktov z Grande Guerra, ostnaté drôty, rozpadnuté baraky ( na obrázku hore ) ( na obrázku dolu) V tejto bizarnej skale sú vysekané do skaly strieľne a pozorovateľne na široké okolie.

Pokračujeme ďalej ferratou po západnej stene Tofana di Rozes.

Západná stena.

Záber na údolie Travenanzes.

Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Z tohoto uhľa pohľadu ich máme ako na dlani. V úvode dňa krásne počasie sa zmenilo behom niekoľkých minút. Človeku sa to ani veriť nechce, skoro z ničoho nič vám tú nádheru zastrie závoj hmly. V oblasti Tofane dosť bežný jav. Tak sme sa tešili na už spomínané 360 ° výhľady, ktoré sa vlastne nekonali, takže už tušíte, že na samotnom vrchole vám ich nebudem môcť sprostredkovať. Jednoducho to nevyšlo.
Na chate Giussani som si aspoň pre útechu kúpila brožúrku s fotodokumentácoiu výhľadov Tofana di Rozes 360 °.

Tu samotná ferrata končí, ďalej sa pokračuje ešte asi pol hodiny turistickým chodníkom na samotný vrchol Tofana di Rozes.

Tofana di Rozes, 3225 m.

Tofana di Rozes - vrcholovka

“ Vrcholovka “ výstup sa vydaril.

Severná stena Tofana di Rozes. (Záber je z júna a je fotený z Punta Anna.) Po tejto stene ide na Tofanu di Rozes výstupová alebo zostupová nezaistená trasa.

Pomaly zostupujeme, aj samotný zostup patrí k zážitkom. Chodníky sa občas strácajú pred očami a značenie tiež nič moc. ( Na obrázku vpravo ) horská chata Giussani, príjemné útočisko po vyčerpávajúcich túrach.

Tofana di Mezzo- vľavo, vpravo hrebeňovka, Punta Anna, Doss Tofana a Torre di Aglio.

(Horný obrázok.) Sedlo Fontana Negra, bolo včase Grande Guerra obsadené talianskymi bojovými jednotkami. Nájdete tu nespočetné množstvo barakov. (Na obrázku dolu.) Horská chata Cantore, dnes už vyradená z prevádzky.

Tofana di Rozes, východná strana.

Vraciame sa späť ku chate Dibona údolím Valon s nádhernou scenériou d´Ampezzanských Dolomitov pred nami. Urobili sme okruh s výstupom na Tofanu di Rozes a nakoniec sa nám aj vyčasilo, mali sme nádherný výlet aj deň.

Pod majestátnou Tofanou di Rozes stojí Col dei Bos, 2559 m. Ponúka 360 ° kruhový výhľad. A práve na Col dei Bos sa pôjdeme pozrieť nabudúce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.