Spielmauer via ferrata pri Mariazelli

Počuli ste už o ferrate Spielmäuer pri rakúskom mestečku Mariazell? Ja som sa o nej dozvedela asi pred rokom a teraz nastal čas si ju aj prejsť. Delí sa na tri časti – ferraty Tristans Kirchbogensteig a Olivers Mariazeller Steig, ktorá sa vo vrchnej časti rozchádza aj na FelixˈHimmelsleiter.

S partičkou z turistického klubu Limba sme sa skoré nedeľné ráno vybrali z Bratislavy priamo do Wegscheid. Okolo 10:00 hod. sme začali stúpať lesným chodníčkom. Za pol hodinku bez prestávky sme boli pri nástupe na ferratu. Ako prvú sme si vybrali Tristans Kirchbogensteig, kde je najťažší úsek kategórie C.

Kým sme si obliekali ferratové sety, obehlo nás niekoľko ľudí, prevažne českej alebo maďarskej národnosti. Nuž, pekné počasie vylákalo na ferraty mnohých ľudí. Keď som spomenula ferratový set, nedovolí mi nereagovať na aktuálne udalosti, ktoré sa vyskytujú na ferratách. Áno, ferratové sety sa vymysleli práve kvôli bezpečnému pohybu na ferratách a áno, keď sa vyberiete na ferraty, oblečte si ich. Ide predsa o vašu bezpečnosť a tiež o bezpečnosť ostatných. A áno, doma vyrobený ferratový set nie je najlepšou alternatívou.

Ale späť k téme. Ide o vzdušnú ferratu, naskytujú sa nám krásne výhľady na okolie. Nástup je možno o čosi náročnejší ako pri každej ferrate, aby to prípadných slabých ferratachtivých nadšencov odradilo. Kto však už nejakú ferratu prešiel, bude to malina. My sme mali so sebou parťáčku, pre ktorú bola táto ferrata prvou a zvládla ju bez problémov.

Po celej dĺžke ferraty sú dobré stupy a chyty a tiež veľa kramlí. Cestou hore sa prechádza aj cez krátky lanový mostík a veľmi príjemným miestom je lavička trčiaca zo skaly. Ak vystihnete moment, kedy vás zospodu netlačia ľudia, môžete si chvíľku oddýchnuť a pokochať sa krásnou prírodou. Osobne sa mi veľmi páčil komín vo vrchnej časti ferraty. Prechádza sa v ňom aj cez drevenú lávku, kde si parťák Vlado robil srandu, že je napílená.  Niektorým sa zvýšil tep, ale nebojte sa, nič nie je napílené.

Zostáva nám už len pár metrov a sme hore. Našli sme si pekné tienisté miestečko s výhľadom, kde sme si vychutnali obed a oddýchli si. My sme síce zabudli vyjsť na samotný vrchol Spielmäueru, ale keď tam budete, je to len pár minút hore. My sme boli nedočkaví a utekali sme ku koncovému bodu ferraty Olivers Mariazeller Steig.

Keďže väčšina parťákov už nechcela schádzať a liezť ďalšiu ferratu, tak sme si to zjednodušili tak, ako väčšina návštevníkov. Áno, ferraty sú jednosmerné. No keďže už hore nešli žiadni ľudia a krátka vrcholová časť ferraty je A-čková, zišli sme ju v protismere dole a napojili sme sa na FelixˈHimmelsleiter. Táto ferrata má jednu čerešničku a tou je lanový rebrík, ktorý sa lezie zo strany od skaly. A tak máte počas lezenia po ňom parádny výhľad. Lanový rebrík nie pevný, trochu sa pri lezení kolíše a to je na tom to najlepšie. Síce táto časť obsahuje aj úsek D, ale neviem… Podľa mňa tam nič náročné nebolo.

Kto sa chystá navštíviť tieto ferraty, odporúčam si ich prejsť všetky. Dajú sa zvládnuť za jeden deň, akurát musíte počítať s tým, že keď si jednu ferratu vyjdete, po chodníku sa musíte vrátiť na nástup. A keď si vyjdete druhú ferratu, znovu musíte zostúpiť tým istým chodníčkom dole.

My sme počas schádzania na parkovisko zavítali aj k Teufelsbrücke (Čertov most). Ide o skalný most, pekný prírodný úkaz. Poviedka hovorí, že sa voľakedy každý rok počas slnovratu objavil na úzkom hrebeni diabol… Ak sa chcete dozvedieť, ako poviedka pokračuje, choďte sa na toto miesto pozrieť a poviedku si prečítať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *