Schermberg – Totes Gebirge (Mŕtve hory)

Včerajší výstup na Grosser Priel nám dal dobre zabrať. Na chate Welser Hutte sme si oddýchli dobre sa vyspali a môžme pokračovať v spoznávaní Totes Gebirge. Našim dnešným cieľom je vrch Schermberg, ktorý sa týči do výšky 2 396 m hneď nad chatou Welser Hutte. Následne chceme prejsť náhornou plošinou do sedla Temlbergsattel. Do úvahy prichádza aj výstup na samotný Temlberg, ale skôr to vidím na nie ako áno a následný zostup na chatu Priel-Schutzhaus a na parkovisko v dedinke Hinterstoder.

Schermberg (2 396 m)

Vrchol Schermberg je jasne viditeľný priamo z chaty Welser hutte. Ráno máme možnosť si ho poriadne obhliadnuť. Je krátko po 7 ráno a my vyrážame z chaty. Na prvej križovatke sa delíme opäť na skupiny ferratistov a turistu. Braňo ide sám hore turistickým chodníkom. Ja s Jarom a Lukášom ideme pod stenu, odkiaľ začína Tassilo (Schermberg) ferrata. Nástup od chaty po stenu je krátky a nenáročný aj keď sa ide po suťovisku. Ferrata samotná je skôr náročnejší turistický chodník v exponovanom teréne, ale v každom prípad odporúčam ju ísť s ferratovým setom. O samotnej zaistenej ceste sa rozpíšem v samostatnom článku.

Z vrcholu Schermberg je pekný výhľad na všetky svetové strany. Predovšetkým na východe vás zaujme Grosser Priel. Na juh je to Temlberg, a všade na okolo je zaujímavá náhorná plošina Totes Gebirge. Výstup na Schermberg nám trval niečo cez tri hodiny (rovnako to trvá aj turistickým chodníkom) a je čas sa pomaly pobrať dole. Čaká nás ešte dlhá cesta k autu a cesta do Bratislavy.

Náhorná plošina Totes Gebirge

Už druhý deň sa pohybujeme v pohorí Totes Gebirge a stále rozmýšľam nad ich pomenovaním. Mŕtve hory je skutočne výstižný názov pre toto pohorie. Vápencové skaly sú prakticky bez života. Nevidieť tu žiadnu trávu, machy či lišajníky. Je to spôsobené nedostatkom vody v týchto horách. Vápenec neudrží žiadnu vodu a všetka sa stráca kdesi pod povrchom. Jediným znakom prítomnosti vody, sú „kresby“, ktoré voda či už v pevnom alebo kvapalnom stave zanechala na povrchu. Niektoré kamenné bloky vyzerajú akoby sa tu rozlialo obrovské množstvo betónu na stavbu. Z vrcholu Schermberg sme išli takmer tri hodiny po planine. Striedali sa tam iba kamenné polia so snehovými. Mŕtve hory (Totes Gebirge) si svoj názov skutočne zaslúžia.

Túra po planine je z turistického pohľadu skutočne nenáročná. Skaly samotné pôsobia hladko, ale na dotyk sú drsné a tak veľmi dobre držia turistickú topánku. Jediné načo si treba dávať pozor sú rôzne praskliny, závrty a dutiny vytvorené vodou. Ľahko si tam môžete podvrtnúť členok.

Zostup na Priel-Schutzhaus a parkovisko

Po vyše troch hodinách sme sa z vrcholu Schermberg dostali do sedla Klinserschlucht (1 807 m). V týchto miestach končí náhorná plošina Totes Gebirge, a krajina začína doslova ožívať. Pod sebou okrem chaty Priel-Schutzhaus vidíte kopec zelene. Je to príjemná zmena, keďže sme na nohách niečo vyše 6 hodín a náš cieľ sa pomaly blíži. Zostup zo sedla na chatu je pomerne jednoduchý a príjemný. Iba v zopár úsekoch treba dať pozor na suť, ktorá môže byť šmykľavá. S klesajúcimi výškovými metrami prudko stúpa teplota okolitého vzduchu a začína mi byť poriadne teplo.

Po príchode na chatu som úplne vyčerpaný, bolia ma chodidlá a som rád, že môžem byť v chládku. Na chate si dávam polievku a niečo napiť aby som doplnil tekutiny. Obsluhujúcej Slovenky sa pýtam, či ma chatár nezvezie dole nákladnou lanovkou. Jej odpoveď je bohužiaľ negatívna, tak si to musím zbehnúť po svojich. Začiatok zostupu je ľahký a ide to fajn. Postupne je zostup strmší a strmší a počiatočná radosť sa vytráca. Na pohode mi nepridá ani teplo, ktoré sa už pomaly nedá vydržať. Meliem z posledného. Život do žíl sa mi vráti až keď som dole na známej lesnej ceste. Viem, že už len kúsok a dostanem sa k potoku v ktorom sa chcem schladiť. Chalani sa už kúpu ale varujú ma, že je voda studená. Vyzliekam sa, a chystám sa schladiť. Po namočení chodidiel som si to veľmi rýchlo rozmyslel, toto nieje studená voda. To je tečúci ľad. Trochu sa opláchnem, oblečiem a pomaly smerujeme k autu.

Na parkovisku si prehodím tričko a pobalím si veci a chystáme sa pomaly vyraziť. Tesne pred odchodom nás osloví jeden pán či nemáme štartovacie káble. Odišla mu baterka na aute. Káble nemáme ale majú ich Česi z neďalekého auta a tak sa pokúsime pomôcť s naštartovaním. Bohužiaľ osobné auto nemá dosť veľkú baterku na naštartovanie dodávky a tak sme ani po niekoľkých pokusoch neuspeli.

Počas cesty do Bratislavy premýšľam nad všetkým čo sme prešli a čo sa mi na výlete páčilo. Určite sa do Mŕtvych hôr (Totes Gebirge) ešte vrátim. Nielen kvôli ferrate Bert Rinesh, ale treba preskúmať aj západnú čast tohto zaujímavého pohoria.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.