Salina Turda a cesta Transfagarašan

V strede augusta si s manželkou robíme predĺžený víkend. Pôvodný plán je ísť poloziť zopár kopcov a ferrát do talianskych Dolomitov. Ako býva v poslednom čase zvykom, počasie nám plány kazí. Celými Alpami prechádza búrková oblačnosť, a tak nikde v Alpách sa nedá stráviť predĺžený víkend. Musíme zmeniť plán a vybrať sa úplne iným smerom.

Máme pomerne málo preskúmaný Balkán, preto logicky padne rozhodnutie, že sa vyberieme niekam týmto smerom. Na 4 dni má význam prakticky iba Rumunsko. Preto sa rozhodujeme, že v stredu po práci vyrazíme týmto smerom. Vo štvrtok dáme najväčšiu soľnú jaskyňu Salina Turda a pozrieme jednu z najkrajších ciest Transfagarašan. Až do nedele by sme mohli behať po horách a spoznať krásu rumunskej časti karpatského oblúka.

V stredu po práci neváhame, sadáme do auta a cez Maďarsko mierime čo najbližšie k mestu Turda. Cesta podľa google maps trvá vyše 8 hodín, a tak noc strávime v moteli pár km za mestom Alesd.
Druhý deň ráno po raňajkách vyrážame priamo do soľnej jaskyne Salina Turda. Už keď sa blížime k tejto obrovskej turistickej atrakcii Rumunska, je nám obom jasné, že tu bude pekne plno. Množstvo áut parkuje mimo vyhradené parkovisko.

Po zaparkovaní platíme vstupné (kartou) a hor sa do jaskyne. Je tu možnosť si pozrieť históriu dolovania soli, ale najväčším lákadlom je obrovská miestnosť, ktorej atmosféru úžasne dotvára osvetlenie. V rámci hlavnej miestnosti je možné si zahrať ping pong, či minigolf, povoziť sa na kolotoči, ale za všetko sa platí. Bohužiaľ, nemáme pri sebe hotovosť, preto sa musíme zaobísť bez kolotoča. O „poschodie“ nižšie je možné sa povoziť na člnoch na jaskynnom jazere. Ale opäť sa nedá platiť kartou, a tak máme smolu. Ale v rade na loďku by sa nám asi stáť nechcelo.

Po opustení jaskyne platíme parkovné v automate. Opäť to nejde kartou, tak som rád, že drobné, čo som doma našiel z minulého výletu v Rumunsku som si nechal na parkovné. Následne sa presúvame do mesta Turda, kde si dáme obed a z bankomatu vyberieme peniaze, aby sme neostali o hlade a smäde.

Presun pod Fagaraš je pomerne rýchly. Časť cesty ideme po diaľnici, čo nám presun značne urýchľuje. Keď odbočím z cesty smerujúcej zo Sibiu na Brašov vpravo na cestu 7C, hneď som šťastnejší a spokojnejší. Ako vášnivý vodič si nasledujúce kilometre určite užijem.

Prvé kilometre cesty nenaznačujú, že ideme do hôr, ale v diaľke pred sebou ich vidíme a je nám jasné, že to príde. Začiatok cesty sa vlní lesom s množstvom 180 stupňových zákrut. Treba však dávať veľký pozor na veľký počet áut a piknikujúcich domácich v okolí cesty. Nad dolnou stanicou lanovky začína tá pravá radosť. Presne tá kľukatá cesta, ktorú poznáte z mnohých obrázkov a motoristických relácií.

Vyblázniť sa tu však veľmi nedá. Jednak je predo mnou kvantum áut a veľa áut ide v protismere. Zároveň po ceste pobehuje kopec ľudí, ktorí sa na svet pozerajú iba cez displej fotoaparátu alebo mobilu.

V sedle pri jazere Balea je plno. Parkuje sa všade. Ideme sa prejsť a pohľadať miesto na ubytovanie. Oproti Turde je tu o poznanie nižšia teplota, ale množstvo turistov je porovnateľné. Dúfam, že zajtra, keď pôjdeme do hôr sa nebudeme predierať cez takéto davy.

Ubytovanie nájsť nie je problém. Asi preto, že je to drahšie ako v Alpách. Väčšina ľudí stanuje, kde sa dá. My volíme hotel s raňajkami, keďže najbližšie dni máme v pláne chodiť veľa po horách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *