Rýchla aklimatizácia výstupom na Großvenediger

V polovici septembra plánujeme vystúpiť na vrchol presahujúci 4 000 metrov. Je niekoľko možností, kam sa vybrať, ale predtým, než sa o to pokúsime, potrebujeme absolvovať aklimatizáciu. Je nám jasné, že to nebude úplne dokonalá aklimatizácia, keďže máme na to iba víkend. Z môjho pohľadu sa na takýto výlet výborne hodí Großvenediger.

Pred pár rokmi som tu bol, bola to moja prvá túra na ľadovci. Tentokrát však ja povediem skupinu 3 ludí. Všetci už majú nejaké skúsenosti s ľadovcom. Pokiaľ viem, tak tento ľadovec patrí k tým najbezpečnejším. Všetko by malo teda v pohode klapnúť, aj keď nám to predpoveď počasia komplikuje.

V sobotu skoro ráno vyrážame na Großvenediger. Veríme, že sa aklimatizácia podarí. Okolo obeda parkujeme v dedine Hinterbichl. Pre mňa je to už druhýkrát miesto, odkiaľ vyrážam na vrchol. V neďalekom penzióne čakáme na taxík, ktorý nás zoberie na Johannishutte. Ušetrí nám to enegriu a čas, ale musíme zaplatiť 12 eur na osobu.

Od chaty už musíme ísť po vlastných. Na Defregerhaus sú to asi 3 hodiny. Verím, že to v pohode zvládneme. Po tom, čo prekročíme ľadovcovú rieku, začíname stúpať. Chodník je to bezproblémový a ponúka výhľady na okolité vrcholy. Predpoveď počasia hlásila na poobedie dážď.

Stúpame bez problémov, ale po hodine si dávame prestávku na obedu. Neplánujeme stáť dlho, iba treba niečo hodiť do žalúdka, aby sme zvládli prevýšenie takmer 900 metrov. O chvíľu vidíme Defregerhaus, miesto, kde strávime dnešnú noc. Posledná tretina výstupu je viac skalnatá, ale je to tým, že sme už pomerne vysoko.

Na Defregerhaus si dáme krátku prestávku. Neskôr si chceme ísť obzrieť ľadovec a miesto, kde sa schádza na ľadovec. Predpoveď počasia sa javí ako pravdivá, keďže už máme nad hlavami ťažké čierne mraky. Miesto, kde som kedysi robil prvé kroky po ľadovci sa úplne zmenilo. Ľadovec výrazne ustúpil, a tak nástup bude niekde vyššie.

Ako stúpame a hľadáme miesto nástupu na ľadovec, počasie sa mení. Začína pršať a po pár sekundách padajú krúpy. Všetci sme dobre oblečení, ale aj tak cítiť bolesť, ktorú spôsobujú dopadajúce krúpy. Samozrejme sa snažíme zostúpiť na chatu najrýchlejšie ako sa len dá. Som si istý, že všetci cítia tú bolesť. Na chate sme totálne mokrí. Dnešná aklimatizácia nevyšla úplne dokonale. Snáď budeme všetci normálne spať.

Nasledujúce ráno vstávame ako prví. Po obede hlási predpoveď zhoršenie počasia. Potrebujeme sa dostať na vrchol a zostúpiť čo najrýchlejšie. Jedno krupobitie mi úplne stačilo. Ako stúpame k ľadovcu, vidíme, ako sa blýska. Nevidno blesky samotné, ale niečo kdesi v diaľke jasne osvetľuje oblohu. Aj to stačí, aby sme začali rozmýšľať.

Predtým, než sa pustíme na ľadovec, sa dohadujeme s partiou Rakúšanov, ako to vidia oni. Rozdhodujeme sa, že to skúsime. Do obeda by mala byť predpoveď priaznivá. Plne vybavení pri svetle čeloviek vstupujeme na ľadovec. Zo začiatku je to ľahká prechádzka, lebo ideme po rovine. Obídeme zopár trhlín. Za veľkou trhlinou začína ľadovec stúpať.

Po prudkej časti sa terén opäť vyrovnáva. Odtiaľto to na vrchol už nie je ďaleko. Bohužial, Großvenediger nevidieť. Vrchol sa ukrýva v oblakoch. Kvôli hmle je ťažko nájsť aj chodník na ľadovci. Som rád, že vidím pár krokov pred seba. Zopár rýchlejších skupín nás predbieha. V týchto podmienkach som rád, že je predo mnou skúsený vodca. Stratiť sa v týchto podmienkach sa dá pomerne ľahko a aklimatizácia by bola hneď dlhšia.

Po druhej prudkej časti sme na vrchole. Všade okolo je hmla. Sme uprostred mrakov, a tak nevidíme nič. Ešte štastie, že je tu kríž, pri ktorom sa môžeme odfotiť. S týmto výletom som súhlasil len preto, lebo aklimatizácia je nevyhnutná. Za normálnych okolností by ma sem nikto nedonútil ísť. K čomu je dobré ísť na vrchol a nevidieť tú krásu okolo?

Strávili sme hore zopár minút v nádeji, že sa mraky aspoň na chvíľku otvoria. Zbytočne. Ďalší a ďalší ľudia prichádzajú na vrchol a tak je čas Großvenediger opustiť. Nie je tu totiž veľa miesta, aj ked určite patrí vrchol k tým priestranejším. Dúfam, že aspon čosi uvidím cestou dole.

Počas aklimatizácie sme chceli vystúpiť aj na Rainerhorn, ale kvôli podmienkam to vzdávame. Nemá to význam. Aj tak sa sem budem musieť vrátiť za lepšieho počasia a vystúpiť na oba vrcholy. Aspoň sa nám počas zostupu pošťastilo na chvíľu vidieť Rainerhorn.

Cestou dole už nie je tma, takže sa môžeme kochať krásou trhlín, ktoré sme ráno obchádzali. Niektoré sú skutočne široké a hlboké. Skrylo by sa v nich aj niekoľko autobusov. Kráčam okolo nich s rešpektom a pokorou. Opäť si uvedomujem svoju „malosť“ v prírode.

Na Defregerhaus-e pobalíme veci, ktoré sme tu nechali, aby sme ich nemuseli ťahať na vrchol. Poobede začneme zostupovať. Cesta dole je pomerne rýchla a sme dole za menej ako dve hodiny. Pár minút čakáme na taxík, ktorý nás berie dole. Ani sme sa nenazdali a už sme v mojom aute a vraciame sa domov. Všetci veríme, že keď sa aklimatizácia podarila, bude aj počasie, aby sme o pár dní vyrazili na niektorých z vrcholov na taliansko-švajčiarskej hranici.

Zvyčajne pri predpovedi počasia, aká bola pre Großvenediger, by ma na vrchol nikto nedostal. Bolo to príliš riskantné, bez výhľadov z vrcholu a nemalo význam kvôli tomu cestovať dlhé hodiny. Tentokrát však prevážil „vyšší záujem“ a aklimatizácia bola skutočne potrebná. Som si vedomí toho, že to nebola zrovna najlepšia aklimatizácia, ale v rámci možností sme urobili maximum

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *