Rad na Gebirgsvereinssteig

Je Sobota, 20. Marca okolo 9:00 ráno. Čakám na pumpe na kamoša a ešte ďalších dvoch ľudí, ktorých som spoznal cez Facebook. Plán dňa je jednoduchý – vyliezť Gebiergsvereinssteig. Ja už teraz viem, že si pôjdem preliezť aj Wildenauersteig. Je to krátka ferrata a je kúsok od Gebirgsvereinssteig-u. Nieje dôvod ju neliezť.

Krátko po deviatej sme všetci štyria v aute a smerujeme do dedinky Grunbach am Schneeberg. V aute je čas prehodiť zopár slov, zistiť kto čo už polozil, aké sú plány na tento rok a trochu sa spoznať. Približne o hodinu a pól neskôr parkujem auto pri penzióne Sieser Toni (N 47°48’23.4″ E 16°00’32.9″). Myslím, že je to najlepšia východisková pozícia pre výstup na Gebirgsvereinssteig a Wildenauersteig.

Zaparkoval som auto, prezul som a po krátkej chvíli vyrážame z parkoviska. Preplnené parkovisko nám dáva tušiť, že je tu už veľa ľudí a ferrata bude pravdepodobne plná. Chcem veriť, že väčšina z nich je v tejto chvíli už na skale a nebudeme musieť čakať v rade.

Gebirgsvereinssteig

Pár týždňov alebo mesiacov pred našou návštevou silný vietor dosť poznačil krajinu pod ferratou. Pravdepodobne z tohto dôvodu je tu aj nový chodník k Gebirgsvereinssteig-u. Úprimne nepáči sa mi. Nástup na ferratu je dlhší, človek zbytočne chodí hore a dole. Na ceste naspäť učite použijem starú trasu. Po 30 minút chôdze od auta sme pod skalou a je čas sa vystrojiť. Pod skalou bohužiaľ nie sme iba my. Okrem nás je tu ešte pár ľudí, ktorí sa obliekajú do výstroje a chystajú sa liezť. Začínam pomaly stúpať ferratou, ale ešte pred prvým kolmým stúpanim musím zastať. Pohľad hore na skalu jasne hovorí, že tu strávime pár hodín. Stena je doslova preplnená ľuďmi. Podľa jazyku, ktorým osoby na skale hovoria usudzujem, že zodpovedný za túto „zápchu“ sú Maďari. Nieje ich však iba hŕstka ale minimálne jeden autobus. Snažíme sa užiť si ferratu a tak veľa času trávime kecaním a fotením ako správne auparkové pipinky. Veril som, že táto ferrata bude pre mňa fyzickým tréningom pre náročnejšie a dlhšie ferraty, ale pri tomto tempe môžem trénovať akurát tak techniku lezenia. Po 20 – 30 minútach sa mierne posúvame. Vyliezť Gebirgsvereinssteig by malo trvať odhadom okolo hodiny, my sme za hodinu vyliezli menej ako štvrtinu. Začínam byť z mierne zúfalý. Konečne sa ľudský had začína hýbať a môžeme normálne liezť. Kúsok pod Schneeberblick-om sa mierne zasekávam a riešim ako ďalej. Po chvíľke si uvedomujem, že potrebujem prehodiť nohy na kramli. Lezenie ďalej je už pohoda.

Pred nami je skupina pomalších lezcov, tak sa nikam neponáhľame a robíme si zopár fotiek na lanovom moste. Pár metrov nad mostom máme opäť nútenú prestávku. Využijeme ju ako sa len dá. Každý si dá trochu vodu, prípadne hodí niečo do žalúdka. Jeden Rakúšan za nami začína byť netrpezlivý a snaží sa nás popohnať. Nerozumiem k čomu je to dobré, či stojím tu, alebo o 3 metre vyššie na skale nič nerieši. Trasa sa konečne uvoľňuje a preliezame aj posledný D úsek. Celé nás to trvalo 3 hodiny.

Wildenauersteig

Ja s Ondrom sme sa zhodli, že si chceme ešte normálne zaloziť a preto sa rozhodujeme ísť na Wildenauersteig – ferrata primeranej obtiažnosti a je to hneď vedľa Gebirgsvereinssteig-u. Zvyšný dvaja členovia posádky sa rozhodli ostať pri chate a dať si pivo. Rýchlo zostupujeme po chodníku, ktorý použijeme aj na finálny zostup k autu. Trvalo nás to možno 15 minut dostať sa pod ferratu. Pri Wildenauersteig si treba uvedomiť, že táto ferrata je iná. Predovšetkým tým, že nemá fixné lano a je tvorená prevažne kramlami. Niektoré kramle sú od seba dosť vzdialené, takže treba aj čo to liezť. Od mojej poslednej návštevy som si všimol, že pribudlo zopár nových kramlí. Osobne si myslím, že Wildenauersteig je ťažší ako Gebirgsvereinssteig, ale na stránke Bergsteigen su obe ohodnotené písmenom D. Druhou zaujímavosťou ferraty je komín, cez ktorý sa lezie. Väčšia časť komína pri výstupe je zakrytá skalou a ťažko sa tam lezie. Vyliezanie z komína nieje vôbec jednoduché. Ak máte veľký batoh, je to úloha hodná majstra kúzelníka. Na konci ferraty je jedno obtiažne miesto. Obzvlášť pre ľudí nižšieho vzrastu (cca. 165 cm). Keď sa postavíte na spodnú kramlu, tak váš ferratový set, nedočiahne na nasledujúcu kramlu. A liezť bez istenia nieje múdre. Odporúčam mať pri sebe dlhší odsedák s karabinou aby ste mohli bezpečne prejsť toto miesto.

Po vylezení na vrch som mal skutočne dobrý pocit. Wildenauersteig je ferrata, ktorú som si skutočne užil. Na Gebirgsvereinssteig sa tento rok ešte určite vrátim a nielen raz. Predovšetkým sa teším na leto, kedy bude svetlo do 21:00 a bude sa dať vybehnúť na ferratu aj po práci. Verím, že v pracovný deň tu bude menej ľudí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.