Okolo Islandu – 4. východný Island

Noc strávená v kempe pri dedinke Fjarðabyggð bola pokojná. Sem-tam som sa prebudil na zvuk prechádzajúceho auta po neďalekej ceste. Dnes je plán veľmi jednoduchý. Objavovať krásu, ktorú nám ponúka východný Island. Podľa všetkého by sme sa mali predovšetkým motať v okolí ľadovca Vatnajökull, ktorý patrí k najväčším v Európe.

Vyrážame po pobreží obdivovať vrchy, ktoré vyrastajú priamo z mora. Ako všade na Islande, aj tu je množstvo vodopádov. Ako vodič odmietam Janovi zastavovať pri každom z nich. Veď by sme sa absolútne nikam nedostali, keby sme stáli každú chvíľku. Najbližšia zastávka je po vyše 100 kilometroch. Miesto sa volá Eggin i Gleðivík. Hoci to nie je prírodná zaujímavosť, napriek tomu je to jedna z hlavných atrakcií, ktoré ponúka východný Island. Miestny umelec vytesal zo skál vajíčka miestnych vtákov. Snažil sa na každé vajíčka použiť skaly, ktoré štruktúrou a farbou pripomínajú vajíčka jednotlivých druhov. Zaujímavé miesto. O pár desiatok metrov je múzeum venované veľrybám. Múzeum určite nie je správne slovo, je to skôr sklad vecí, ktoré tam má jeden nadšenec uložené. Aspoň to tak na mňa pôsobí.

Cestou do prvej ľadovcovej zátoky stretávame stádo sobov pasúce sa pár metrov od cesty. Na chvíľu zastavujeme, aby sme sa pokochali ich krásou. Míňame pekné čierne pláže, až dorazíme do zátoky Hoffeljokul. Prechádzame tam po pomerne rozbitých cestách, ale naštastie máme štvorkolku. Z parkoviska, ktoré sa nachádza nad zátokou, je krásny výhľad. Samozrejme, že ideme na prechádzku dole k vzniknutému jazeru. Cestou späť sa na chvíľku zastavíme v hot pote, teplá voda nám padne vhod.

Vrcholom dňa a miestom, kde strávime najviac času, je zátoka Jökulsárlón. Je to miesto, kde sa ľadovec Vatnajökull stretáva s morom. Kusy ľadu majú možnosť vyplávať na otvorené more. Miesto je to priam užasné. Atmosféru dotvárajú plávajúce tulene. Babám sa plní sen. Chceli vidieť tuleňa. Napriek tomu, že výhľady na ne neboli až tak zblízka, ako si predstavovali, mali z nich zážitok.

Veľmi impozantným miestom je pláž južne o prieplavu. Jemný čierny piesok je príjemný na dotyk. Počas prechádzky po pláži určite narazíte na menšie alebo väčšie kusy ľadu vyplavené morom. Dodávajú tomuto miestu nádych čarovna. Navyše sú veľmi fotogenické. Ak radi fotografujete, istotne si tu nájdete množstvo vhodných objektov na fotenie.

Dnešnou poslednou zastávkou je ľadovcová zátoka Fjallsárlón. Krásu tohto miesta umocňuje minimum turistov a západ slnka. Vládne tu neskutočné ticho a jediné, čo počuť, sú moje kroky po kamenistom okraji zátoky. Východný Island zatiaľ ponúka veľmi pekné výhľady a prírodu. Slnko zapadlo za kopce. Pre nás nastáva najvyšší čas hľadať miesto, kde strávime dnešnú noc. Rozhodli sme sa, že ju strávime pod ľadovcami v kempe Tjaldsvæðið í Svínafelli.

Ak by sme boli o čosi múdrejší, posunuli by sme sa o necelých 10 kilometrov ďalej na miesto zvané Skaftafell. Je tu kemp, ale predovšetkým je to naša prvá zastávka nasledujúci deň. Skaftafell je hlavné centrum, čo sa týka ľadovca Vatnajökull. Môžete si tu objednať rôzne druhy túr po ľadovci, ľadolezenie, či výstup na najvyšší vrchol Islandu Hvannadalshnjúkur (2 110 m). Svojou výškou nepatrí k európskym velikánom, ale výstup naň zaberie 12 – 16 hodín. Treba si uvedomiť, že stúpanie začínate iba pár metrov nad hladinou mora. Vzhľadom na veľké množstvo trhlín v ľadovci je nutné mať na výstup miestneho vodcu. K tomu však musíte byť vy aj vaša peňaženka vo veľmi dobrej kondícii.

My volíme ľahkú prechádzku mimo ľadovca. Je to mierne do kopca, ale nevadí mi to. Po tom množstve kilometrov, čo sme strávili v aute, mi to príde veľmi fajn. Navyše, aj moja turistická duša dostane to, po čom dlho túži. Prechádzka islandskou krajinou je liek na všetko. Krížom cez údolie pokryté ľadovcom je vidieť Hvannadalshnjúkur, najvyšší vrch ostrova. Východný Island sa mi nadmieru páči.

Cestu späť k autu volíme inou trasou. A robíme správne rozhodnutie. Ukážu sa nám ďalšie vodopodády. Jeden úplne obyčajný, ktorého meno si práve preto nepamätám. Druhý je však o to zaujímavejší. Vodopád Svartifoss je skvelou ukážkou geologických činností na Islande. Skaly, z ktorých voda padá, sú oveľa zaujímavejšie ako vodopád sám o sebe. S touto formou skál sme sa už neraz stretli a ešte sa aj stretneme. V podobnom duchu je postavený aj kostol v Reykjvavíku.

Potulkami v okolí Skaftafell sme strávili veľa času. Bolo čo obdivovať a čas mimo auta sme si všetci užili. Záverečnou zastávkou dňa je kaňon Fjaðrárgljúfur. Nádherne vidieť silu vodného živla. Kaňon sám o sebe nie je dlhý (zhruba 2 kilometre), ale dosahuje úctyhodnú hĺbku cca 100 metrov. Veľmi si vychútnavam takéto prírodné krásy, bez veľkého množstva ľudí. Do kaňonu to bola mierna zachádzka, ale keďže sme mali čas, chceli sme to využiť.

Dnes sme v aute strávili minimum času, veď sme prešli len 100 kilometrov. Deň som si užil naplno a mám ešte množstvo energie. V kempe v mestečku Skaftárhreppur pomáhame turistom z Ázie postaviť stan. My sme stihli uvariť večeru a aj ju zjesť. A im sa za tú dobu nepodarilo postaviť stan. Určite ho kúpili iba dnes, keďže voňal novotou. S Janom ešte máme kopec energie, a tak vybehneme na kopec za kempom. V žltohnedej tráve vidieť úchvatný zelený chodník vedúci priamo hore. Nedokážeme mu odolať. 🙂 Urobíme ešte pár posledných fotiek a po vydarenom dni môžeme ísť spať. Východný Island sa mi naozaj veľmi páčil.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.