Okolo Islandu – 3. severný Island

V noci som sa vyspal tak zvláštne. Spal som dobre, ale často som sa budil. Šmýkal som sa z karimatky dole. Stan sme nemali postavený úplne ideálne, ale aspoň väčšinu noci na nás nefučalo a nebudil nás vietor. Niečo zjeme na raňajky a ideme vyzdvihnúť baby do hotela kúsok od nás. Dnes sa pokúsime zistiť, čo ukrýva severný Island.

V prevažnej miere nás čaká cestovanie v aute. Po ceste 76 sa vydáme na sever a ideme sa pokúsiť nájsť tulene a papuchálkov. Okrem toho som pri organizovaní výletu a hľadaní ľudí babám sľúbil, že môžu ísť na veľryby. Sever ostrova je pre tieto aktivity ako stvorený. Podľa značiek pri ceste by sme mali pozdĺž cesty 76 natrafiť na pláže s tuleňmi, ale bohužiaľ, nemáme toľko šťastia. Hoci sme obehli celý poloostrov.

Poštastilo sa nám však niečo lepšie. V mestečku Dalvik sme narazili na agentúru, ktorá organizuje výlety na mori. Účelom je pozorovanie veľrýb. Veľryby sú veľkým lákadlom, ktoré poskytuje severný Island. Odchod najbližšej lode je o necelú hodinu, a tak baby kupujú lístky, prezliekajú sa do vhodného oblečenia. Neskutočne sa tešia na tento zážitok. Jano a ja si necháme tento zážitok ujsť a miesto toho si dáme obed na prístavných skalách.

Baby sa z výletu loďou vracajú predčasne. Veľryby videli, ale pre zhoršujúce sa počasie sa museli vrátiť o čosi skôr. Vôbec im to nevadí, s krátkou plavbou sú nadmieru spokojné. Jediné, čo ich zradilo, bola technika. Nepodarilo sa im zachytiť momenty, ktoré najviac chceli. Severný Island splnil babám jeden veľký sen a nám to zasa veľmi uľahčilo cestovanie po ostrove, pretože už nemusíme ísť do mesta Húsavík, ktoré je „hlavným mestom veľrýb“ na Islande.

Dnes sa presunieme už iba k jazeru Mývatn. Cez mesto Akureiry v podste prejdeme bez zastávky. Najbližšiu zastávku máme naplánovanú pri vodopáde Gódafoss. Je to jeden z mnohých vodopádov, ktoré ponúka severný Island. Je šírší ako vyšší a voda padá do oblúka. Nie je tu veľa turistov, a tak si v kľude môžeme vychutnať krásu tohto miesta a ponaťahovať naše kosti.

Veľkou atrakciou, ktorý ponúka severný Island, je atraktívne kúpanie sa v Jarðböðin. Kúpalisko je podľa informacií podobné kúpaniu sa v Blue lagoon, iba za polovičnú sumu. Teplá voda a sprchy nám padnú určite vhod. Voda je skutočne teplá a okolie bazénov je z môjho pohľadu krásna pustatina. Všade vidieť čierne lávové kamene a sem tam sa zo zeme aj parí. Myslím, že je to ideálne ukončenie dňa. V bazéne mi akurát mierne vadí, že je voda sírová a mastná. V sprchách sa však toho nánosu úspešne zbavím.

Po kúpaní sa vraciame k jazeru Mývatn, kde nájdeme kemp a strávime tam ďalšiu noc. Do rána nám plavky na sušiaku zmrzli. Našťastie mi zima nebola, tak to neriešim. Ráno je obloha úplne jasná, slnko na nás svieti. Veľmi som zvedavý, aké krásy nám dnes severný Island ponúkne. Vďaka informačnej tabuli už mám celkom predstavu.

Prvá cesta vedie na juhovýchod jazera Mývatn. Na jednom z výbežkov sú menšie sopky, z ktorých je krásny výhľad na samotné jazero a okolitú krajinu. Zdržíme sa tu asi hodinku prechádzkami po okolí. Je fascinujúce, koľkými farbami dokáže hrať severný Island. Pod nohami máme zelenohnedú trávu, obloha je gýčovito modrá, v diaľke sú zasnežené vrchy kopcov a pár kilometrov od nás je sopka čierna ako uhlie.

Nasledujúca zastávka je o pár kilometrov ďalej. Miesto sa volá Dimmuborgir. Netuším, ako toto miesto vzniklo, ale má neuveriteľné čaro. Z čiernych lávových kameňov vyrastajú brezy (moja informatická hlava to tak vyhodnotila). Krajina je ešte miestami pokrytá snehom, ale ten jasne ustupuje. Niektoré miesta sú čisto čierne, bez akéhokoľvek rastlinstva. Nachádzame dokonca aj jedno veľké skalné okno. Predpokladám, že v minulosti cez to okno tiekla horúca láva.

O 2 – 3 kilometre ďalej je vyhasnutá sopka Hverfjall, ktorá je tak isto v našom hľadáčiku. Autom sa dostaneme prakticky až pod samotnú sopku a ostáva nám vystúpať už len niekoľko desiatok metrov. Celá trasa vedie po malých čiernych sopečných kameňoch. Z vrchu je neskutočný výhľad do vnútra sopky, ako aj na okolie jazera Mývatn. Severný Island začína nápĺňať moje očakávania.

Ďalej pokračujeme okolo nášho včerajšieho kúpania až na druhú stranu kopca, kde sa moje očakávania o Islande naplnia do bodky. Hverír je miesto, kde je zem sfarbená do žltohnedá od síry. Spod nôh sa parí teplá hnusná, smradľavá a mastná para. Zemskú aktivitu tu môžete nielen vidieť, ale ju môžete aj počuť, cítiť alebo sa jej dotknúť. Konečne Island o akom som sníval. Neskutočne sa mi táto krajina páči. Pravdepodobne je to tým, že je na míle vzdialená tomu, čo poznám z krásnych a hlbokých lesov na Slovensku.

Poslednou zastávkou severného Islandu je sopka Stóra Víti. Jej kráter by mal byť plný zaujímavo modrej vody. Aspoň to tvrdí obrázok na informačnej ceduli. Realita je však iná, keďže je všetko hore pod snehom. V každom prípade sme sa aspoň trošku prešli a užili si severný Island. Po ceste od sopky späť na hlavnú cestu sa ešte zastavujeme pri sprche uprostred potoka. Dokonca z nej tečie teplá voda, aj keď mastná a sírová.

Pred opustením dedinky pri jazere Mývatn sme boli varovaní, že najbližších 150 kilometrov nie je žiadna benzínová stanica. Skutočne je to pravda. Krajina, cez ktorú sme prechádzali, bola pokrytá iba snehom. Nič viacej sa tam nenachádzalo. Miestami bolo snehu do pol auta. Našťastie bola cesta prehrnutá a suchá.

Cestu pustatinou prerušuje iba odbočka k vodopádu Dettifoss. Je to v podstate prvá atrakcia, ktorá sa nachádza na východnom Islande. Je to miesto, kde je stále veľa snehu, a tak máme prechádzku v mierne zimných podmienkach. Vyhliadok je tu niekoľko, celkom dosť sa nachodíme. Mne to ale vyhovuje, veď sme sedeli pomerne dlho v aute. Svojim prietokom sa Dettifoss radí medzi najväčšie vodopády v Európe. Z môjho pohľadu sú to Niagarské vodopády Európy.

Kým dorazíme do civilizácie, prekonáme väčší úsek kilometrov cez pustatinu. Robíme si menšiu zachádzku a ideme pozrieť do dedinky Eskifjörður, kde sa na pobreží fjordov nachádzajú krásne červené domy. Je to niečo, čo si vybrali dievčence a treba ulahodiť aj ich požiadavkám. Cestou tam a aj cestou naspäť si užívam pohľad na kopce vztýčené priamo z mora. Rozmýšľam, koľko z nich by sa dalo vyšľapať.

A nastal najvyšší čas si hľadať miesto ďalšieho nocľahu. Vraciame sa späť na pôvodnú trasu a vhodný kemp nachádzame v dedinke Fjarðabyggð. Sprcha ani toalety nie sú otvorené, ale je tu stolík, kde sa dá variť a príjemne posedieť. Večer ešte vedieme polemiku, či je rozumné kempovať pri mori a či nám nebude zima. Ja tvrdím, že v lete je od vody určite zima. Ale ak vonku mrzne, tak voda naopak zohrieva. Mám pravdu alebo sa mýlim?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.