Okolo Islandu – 1. plánovanie a cesta

Ako milovník hôr a prírody som dlhé roky túžil po návšteve severských krajín. Bolo mi jedno, či to bude Škandinávia alebo Island. Ale nedarilo sa mi nikoho nájsť kvôli zníženiu nákladov na takúto výpravu. Všetko sa však zmenilo, keď maďarský Wizzair začal lietať z Budapešti na Island.

Neviem, kde a ako, ale dostal som sa k informácii, že z letiska Ferenca Liszta sa dá dostať za pár „korún“ na pomerne vzdialený Island. Prebehol som si ponuku leteniek, vybral termín, kedy by sa dalo ísť a oslovil kamarátov s otázkou, kto sa chce ku mne pridať. Medzi kamarátmi som veľmi nepochodil. Z rôznych dôvodov nemohli ísť.

Na Facebooku existuje veľa skupín, kde sa hľadajú ľudia na rôzne aktivity. Rozhodol som sa to skúsiť aj ja touto cestou. Spočiatku sa mi ozvalo viac ako 10 ľudí, ale ako to býva, postupne to rušili, a tak sme nakoniec ostali štyria – ideálny počet. Je to jednoduchšie na organizáciu, bude nám stačiť jedno auto a hlavne, nebude problém sa dohodnúť na programe.

Pri hľadaní termínu som urobil jeden veľký „kiks“. Zabudol som na termín svadby mojich dobrých kamarátov. Ako správny kamarát som chcel byť na ich svadbe, preto sa musel odlet o pár dní posunúť. Kde je vôľa, tam je cesta.

Našťastie moji traja spolucestovatelia s posunom termínu nemali problém, tak sme mohli kupovať letenky, rezervovať auto a tešiť sa na Island a jeho krásy. Odchod som mal mierne komplikovaný, ale inak sa nedalo, keďže som chcel stihnúť všetko.

Je tu piatok 6.5.2016 a pre mňa začínajú takmer dva týždne dovolenky. V hlave plánujem, čo všetko si mám zbaliť a čo mi bude chýbať. Od kamaráta si požičiavam spacák, aby som počas chladných nocí nezamrzol. V sobotu ráno cestujeme z Bratislavy do Popradu na svadbu. Od kamaráta rýchlo ešte pýtam varič, aby som nemusel brať svoj benzínový. Doniesol mi ho do Tatier na svadbu, ale zabudli sme ho prehodiť do môjho auta. Krátko pred polnocou odchádzam zo svadby a po ceste späť do Bratislavy vyzdvihnem Veroniku a Jana v Banskej Bystrice a Zuzku kúsok od Nitry. U mňa sme okolo tretej ráno a hneď ideme spať. Konečne som spoznal osobne ľudí, s ktorými strávim najbližších 11 dní.

V nedeľu ráno sadáme do auta, rýchlo kupujem varič v najbližšom obchodnom centre a smerujeme do Budapešti, odkiaľ máme priamy let na Island. Počas cesty máme možnosť trochu pokecať a spoznať sa. Na letisku si dávame rýchly obed a čakáme na svoj let smer Keflavík, Island.

Po prílete nás na letisku čaká človek z požičovne, ktorý nás naloží do auta a odvezie pár 100 metrov k požičovni áut. Auto som rezervoval ja, tak s ním idem riešiť formality. Prekvapuje ma informácia, že aj napriek tomu, že sme si priplatili poistenie, auto nie je poistené proti utopeniu. Nie celkom rozumiem, ako sa dá auto utopiť. Pri prechádzaní rôznych potokov sa to stáva bežne. Auto si vonku dôkladne obzerám, aby som odhalil prípadné škody. Je kompletne dobité od malých kamienkov. Uisťujú ma, že je to bežné a s tým pri islandských cestách počítajú. Máme predsa Suzuki Grand Vitara 4×4, ktoré chodí aj mimo asfaltové cesty (na Islande to ani inak nejde), a tak javí známky používania. Pri mojej otázke o najvyššej povolenej rýchlosti na Islande na diaľniciach sa chalan iba pousmeje. Jeho úsmev pochopím až na konci výletu. Na Islande je iba pár kilometrov diaľníc. Aj to nie takých, ako ich poznáme u nás.

Po prebratí auta vyrážame smer Reykjavík. Musíme vyriešiť dve veci. Nájsť turistické informačné centrum, kde si necháme poradiť, čo musíme vidieť. Každý z nás má nejakú predstavu, niečo nám doplnia v turistickom centre a vznikne kompletný plán. Druhou vecou je kúpiť plynovú bombu k variču, ktorý som pred pár hodinami kúpil v Bratislave, aby sme si mohli variť.

V Reykjavíku, hlavnom meste Islandu, sme našli informačné centrum pomerne rýchlo. Ochotná dievčina nám poradila, ukázala zaujímavé miesta a mohli sme sa teda vydať na cestu von z mesta. Plynovú bombu sme kúpili na benzínovej stanici a vyrazili sme na západnú časť ostrova.

Doslova pár kilometrov za hlavným mestom sme prechádzali dlhým tunelom, v ktorom sa platí mýto (1 000 ISK je cca 8 eur ). Už cestou z letiska sme obdivovali netradičnú krajinu – pustatinu, kde rástla iba tráva pomedzi veľké balvany. Za tunelom sa krajina mení a z ľavej strany máme nekonečný oceán. Po pravej strane neprestupné hory. Pripomína mi to cestu alpskou dolinou, kde sa do okolia týčia vrchy nad 3 000 metrov. Tieto majú tak do 700 metrov. Za mestečkom Borgarnes odbočujeme vľavo a po ceste 54 pokračujeme smer západ. Blíži sa večer a my začíname hľadať miesto na náš prvý nocľah.

Zišli sme z hlavnej cesty a po štrkových cestách sa dostávame kdesi mimo civilizáciu. Rozkladáme stan a tešíme sa na našu prvú noc. Verím, že sa zajtra plný energie vyberieme spoznávať krásy tohto krásneho ostrova menom Island.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.