Nórsky trip – Møllehøj v Dánsku

Už niekoľko rokov som sníval o výlete do Nórska. Chcel som spoznať krásu tejto severskej krajiny. Zaujíma ma predovšetkým príroda a Nórsko má z tohto pohľadu skutočne čo ponúknuť. Niekoľko rokov som rozmýšľal, ako sa tam dostať. Buď nebol čas (málo dovolenky) alebo neboli ľudia alebo do toho prišlo niečo iné. Až koncom roka 2016 sa mi tento sen splnil. Počas cesty navštívim aj Møllehøj v Dánsku.

S priateľkou sme dali hlavy dokopy a pripravili sme si hrubý plán, kadiaľ povedie naša dobrodružná cesta. Na juh Nórska máme vyčlenené dva dni. Ako prvé si pôjdeme pozrieť známy skalný útvar Kjeragbolten. Nevynecháme ani ôsmy najvyšší nórsky vodopád Kjeragfossen. V pláne máme aj výstup na známu skalnú plošinu Pulpit rock (Preikestolen) a návštevu ďalšieho vodopádu Langfoss pretínajúceho cestu E134. Cestou, ako sa budeme presúvať na Lofoty, chceme prejsť cez Atlantic Ocean Road. Po Lofotách nasleduje cesta na najsevernejší autom dostupný bod Nórska – Nordkapp. A potom cesta domov (ale s polárnou žiarou “v hrsti”). 🙂 Domov sa budeme vracať cez Pobaltie a pokúsime sa navštíviť najvyššie vrchy jednotlivých krajín.

Voľna mám viacej ako priateľka, a tak cestujem o pár dní skôr. Nemusí aj ona strácať čas cestou tam. Stretneme sa na letisku v Osle. Odtiaľ naše kroky povedú už spoločne a budeme si môcť užiť krásu, ktorú Nórsko ponúka.

V nedeľu (13.11.2016) poobede sadám do auta a vyrážam za prvým dobrodružstvom. Mám len dve obmedzenia. V stredu o 14:30 musím byť na letisku Gardermoen, kde vyzdvihnem Lucku. Aby som tam bol včas, v utorok o 9:00 musím chytiť trajekt z dánskeho Hirtshals-u do nórskeho Langesund-u. Pri trajekte musím byť o hodinu skôr, aby som stihol check-in.

Ako už isto viete podľa blogu, na ktorom sa nachádzate, som úchylný na hory a prírodu. Preto je jednou plánovanou zastávkou Møllehøj – najvyšší “vrch” Dánska.
Lepšie povedané, je to v našom ponímaní lúka vo výške 170,86 metra nad morom. Status najvyššieho kopca v Dánsku má iba od roku 2005. Keďže živým v sebe sen o zdolaní najvyšších vrchov všetkých krajín Európy, tak som si túto príležitosť nemohol nechať ujsť.

Po vyrazení z Bratislavy mierim priamo cez Čechy a Nemecko smer Dánsko. Neviem, kam prídem, kde budem spať. Je mi to však jedno. Auto mám napratané všetkým možným, čo budú dve osoby potrebovať počas 2 týždňov. Výlet máme naplánovaný low cost, preto verím, že nám nebude nič chýbať. Z minulosti viem, že sme doma určite niečo zabudli.

Nemám sa kam ponáhľať, a tak som sa cestovnou rýchlosťou okolo 120km/h po diaľniciach dopravil v rámci dňa do nemeckého mesta Magdeburg. Mesto som si všimol len vďaka tomu, že mi dochádzala nafta v aute a bolo treba ísť natankovať. Po natankovaní plnej som pokračoval ešte pár kilometrov ďalej smer Dánsko a Møllehøj.

Noc som strávil niekde na odpočívadle v aute v spacáku. V noci poriadne mrzlo, preto som musel ráno oškrabávať okná. Sranda bola, že nie zvonku, ale zvnútra. Napriek tomu, že som nechal všetky okná pootvorené, vlhkosť sa nedostala von a pekne zmrzla predovšetkým na prednom okne. Po ranej rozcvičke som sa vybral ďalej.

Raňajkovať som chcel vo vyhriatom aute, tak som sa musel presunúť niekam ďalej. Diaľnica pred Hannoverom bola upchatá, tak ma navigácia posielala po lokálnych cestách. Je mi to jedno a bez frflania schádzam z diaľnice a hľadám miesto na raňajky.

Plánujem si v rýchlovarnej kanvici uvariť čaj a dať si k tomu niečo z našich zásob. Zariadenie, ktoré energiu zo zapaľovača mení na klasických 220 V však nemá dostatočný výkon, aby kanvica fungovala. Celkom blbé zistenie v prvý deň cesty. Máme samozrejme aj turistický varič, ale ten sa mi vyťahovať a rozkladať nechce. Na prvej pumpe kupujem drobné raňajky a pokračujem ďalej.

Ďalšou plánovanou zastávkou je nemecké mesto Flensburg. Nie, že by tam bolo niečo pre mňa zaujímavé, ale v Dánsku je nafta drahšia ako v Nemecku, tak doplním nádrž a v miestnych potravinách si kúpim niečo na rýchly obed/olovrant. Energiu načerpám v Dánsku na odpočívadle, kde odlovím svoju prvú dánsku kešku.
K Møllehøj mi chýba už len okolo 150 kilometrov. Hnevá ma, že sa kazí počasie. Strieda sa dážď a hmla. Snáď sa to v priebehu cesty zmení k lepšiemu. V Dánsku upravujem svoju cestovnú rýchlosť zo 120 km/h na 110 km/h. Viem, že všetko v pohode stíham, a tak sa nemám kam ponáhľať.

Møllehøj

Prichádzam na parkovisko pri dánskom najvyššom vrchu. Møllehøj je vzdialený menej ako 400 metrov, ale nevidím nič. Je hustá hmla, fučí a padá dážď so snehom, ktorý hneď mrzne. Pár metrov od parkoviska sa v hmle týči vyhliadková veža. Vidím iba jej kontúry. Je otvorená, tak idem na jej vrchol. Vidím veľké… nič.
Neskôr sa vyberiem po štrkovej ceste smerom na Møllehøj. Je to prechádzka ako som presne čakal. O pár minút stojím pri bráničke, ktorá ma informuje, že vstupujem na súkromný pozemok a mám chodiť iba po vyznačených chodníkoch. O 45 sekúnd som na najvyššom bode Dánska – Møllehøj. V hmle nevidím prakticky nič. Teda stenu nejakej plechovej búdy. Keďže je budova dlhá, môže to byť kravín. Mal som v pláne spraviť si tu malú túričku, ale v tomto počasí sa mi veru nechce. Pohľadám údaje ku keške a poberiem sa k autu.

Hlavnú zastávku v podobe dánskeho najvyššieho bodu mám za sebou. Møllehøj bola povinná zastávka. Navyše, keď je to iba pár km od diaľnice. Dnes už len docestujem do dánskeho Hirtshals, kde doplním naftu, kúpim si večeru a pohľadám zopár kešiek. Trajekt ide až ráno, takže mám kopec času.

Hirtshals je malé prístavné mestečko na severe Dánska. Je tu zopár domov, pár čerpacích staníc a veľké odpočívadlo pre kamióny, na ktorom spím. Opäť spím v aute. Budík mám nastavený na siedmu, aby som tam bol o čosi skôr. Noc je bezproblémová.

Na check in na trajekt som prišiel okolo 7:30 ráno. Som druhý v poradí a brány sú zatvorené. Neostáva mi nič iné, iba čakať. Okolo ôsmej sa otvárajú brány a začínajú “papierovačky”. Pani pri okienku dám vytlačený papier s rezerváciou a občiansky. Posúva ma ďalej do radu, kde opäť čakáme. Po neviem akom dlhom čase, keď pribudlo zopár áut aj za mnou, nás púšťajú na loď. Zaparkujem a idem preskúmať loď.

Na lodi je všetko, čo by človek mohol potrebovať počas párhodinovej plavby. Cestujúcich je málo, tak nie je problém si nájsť priestor na sedenie, či zdriemnutie si. Po krátkom zdriemnutí sa vyberám na “inšpekciu” lode. Prvýkrát v živote som na takto veľkej lodi, preto ju musím preskúmať. Pobehám všetko, čo sa dá, ale nič extra zaujímavé. Zopár reštík, herní, kajút a to je všetko. V duty free shope všetci nakupujú alkohol. Mám fľašu dobrej borovičky v kufri a k tomu víno na varenie. Nič ďalšie mi netreba.

Počasie na mori je rovnaké ako bolo včera na Møllehøj. Hmla a prší. Z okna vidím nórske pobrežie. Slnko sa prediera cez hmlu. Snáď tu niečo uvidím. Mám tu v pláne nájsť zopár kešiek, veď mám čas.

Lodný rozhlas hlási, že sme v Nórsku a o chvíľku budeme vystupovať. Vodiči sú upozornení, že autá treba štartovať až keď dostaneme pokyn od zamestnanca. Vidím, ako sa otvárajú veľké lodné dvere. Pomaly vychádzame von. Colník sa ma pýta, kam idem. S úsmevom mu hovorím, že do Nórska. On sa usmeje a chce vedieť, kam presne. Oznamujem, že na Nordkapp. Pozrie na zadné sedadlá plné vecí a necháva ma ísť.

Som v nórskom Langesunde. Hurá za mojimi prvými keškami z tohto kráľovstva! Pár metrov od prístavu je výbežok do mora, kam mám namierené. Je to bývalé vojenské opevnenie. Les je plný vojenských bunkrov. Na pobreží sú pozostatky delostreleckých veží a zákopy. Chvíľami sa hmla rozostúpi a vidieť na more. Žiadne kešky však neviem nájsť.

Nakoniec sa mi to darí o pár kilometrov ďalej, v malom prístave plnom rybárskych člnov. V tejto chvíli som spokojný a môžem vyraziť smer Gardermoen, kde sa mám zajtra stretnúť s priateľkou. Priletí až o cca 20 hodín. Mám kopec času.

Cestou vládne hrozné počasie a doprava je veľmi pomalá. Na to si musím zvykať. Najbližší týždeň nepôjdem rýchlejšie ako 80tkou. Cestou sa snažím nájsť miesto, kde sa zložím na noc, ale bez úspechu. Prichádzam prakticky až k letisku a stále som nenašiel vhodné miesto na prespanie. V okolí letiska sa snažím obehať všetky bočné cesty a nájsť kľudné miesto.

V jednej bočnej cesta nachádzam cestu do lesa, kde po cca 30 metroch je závora. Parkujem pred závorou a uložím sa spať. Ráno ma budí pán. Hovorí niečo po nórsky, ale nerozumiem. Keď si to uvedomí, poprosí ma, či ho môžem pustiť do lesa. Uhnem autom a on prechádza ďalej. Je ešte len 6 hodín, a tak v inej bočnej uličke idem ďalej spať. Neskôr si uvedomujem, že som si vyhodil smradľavé topánky pod autom a zabudol som ich tam. Vraciam sa po ne. Našťastie sú tam.

Do Luckinho príchodu mám tak 6 hodín. Čo si začať? Kúsok od letiska je séria kešiek. Vyberám sa po ne. Dostávam sa až na miesto, kde počas druhej svetovej vojny spadlo lietadlo. Tento malý okruh však trval iba necelé 3 hodiny. Dávam si teplý obed na pumpe, umyjem okná, natankujem a len tak podriemkavam v aute.
Krátko pred priateľkiným príletom prichádzam na letisko a idem ju čakať. Teším sa, že už nebudem sám a môžeme sa spolu vydať za poznávaním krás Nórskeho kráľovstva. Som na ceste už štvrtý deň a zatiaľ som videl Møllehøj a trochu z nórskej prírody. Verím, že najbližšie dni to výrazne zmenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.