Nórsky trip – Atlantická cesta

Naším ďalším cieľom je Atlantická cesta (Atlantic ocean road), alebo po nórsky Atlanterhavsveien. Nie je to len taká obyčajná cesta. Je to 8,3 km dlhý úsek na ceste 64, ktorý ponúka návštevníkom množstvo nádherných výhľadov a nezabudnuteľnú scenériu. Táto cesta je jedinečným cestným spojeným dvoch miest – Averøy a Eide. Je vybudovaná na malých ostrovoch a pozostáva z niekoľkých nadjazdov, hrádzí a 8 mostov, z ktorých najdlhší je most Storseisundet.

Je piatok ráno (18.11.2016) a my sa budíme v kempe Kviltorp Camping. Teda, Miško ma budí v sprche, kde som si rozložila spacák. Naraňajkujeme sa, zbalíme stan a vyrazíme na cestu. Po necelých 50 km sa obyčajná cesta 64 mení na turistami veľmi vyhľadávanú atrakciu. Počas jej prejazdu sme sa vôbec neponáhľali. Síce je to krátka cesta, jej prejazd nám trval takmer 3 hodiny. Nežartujem. Stáli sme skoro na každom odpočívadle a kochali sa pôvabnou krajinou a úžasnou cestnou stavbou. Počasie bolo ukážkové, boli sme radi, že netrávime čas samotným presunom v aute.

Hneď na začiatku Atlantic Ocean Road bolo malé parkovisko, odkiaľ sa dalo ísť pešo na príjemnú prechádzku po ostrovčeku. Tu nastala chvíľa vyskúšať naše fotografické schopnosti. Rozložili sme statív, pripravili fotoaparáty a hor sa fotiť nórske more, vlny, skaly! Keďže ani jeden z nás nie je skúsený fotograf, nebolo to ani zďaleka profesionálne fotenie. Raz nám padal statív, inokedy sme nevedeli nastaviť správne parametre fotoaparátu, ale užívali sme si to. Ako prvý most nám zapózoval 119 m dlhý Vevangstraumen. Spravili sme pár foto a posunuli sme sa o naozaj malý kúsok ďalej. Tu sme si vychutnávali každú vlnu, narážajúcu na kamene a išli sme pohľadať prvú kešku na jedinečnej ceste.

Na prejazde tejto cesty bolo okrem ukážkového počasia super aj to, že tu prešlo málo áut a množstvo ľudí sme mohli porátať na jednej ruke. Takže v „keškovaní“ nám nebránili žiadne zvedavé oči a mohli sme sa realizovať. Druhá keška bola skrytá pod viaduktom Hulvågen pozostávajúceho z troch častí (293 m). Pátranie po nej nám dalo trochu zabrať, ale našli sme ju. Pozdĺž tohto úseku vedú po oboch stranách plošiny určené ako stanovisko pre rybárov. Vďaka jednej z nich sme sa dostali pod most. Odtiaľto vyvolával pohľad na rozburácaný oceán poriadny rešpekt. Na opačnej strane, pár metrov ďalej sa vynímal kamenný stĺp s bielym krížom. Toto vyššie položené miesto nám ponúklo pekný pohľad na Atlantickú cestu (Atlantic Ocean Road).

Ďalším mostom, cez ktorý sme prechádzali, bol Storseisundet. Svojimi 260 m je zo všetkých najdlhší. A podľa mňa z istých uhlov aj najfotogenickejší. Jeho prejazdom sme sa dostali k ostrovčeku Lyngholmen, na ktorom je vybudovaný vyhliadkový peší okruh Eldhusøya. Je navrhnutý tak, že jeho prechod nerobí problém ani vozíčkarom. Návštevníci si tu môžu oddýchnuť a tešiť sa z krásnych výhľadov. Vskutku príjemné miesto na odpočinok. Spravili sme jeden okruh a pobrali sme sa ďalej. Už bez zastavenia sme prešli ešte cez mosty Geitøysundet Bridge (52 m), Store Lauvøysund Bridge (52 m) a Lille Lauvøysund Bridge (115 m). Posledným mostom končí aj Atlantická cesta.

Našou zastávkou počas presunu na sever sa stalo aj mestečko Kristiansund. Nakoľko sme nemali naplánovanú prehliadku mesta a časovo by sme ani nestíhali, išli sme sa len občerstviť do jednej reštaurácii v prístave. Dali sme si horúcu čokoládu, čo v Nórsku predstavuje naše kakao a sendvič. Zrovna sme si nevybrali asi najvhodnejšiu reštauráciu, vzhľadom na to, že každý bol oblečený slušne, len my dvaja sme boli nahodení v turistickom. Nevadí, aspoň sme boli originálni. Pred odchodom sme boli ešte vziať v prístave kešku a pomaly sme sa vybrali smer Lofoty.

Rozhodli sme sa, že potiahneme, koľko budeme vládať. A tak sme nikde nezastavovali, kilometre nám nabiehali. V Kanestram sme nastúpili znovu do krátkeho 20-minútového trajektu, ktorý nás zaviezol do Halsa. Bolo neskoro večer, keď sme si povedali, že máme toho dosť a v kempe niekde za Trondheimom sme si rozložili stan. Nikto tu nebol, ale kuchynka a toalety boli otvorené, čo nám samozrejme vyhovovalo. Unavení sme padli do spacákov. A máme zase jeden pekný deň za nami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.