Návšteva v Kamnicko-Savinjských Alpách

Minulý rok, keď som bol na Triglave som si všimol pekné skalnaté pohorie kdesi na horizonte. V danom momente som ani len netušil, o aké pohorie ide. Pár dní po mojom návrate som sa začal trochu hrabať v mapách a zisťovať, čo za kopce som to videl, aký je ich najvyšší vrch, ako sa tam dostať a všetko okolo. Po pár hodinách študovania máp bolo jasné, že sa niekedy musím vybrať na Grintovec (2 558 m), najvýšší vrch Kamnicko-Savinjských Álp.

V prvom rade bolo potrebné nájsť najlepšiu cestu na vrchol a naplánovať ju. Potom si počkať, kedy sa vhodné počasie stretne s voľným víkendom a vyraziť. Všetky faktory sa stretli v auguste. S priateľkou sme mali v pláne prísť v sobotu ráno a vyjsť na chatu Kransjka koča. Následne sa presunúť na chatu Češka koča, kde prespíme. V nedeľu skoro ráno vyraziť na Jezerskú Kočnu a Grintovec, odkiaľ sa vrátime na Češku Kočnu. Následne zostúpime na parkovisko a pôjdeme domov.

Ako to občas býva, plány sú jedna vec a realita druhá. Tento víkend bol presne ten prípad. V sobotu ráno cestujeme zhruba 4 hodiny, aby sme sa dostali pod vrcholy Kamnicko-Savinjských Álp. Bohužiaľ, všetky štíty sú v oblakoch, a tak nič nevidíme. Z parkoviska pokračujeme hore po lesnej ceste. Ku staniciam lanoviek, ktoré zásobujú chaty, to trvalo približne 15 minút.

Turistická značka hovorí, že sú to 2 hodiny na Kransjka koča. Som si istý, že tam budeme skôr. Zatiaľ ani len netušíme, kam ideme, keďže je všetko stále skryté v mrakoch. Cestou cez les nám to nevadí, lebo aj tak by nebolo čo vidieť. Keď sa dostaneme von z lesa, konečne môžeme obdivovať krásu Kamnicko-Savinjských Álp. Nespočetné množstvo krásnych vrcholov a každý určite stojí za návštevu. V jednej stene vidieť aj zopár lezcov. Druhá polovica cesty na chatu je pomerne strmá. Pripomína mi ferratu, kde je miestami natiahnuté lano. Každú chvíľku potrebujeme stáť a oddýchnuť si. Ide sa nám obom pomerne ťažko. Možno je to zapríčinené skorým ranným vstávaním alebo chýbajúcimi raňajkami. Je čas si trochu sadnúť a poriadne sa najesť. Verím, že nám to pomôže.

Raňajky nepomohli a obaja stále „trpíme“. Počujem už hlasy z chaty, ale ešte ju nevidím. Po pár minútach je chata konečne na dohľad. Pár minút nato sme na chate, trvalo nás to takmer 3 hodiny. Dáme si niečo na pitie, objednáme polievku a medzičasom študujem turistické značky. Konečne mám predstavu, kam to koľko trvá. Chvíľku sa s Luckou rozprávame o možnosti vyjsť na Velku Babu. Výstup trvá dve hodiny. Tento nápad však neskôr zavrhujeme, keďže sa nám ide zle. Presunieme sa na Češka koča. Ak budeme mať po príchode chuť, tak si vybehneme naľahko na kopček s názvom Vratca.

Traverz na chatu by mal trvať zhruba 2 hodiny. Nám to trvalo viac než 3. Nechápem, ako sa to mohlo stať. Pravdepodobne sme stratili čas na krásnej ferrate, ktorá je medzi chatami. Zostup ferratou bol pekný, ale pomalý pre kĺzajúce sa kamene. Cesta samotná je však veľmi zaujímavá a spolu s nami ju aboslovavala rodina s dvoma deťmi.

Po príchode na chatu Češka kočna sme radi, že sme dorazili. Nikam ďalej dnes nepôjdeme. Budeme iba relaxovať a užívať si krásu Kamnicko-Savinjských Álp. Z menu si vyberieme večeru a ochutnáme zopár lokálnych „nápojov“. Samozrejme, nemôžeme ochutnať všetko, čo Slovinci pália, lebo zajtra by sme išli iba na parkovisko.

V nedeľu by sme chceli vyraziť o 7 ráno. Je krátko po ôsmej, keď opúšťame chatu. Po dobrých raňajkách sa ide ľahko do strmého kopca. Chodník nás zavedie na hrebeň do sedla medzi Grintovec a Jezerska kočna. Podľa toho, čo som si naštudoval, tak celá trasa by mala byť ľahka ferrata so zopár zaistenými úsekmi. Značka na chate hovorí, že sú to 3 hodiny na vrchol Jezerska Kočna. Obaja si užívame výstup. Je to kombinácia ľahkého lezenia a chodenia. Zopár turistov nás predbieha, ale nevadí nám to. Tešíme sa z krásnych skalnatých kopcov.

Po troch hodinách sme na hrebeni. Odhadujem, že na Jezersku Kočnu to trvá ešte 45 minút. To sme ešte nevedeli, že sa tam nedostaneme. Po pár desiatkach metrov nás zastaví obrovská skala, ktorá blokuje chodník. Dá sa buď podliezť, ale hrozí pád hlboko dole alebo si treba na ňu ľahnúť a úzkym otvorom sa pretlačiť na druhú stranu. Lucka sa necití ani na jednu možnosť, a tak to pre istotu otočíme. Ešte chvíľku stojíme opodiaľ a sledujeme zopár ľudí, ako sa tlačia cez malý otvor.

Meníme teda plán a ideme na Grintovec, ktorý nie je ďaleko. Vidíme ľudí na vrchole. Hrebeň samotný je veľmi exponovaný. Nie je to klasický chodecký terén, treba si veľa pomáhať rukami. Každý si musí dávať veľký pozor, kam stúpi. Po náročnom zostupovom úseku si dávame pár minút prestávku a začíname trochu počítat. Na Grintovec to máme hodinu. Určite chceme na vrchole stráviť pár minút, zostup na chatu sú tri hodiny. Z chaty na parkovisko sú to ďalšie dve hodiny a následne štyri hodiny v aute domov.

Matematika nepustí a na Grintovec ísť nemôžeme. Domov by sme prišli veľmi neskoro. Užijeme si posledné výhľady z hrebeňa Kamnicko-Savinjských Álp a začneme pomaly zostupovať na chatu. Dole ideme rovnakou cestou ako sme šli hore. Vieme, čo nás cestou dole čaká a bude to sranda. Odhadujem to na trojhodinový zostup.

Zostup je rýchlejší, ako som si myslel. Dosť času sme ušetrili v spodnej časti, kde sme sa „lyžovali“ na snehovom poli, čo nám ušetrilo čas. Taktiež chodník v dolnej časti je klasický chodník a nič technicky náročné. Na Češka koča si robíme krátku prestávku a následne začneme zostupovať na parkovisko.

Potom, ako opustíme chatu, sa vnárame do lesa. Z lesa je len občas vidieť krásu hrebeňa Kamnicko-Savinjských Álp. V jednom z týchto okamihov počuť obrovský hluk. Kamenná lavína padá niekde medzi chatami. Odhadujem to na miesto, kde je ferrata. O pár sekúnd je po všetkom. Dúfam, že v najbližších minútach nebudem počuť zvuk helikoptéry, a že sa nikomu nič nestalo.

Z parkoviska je krásny pohľad na celý hrebeň. Jednoducho je nádherný. Predtým, než prekročíme Slovinsko Rakúske hranice, zastavíme na parkovisku, z ktorého je neskutočne uchvacujúci pohľad na Kamnicko-Savinjské Alpy. Tentokrát, sme sa nedostali na žiany vrchol, ale aspoň sme si zmapovali terén a vieme, čo nás čaká nabudúce, keď sa sem vrátime. A vrátime sa určite!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.