Návrat do minulosti – Rakytov

Minulý víkend sme urobili všetko preto, aby sme absolvovali aklimatizáciu na vyššie kopce. Na Grossvenediger-i sme nemali zrovna ideálne podmienky, ale podarilo sa nám dosiahnuť vrchol. V nasledujúcom týždni sme chceli odcestovať na taliansko-švajčiarske hranice. Bohužiaľ, počasie pokazilo naše plány. Už plánovanú dovolenku sme ale s priateľkou nezrušili a strávili sme pár dní s našimi rodinami. V rámci voľna sme si našli čas, aby sme navštívili jeden z najdôležitejších „vrcholov“ v mojom živote – Rakytov vo Veľkej Fatre.

Národný park Veľká Fatra a Rakytov má výnimočné miesto v mojej turistickej histórii. Ako dieťa som strávil niekoľko liet na Smrekovici. Mohol som mať okolo 11 rokov, keď tatino zobral mňa a moju o 4 roky mladšiu sestru na veľkú túru na Rakytov. Doma sme často chodili do lesa na hríby, ale tam nie sú žiadne kopce. Krajina je proste rovinatá. Túra vo Veľkej Fatre bola úplne novým zážitkom.

Samozrejme, že si teraz nepamätám všetky detaily, ale som si istý, že to bola pre nás celodenná túra a museli sme byť riadne pripravení. Po raňajkách sme pobalili potrebné veci, predovšetkým jedlo a vodu. Po ceste na Rakytov sme sa zastavili na Skalnej Alpe. Toto miesto je pre mňa výnimočné tým, že som tu prvýkrát videl skutočne strmý svah zvrchu. Doteraz to bolo len zospodu a iba krátke svahy.

Ako sme pokračovali smerom na Rakytov, obdivoval som v diaľke všetky ostatné vrchy v okolí. Už v tom čase som začal rozmýšľať, aké náročné musí byť sa na niektoré z nich dostať (všetky majú výšku pod 1 600 metrov). Ale ako sa poznám, tak som chcel ísť na všetky.

Keď sme sa ocitli v sedle Rakytova, museli sme veľmi strmo stúpať. Z detstva si tento úsek pamätám ako veľmi strmý, dlhý a náročný. V každom prípade stálo zato vyjsť až na vrchol. Rakytov ponúka krásne výhľady na všetky svetové strany a končekov svojich prstov sa môžete dotknúť neba. Toto je miesto, kde sa zo mňa stal turista. A to bola moja prvá skutočná túra.

Počas výletu na Rakytov s priateľkou som si uvedomil, že som tieto miesta nenavštívil už dlhé roky. Niektoré úseky cesty a jej krásu som si však pamätal. Celú trasu sme prešli za niečo vyše 3 hodín. Strmý a „náročný“ úsek sme zvládli odhadom za 15 minút. Pre dospelých, ktorí sú zvyknutí chodiť po horách, je to celé len prechádzka. Pre mňa ako dieťa to bol fantastický deň v horách.

Okrem toho sme o 2 či 3 roky neskôr išli niečo oveľa náročnejšie a zaujímavejšie. Znova sme trávili časť leta vo Vojenskej zotavovni na Smrekovici. A tentokrát sme plánovali ísť oveľa ďalej. Od našej prvej túry sme už čo-to absolvovali a boli sme zvyknutí chodiť po horách. Na začiatku dovolenky sme urobili nenáročné túry, aby sme overili našu kondíciu. V ďen „D“ sme vyrazili zo Smrekovice na Staré Hory. Celá trasa trvá zhruba 10 hodín a celková vzdialenosť je 29,2 kilometra. Pamätám si, ako pre nás musela prísť mamina, aby sme sa dostali späť na Smrekovicu.

Počas posledného výletu na Rakytov som si sľúbil, že sa sem v blízkej budúcnosti vrátim. Pokusím sa prejsť hrebeň od Ružomberka až po Staré hory. Pre ostrieľaných horalov by to mala byť príjemná prechádzka. Som zvedavý, či sa nám to podarí prejsť v zime

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.