Na Baníkov cez Roháčske plesá

Po nedávnej návšteve Roháčov, kedy sme prešli cez Ostrý Roháč a Plačlivé sa do Západných Tatier vraciame opäť. Tento víkend máme ambicióznejší plán. Chceli by sme prejsť Roháčske plesá a dokončiť hrebeň od Smutného sedla cez Baníkov a Brestovú až po parkovisko pri lanovke.

Ako to ale býva, človek mieni, Pán Boh mení. V sobotu ráno sa nám nechce vstávať, ale fakt, že nechce. Netuším, čím to je, ale akosi nás to ani veľmi netrápi. Po dlhej chvíľke sme sa vykopali z postele, pobalili veci a vybrali sa na túru. Pôvodný plán bol, že prejdeme hrebeň a na nedeľu si necháme iba Roháčske plesá. Keďže parkujeme až okolo 9tej na Zverovke, dnes si dáme kľudnú vychádzku k plesám.

Spolu s nami ide po asfaltke množstvo ľudí. Zastavujeme sa pri prvom posedení, kde si dávame raňajky a kocháme sa krásou okolo nás. Je vidieť aj Baníkov, ale ten dnes nie je naším cieľom. Chodník okolo Roháčškeho vodopádu je plná turistov rôznych vekových kategórií. Je dobré vidieť, že aj v pokročilejšom veku sa dá bez problémov chodiť do hôr, a ešte lepšie je, ak rodičia vedú deti k prírode. Jedna rodinka stojí pri odbočke na Roháčsky vodopád a manželka sa pýta svojej polovičky, či je to ono. S úsmevom jej hovorím, že treba kráčať pár minút k vodopádu. Potešila sa, lebo to, čo videla, rozhodne nekorešpondovalo s jej predstavou vodopádu.

Na rázcestí modrej a žltej značky si robíme malú prestávku. Dlho sa tu ani zdržať nedá. Miesto je plné turistov a oddýchnuť si tu v kľude proste nejde. Poberáme sa smerom na Roháčske plesá. Baníkov máme priamo nad hlavami a rozprávam Lucke, aký je to krásny hrebeň. Mám ho prejdený neraz, hoci posledné roky som dával prednosť Alpám.

Stúpanie na Roháčske plesá ubehne rýchlo, ani neviem, ako sme sa sem tak rýchlo dostali. Mám pocit, že to trvalo tak 20 minút. Z minulosti som si toto stúpanie pamätal ako dlhšie a náročnejšie. V okolí plies je množstvo ľudí, ako všade na chodníkoch. Popri plesách prechádzame takmer bez zastavenia. V jednom mieste je terén tak rozbahnený, že je nutné hľadať vhodnú cestičku. Tentokrát sa mi to nepodarilo a ľavou nohou skáčem priamo do blata tak, že mám topánky špinavé až po samý vrch. Lucka sa ide popukať od smiechu a ja rozmýšľam, čo s tým. O pár metrov ďalej našťastie tečie voda z jedného plesa do druhého. Topánku aspoň trochu opláchnem. Ostatné blato opadá cestou.

Pri spodnom plese je kľud, jeden pán kŕmi kačice, tak si na chvíľku sadáme aj my. Pozorujem hrebeň nad nami a rozmýšľam, čo si začať po obede. Deň je predsa len dlhý a prísť o druhej poobede z túry nám dáva veľa priestoru. Na Lucke je vidieť, že by šla hore na hrebeň. Mne sa od rána nejako zvláštne šliape a cítim, že niečo nie je v poriadku.

Na rázcestí v Smutnej doline mám chuť ísť smerom na Tatliakovu chatu, tam si dať kofolu. Následne zbehnúť dole k autu a poobedie preleňošiť. Priateľka však chce ísť hore a prejsť si hrebeň a Baníkov, ktorých krásu som opisoval už mnohokrát. Keďže jej neviem odolať, smerujeme smerom do Smutného sedla. Tajne dúfam, že zhora uvidíme mraky, ktoré našu „hrebeňovku“ ukončia. Hlavný boj ale musím vyhrať v hlave. Ide sa mi veľmi zle a sám som z toho prekvapený. Prvé kroky smerom do Smutného sedla sú zlé, ale našťastie sa to zlepšuje.

V Smutnom sedle si dávame krátku prestávku na doplnenie energie. Mne už je o poznanie lepšie, dostal som sa do tempa a kráča sa mi dobre. V podstate sa na hrebeň teším, keďže som tu nebol už dlhé roky. A ako tak nad tým premýšľam, tak týmto smerom som nešiel nikdy. Vždy som šiel na Baníkov a smer Smutné sedlo.

Úsek na Tri kopy je pohoda, občas trochu hľadáme chodník, ale nič hrozné. Užívam si výhľady na všetky strany. Na Lucke vidieť spokojnosť a ja sa teším spolu s ňou. Podľa ľudí v Smutnom sedle predpokladám, že väčšina svoje hrebeňovky už dokončila. O to menej ľudí budeme stretávať na reťaziach.

V bivaku na zelenej lúke si dávame prvú väčšiu prestávku a ideme sa poriadne najesť. Veď je nato najvyšší čas. Je už po 3tej poobede a my sme ani neobedovali. Počas obedu na mňa kvaplo zopár kvapiek. Viacej však našu pozornosť zaujala mamička s dvomi deťmi. Ani jedno z nich nemalo viac ako 10 rokov. Smerovali na Baníkov.

Po prestávke sa poberáme za nimi. V podstate ich máme na dohľad, ale časom nám ujdú. Pred Baníkovom sa trochu motáme po hrebeni a občas zbehneme zo značky. Nie je to však problém, času máme dosť. Na hrebeni sme takmer sami a užívame si to.

Na Baníkove stretávame posledného zabudnutého turistu, ktorý nám robí vrcholovú fotku. Pokocháme sa pohľadmi na všetky strany, užijeme si to ticho a kľud. Po pár minútach sa poberieme dole.

Do Baníkovského sedla je to iba pár minút. Odtiaľ serpentínami zbehneme veľkú časť výškových metrov a pomaly sa blížime ku križovatke, kde bolo ráno veľa ľudí. Keď sa ponoríme do kosovky, je mi jasné, že už to nie je ďaleko.

Na rázcestí si dávame prestávku. Ráno tu bolo plno ľudí, ani si nebolo kam sadnúť, teraz sme tu iba my. Božský kľud a ticho. Dáme si trochu vody, niečo drobné zjeme, aby sme zvládli posledné výškové metre a predovšetkým asfaltku dole.

Úsek lesom okolo Roháčškeho vodopádu sme zbehli rýchlo, aj keď ma tento úsek veľmi nebavil. Tesne pred nástupom na asfaltovú cestu nám zostup spestrila krásna fotogenická muchotrávka.

Posledný úsek je plný ľudí. Sme asi jediní, ktorí nejdú od Tatliakovho plesa. Je super, že každá veková generácia si nájde čas a má chuť ísť objavovať krásu hôr. Verím, že aj mne sa podarí viesť svoje deti k horám, a že im to ostane.

Posledné metre ma už celkom bolia stehná a najhorší z celého dňa je pre mňa zostup od bufetu na bývalom parkovisku po nové parkovacie plochy. Tých 10 výškových metrov je fakt zaujímavých.

Ako po každej túre, aj dnes je najlepší pocit sa prezuť do čistých ponožiek a tenisiek.  Teraz už len vymyslieť, kam sa vybrať na večeru, aby sme nešli spať hladní. Som rád, že som sa nechal Luckou presvedčiť na výstup na hrebeň. Bol to skutočne krásny deň a užili sme si nielen Roháčske plesá, ale aj výhľady z hrebeňa od Smutného sedla až po Baníkov. Dúfam, že sa tam tento rok ešte vrátime, aby sme dokončili hrebeň od Baníkovského sedla cez Brestovú až po Huty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.