Mödlinger alebo prečo a ako začať s ferratami

Poznáte to. Surfujete po nete, či ste sa náhodou stratili v nejakom športovom časopise a zrazu natrafíte na fotku chlapíka zaveseného niekde v stene skaly. Skala pôsobí chladne, obloha je belaso modrá a nádherné scenérie vykresľujú tento moment ako krásny a nebezpečný zároveň. Chlapík tam je natiahnutý ako pavúk, nad ním vysí lano, pod ním je asi 100 metrová roklina. Na chrbte má len vrecko s magnéziom, okolo pása železo pripomínajúce kopec kľúčeniek a okolie, ktoré ho obklopuje, vám vyráža dych. Poviete si, blázon. Už, už chcete otočiť stránku, no niečo vás na tom obrázku fascinuje. Neviete od neho odtrhnúť oči. Prvé čo vás napadne je: “tak toto by som v živote nedal”, po druhé: “na čo tam ten človek vlastne lezie?”. A tak surfujete, či čítate ďalej, no stále niekde v podvedomí vám vysí otáznik? Aký je to pocit?
Pristúpite k skale. Nahodíte na seba výstroj. Sedák, ferratový set, odsedák, prilba. Vibramová podrážka je momentálne váš posledný kontakt so zemou. Za malú chvíľku vykročíte na skalu. Prvé cvaknutie karabíny, lano, kramle a skala. Premýšľate nad každým krokom a stúpate vyššie. Srdce vám búši. Adrenalín vás opäť prebral k životu a vy cítite, že v žilách vám prúdi redbull, lebo zrazu máte krídla. Pozriete sa okolo seba a hľadáte slová ,ktorými by ste popísali ten pocit, keď je človek na mieste kde sa nedostane každý, na mieste, kam sa dostane len ten, kto prekoná sám seba.
S údivom a rešpektom som ako chlapec pozoroval horolezcov. Bolo to pre mňa niečo fascinujúce a keďže som nepoznal nikoho kto sa tomuto to športu venoval, tak ma ani nenapadlo, že by som to niekedy mohol skúsiť. Nevedel som si predstaviť, že len tak bez akéhokoľvek tréningu začnem liezť na skalu. V tom čase som ešte nevedel, že existujú zaistené cesty (via ferrata či klettersteig), kde si to môžem vyskúšať, kde si môžem vyskúšať, aké to je mať krídla, no hlavne, či na to vôbec mám gule. Nie nadarmo sa hovorí, že čo je dovolené bohom nie je dovolené volom. Človek síce nie je Boh, niektorí ľudia nie sú ani voly, a keďže vraj človek môže dokázať všetko čo naozaj chce, tak teda poďme na to.
Na prvú ferratu ma nahovoril kamarát, volajme ho Mišo, i keď sa vlastne volá Marko. Mišo už mal čo to poferratované, no stále sa ešte považoval za začiatočníka a chýbal mu sparring. Čo sa týka ferrát, tak na to, aby si to človek vyskúšal, vôbec nepotrebuje žiadnu cestovku. Potrebuje však človeka, ktorý mu vysvetlí základne veci a to najlepšie priamo na ferrate. My sme na to išli maximálne zodpovedne. Mišo prišiel s nápadom na ferratu. Ja som sa potom snažil na nete nájsť čo najviac info o tom, čo to tá ferrata je a kde to teda mám ísť bojovať sám so sebou. Ako vo všetkom, tak i tu som si nemohol dovoliť zanedbať prípravu (profesionálna deformácia). Podľa mňa neexistuje v okolí Bratislavy ideálnejšia ferrata pre začiatočníkov ako je Modlinger.
Ak si chcete vyskúšať nielen zaistenú cestu, ale i lezenie po skale s istením a zistiť, či váš strach z výšok je naozaj reálny, tak choďte na Modlinger. Je to najbližšia ferrata od Bratislavy (len hodinka autom – nízke náklady). Nástup na ferratu od parkoviska je asi 3 minúty ( nemáte čas si to rozmyslieť). Čo sa týka obtiažnosti, tak je ohodnotená ako B/C podľa oficiálnej stupnice. Najťaží je nástup na ferratu “C”, potom to už je dosť do pohody “A/B”. Celková ferrata zaberie cca hodinku času aj zo zostupom (záleží to poväčšine od množstva selfie, ktoré sa rozhodne spraviť :). Prostredie je tam naozaj krásne, a preto má táto ferratka všetky atribúty pre pohodový vstup do sveta, kde lezenie je súčasť života.
Momentálne, ak by som nemal žiadne skúsenosti s ferratami, tak určite by som vyhľadal nejakú skupinu na nete, najlepšie na facebooku, s touto tématikou a poprosil niekoho, či ma môže vziať na Modlinger. Podľa mojich skúsenosti je tam takých ľudí kopec, pretože kto má rád prírodu nemôže byť zlý človek 🙂
Od kedy sme boli na našej prvej ferrate, tak sme s Mišom v rámci jedného roka prešli ešte ďalších 8, ktoré sa od seba líšili najmä obtiažnosťou a dĺžkou nástupu. Ferraty vám pomaly začnú vnikať pod kožu a človek jednoducho chce viac. Je to ideálny príklad posúvania komfortnej zóny, zdolávanie výšok vám prezradí veľa o vás samých i o svete, ktorý jednoducho musíte zažiť na vlastnej koži.
Skutočné čaro prírody som však pocítil až na ferrate Konigsjodler. A musím povedať, že práve kvôli tejto pani ferrate s týmto športom musíte začať. Začína to všetko už na výstupe, kde musíte zdolať viac ako 1 000 výškových metrov. Nás to trošku vytrápilo najmä preto, že sme začínali výstup ešte po tme. Entuziazmus nás hnal dopredu. Metre ubiehali rýchlo, začínalo svitať a skaly pomaly začínali ukazovať svoju krásu.
A potom to prišlo. Poznáte to. Pristúpite k skale. Nahodíte na seba výstroj, sedák, ferratový set, odsedák, prilba. Vibramová podrážka je momentálne váš posledný kontakt so zemou. Za malú chvíľku vykročíte na skalu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.