Juhovýchodná Ázia: Singapúr a Borneo

Po februárovej svadbe prišiel čas na svadobnú cestu. Po veľmi zdĺhavom vyberaní nakoniec padlo rozhodnutie a ideme sa pozrieť do juhovýchodnej Ázie. Hľadali sme možnosť, kde si okrem exotiky užijeme aspoň trochu aj hory. A ako býva naším tradičným cieľom, čím vyššie, tým lepšie. Na himalájske dobrodružstvo nebol čas, a tak sme zvolili iný plán.

Poletíme do Singapuru, odtiaľ sa presunieme na Borneo, konkrétne Kota Kinabalu, kde budeme mať možnosť vyliezť na kopec s názvom Kinabalu. Je to najvyšší vrch Malajzie a pomerne dosť nás láka. Následne budeme obdivovať krásu divokej prírody, či už džungle alebo podmorský svet. Po týždni poflakovania po Borneu sa presunieme na legendárny ostrov Phi Phi, následne Koh Tao a odtiaľ zamierime do Bangkogu. Nebudeme chodiť mestom, len chytíme spiatočný let.

Piatok po práci má rýchly spád. Ideme rovno na letisko do Viedne, kde chytáme let do Frankfurtu a odtiaľ letíme priamo do Singapuru. Let je dlhý, ale počas noci dosť spíme a ubehne nám to pomerne rýchlo. Po pristátí v Singapure sa tešíme na naše prvé zážitky z tejto časti sveta.

Na letisku kúpime dvojdňové lístky na MHD za 16 SGD/osoba (cca 10 €), aby sme sa vedeli aj na druhý deň bez problémov vrátiť na letisko. Doprava na hotel nebola nijako zvlášť komplikovaná a pomocou metra, autobusu a trochu pešej chôdze sme sa dostali na hotel. Nezdržiavame sa tam samozrejme dlho. Najväčším lákadlom celého mesta sú Gardens by the Bay a Marina Bay hotel. Chcel som tam stráviť noc kvôli super bazénu, ale zaplatiť 400 € za jednu noc sa mi ozaj nechcelo.

Záhrady Gardens by the Bay sú ohromným zážitkom pre nás oboch, aj napriek tomu, že ani jeden z nás nie je fanúšikom mestskej turistiky. Nestíhame tam pobehať všetky atrakcie, keďže sa už niektoré o 21:00 hod. zatvárajú. To najdôležitejšie sme však stihli. Úžasnú svetelnú show. Neviem, či to býva pravidelne, ale rozhodne to stálo za to. Po svetelnej show sa ešte chvíľu pomotáme po parku. Ako kešer musím zobrať z tohto miesta zopár kešiek. Následne sa presunieme metrom do China town, ktoré je pre mňa sklamaním. Je tu akurát veľa Číňanov a čínskych reštaurácií. Z čínskej architektúry je tu až jedna zaujímavá stavba. Dáme si večeru a poberáme sa spať na hotel. Veď už je skoro pol noc.

Na druhý deň ideme do japonských a čínskych záhrad, aby sme mali aspoň trochu prírody. Mestá nás proste nebavia. Je to síce úplne opačným smerom od letiska, odkiaľ po obede odlietame, ale lepšie ako chodiť mestom. Po záhradách sa poprechádzame v plnej poľnej a následne vyše hodiny cestujeme späť na letisko, kde si dáme neskorý obed a počkáme na náš let do Kota Kinabalu.

Po prílete na Borneo je nám jasné, že toto miesto sa nám bude páčiť o čosi viacej. Je to malé mesto v porovnaní so Singapurom. Na letisku si požičiavame auto za cca 200 €/9 dní a mierime na hotel. Dnes večer už nemá veľmi význam niekam ďaleko cestovať.

Okrem toho si musím zvyknúť na auto. Prvýkrát jazdím s volantom na opačnej strane. Na moje šťastie jazdíme zo začiatku po štvorprúdových cestách a tu je problém sa dostať do protismeru. Manželka sa mi smeje, keď chcem odbočiť alebo zmeniť jazdný pruh, pretože miesto smeroviek zatiaľ zapínam stierače. Aj tieto páčky majú naopak. Ešte šťastie, že auto má automatickú prevodovku. Ak by som musel radiť ľavou rukou a boli by tam stupne opačne, tak by sme sa asi veľmi nepovozili. 😊

Nasledujúce ráno mierime za prvým naším veľkým dobrodružstvom. Po dvoch hodinách v aute sa dostávame k vstupu do národného parku Kinabalu pod rovnomenným kopcom. Výstup na najvyšší vrch Malajzie Kinabalu (4 095 metrov) je veľmi drahý. Chcú cez 300 eur na osobu. V cene je guide, ktorý vám ukazuje cestu, noc na ubytovni, večera a raňajky. Poprechádzame sa aspoň po chodníkoch v džungli, ktoré sú dostupné bez zaplatenia veľkých poplatkov a dáme si obed. Zbytok dňa strávime v aute presunom do mesta Sandakhan. Presun trvá dlho, najrýchlejšie sme išli asi 80km/hod.

Hlavnou zastávkou v Sandakhane je Sepilok, rehabilitačné centrum pre orangutany. Vstávame ráno, aby sme stihli ranné kŕmenie orangutanov, ktoré je o 10:00 hod.. Vstup nie je síce zdarma, stojí 30 RM/osoba (cca 6,50 €), ale aspoň sa peniaze použijú na dobrú vec. Orangutani sa kŕmiť neprišli, videli sme iba malé orangutany v záchrannej stanici. Z tohto zážitku nie som až tak nadšený, lebo to bol podobný pohľad ako v ZOO – spoza skla. Cestou von sme mali šťastie aspoň na skupinu makakov, ktorí boli celkom prítulní. Porobili sme kopec fotiek a dostali sme sa k nim celkom blízko. Následne ideme pozrieť do vedľajšej stanice, kde sa snažia zachrániť medvede malajské. Medvede bohužiaľ veľmi nevidno, keďže sa skrývajú pred letnými horúčavami.

Deň končíme presunom smerom k rieke Kinabatangan, konkrétne do dedinky Sukau. Celá dedina žije z turistov, ktorí tam chodia, aby sa na rieke povozili na lodiach a mohli obdivovať krásu tejto prírody.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *