Juhovýchodná Ázia: Borneo

Do Sukau sme dorazili práve včas. O pár minút sa ide na podvečernú plavbu, kedy sa zvieratá kŕmia a pripravujú sa na noc. Za ten čas, kým sa vydáme na plavbu stíhame akurát vybaviť formality s ubytovaním a platením. Nakoniec sa plavba kvôli drobnému dažďu o pár minút oneskorí.

Na malej loďke je nás maximálne 14. Plavíme sa proti prúdu a náš skúsený „kapitán“ nám cestou ukazuje zvieratá, ktorý mi neskúsenými očami nemáme šancu nájsť. Najväčšou atrakciou celej plavby a vlastne celej lokality sú úžasné nosaté opice. V angličtine sa volajú Proboscis monkey.

Síce mám okuliare, ale aj tak som dosť slepý. Našťastie je náš lodivod pripravený aj na takéto situácie a vyťahuje zelené laserové ukazovátko. Mne to veľmi pomohlo a verím, že aj ďalším na lodi. Vidíme rôzne druhy vtákov, makaky a proboscis opice. Zatiaľ žiadny had ani krokodíl. V každom prípade je plavba pre nás oboch veľkým zážitkom. Plavba trvá niečo vyše hodiny.

Po návrate nás čaká už pripravená večera, do ktorej sa pustíme všetci bez zaváhania. Hoci sme s manželkou dosť vyberaví a ak máme chuť na niečo exotické, tak ideme na sushi, ale tu veľmi nemáme na výber a jedlo je nakoniec chutné. Po zotmení nás čaká ešte jedna nočná plavba. Neviem si celkom dobre predstaviť ako chceme v noci hľadať živočíchy, ale verím, že nám kapitán pomôže.

Dávame si opäť záchranné vesty a sadáme do člna. Je úplná tma a džungľa výrazne utíchla. Hneď po vyplávaní sme na druhom brehu rieky zahliadli krokodíla. Teda iba jeho svietiace oči, ale kým sme sa priblížili, zmizol pod hladinou. Kapitán behal baterkou po zelených stromoch a po pobreží tak rýchlo, že som to absolútne nestíhal sledovať . Iba z času na čas zastavil a hovorí, že tu spí nejaký vták.

Väčšinou išlo o nejaký druh rybárikov. Taktiež sme našli zopár malých krokodílov, na veľkého sme bohužiaľ nemali šťastie. Ale opäť sme videli zopár nosatých opíc, ktoré nežijú nikde inde na svete iba na Borneu. Veľmi pekný zážitok. A pred kapitánom klobúk dole, že v tej tme dokázal obrovskou rýchlosťou nájsť zvieratá, o živote ktorých nám aj veľa porozprával.

Po druhej platbe sa vraciame do prístavu, dáme si niečo na pitie a ideme sa uložiť spať. Bývame v pochybných dreveničkách uprostred džungle. Sprchu radšej vynecháme, lebo voda smrdí viacej ako my dvaja dokopy po celom dni v tropickej džungli. Všetko sme pre istotu poriadne vystriekali repelentom, ktorý bol na izbe a ukladáme sa spať. Ráno nás budú budiť o pol šiestej, aby sme stihli plavbu ešte pred raňajkami.

Ranné vstávanie nie je problém. Je nás o poznanie menej ako večer. Evidentne sa nechce vstávať úplne všetkým. Urobili veľkú chybu. Napriek skorej rannej hodine je na rieke už čulý ruch. Jeden „kapitán“ informuje toho nášho, že kúsok proti prúdu je orangutan. Je to pomerne veľká zvláštnosť, keďže v tejto časti Bornea ich žije minimum. Pre nás je to obrovský zážitok, vidieť orangutana pár metrov od nás v divočine ako si dáva výdatné raňajky. Večer sme videli, teda kapitán nám ukazoval zopár orangutaních hniezd. Dnes ráno sme sa na to miesto vrátili, ale tam sme už orangutany nenašli.

Po plavbe sa vraciame do prístavu, kde si dáme konečne raňajky aj my. Po raňajkách balíme svoje pakšametle a vraciame sa do Sandakhanu. Ak sa všetko podarí, tak by sme dnes mohli spať na korytnačom ostrove. V Sandakhane sme našli miesto, odkiaľ sa robia zájazdy, ale bohužiaľ je zatvorené. Zisťujeme, že sú dnes voľby, a tak majú všetci voľno, aby mohli ísť voliť.

Po dôkladnej diskusii sme sa rozhodli, že nebudeme čakať v Sandakhane celý deň v nádeji, že na druhý deň chytíme loď s voľnými miestami na korytnačí ostrov. Cestou späť sa zastavíme ešte v botanickej záhrade neďaleko Sepiloku a cez nejaké hoteli skúsime vybaviť výlet na korytnačí ostrov. Bohužiaľ neúspešne. Preto sa rozhodujeme, že sa už vrátime do Kota Kinabalu a trochu si užijeme more po toľkých dňoch cestovania.

Cesta je nekonečná a krátko po desiatej dorazíme do mesta, odkiaľ sme vyrazili na začiatku našej dovolenky. V hoteli si ešte dohodneme základný „bojový plán“, aby sme vedeli čo ďalej. Plán je v podstate jednoduchý. Pár minút plavby smerom do oceánu je národný park Tunku Abdul Rahman national park, ideálny na plážové aktivity. Ideme sa slniť a šnorchlovať.

Nasledujúce ráno v prístave Jesselton point pozisťujeme, ako veci fungujú, aby sme sa mohli vydať naprieč vodným dobrodružstvám. Dnes to už nestíhame, mali by sme iba skrátený výlet. Ale zajtra ráno prídeme skoro a vyberieme sa niekam pošnorchlovať a oddýchnuť si na pláž. Dnes sa vyvalíme k hotelovému bazénu a porelaxujeme.

Ďalší deň začíname v prístave. Hneď prvou loďou sa plavíme do národného parku. Spolu s nami sú na malej loďke aj štyria ľudia, ktorí sa idú potápať. Najprv stojíme pri jednom ostrove, kde si trošku pošchnorchlujeme a vychutnáme si pláž. Tesne pred obedom nás prídu vyzdvihnúť a preplavíme sa na vedľajší ostrov, kde si dáme obed. Následne nás zoberú do krásnej plytkej zátoky, kde si zaplávame do sýtosti. Podmorský život je tu veľmi pekný. Nemo v sasanke, obrovský morský ježko s priemerom asi 1 meter, dúhovo sfarbené ryby,… Máme sa na čo pozerať.

Deň sme využili naplno a to nás oboch teší. Na večeru ideme do mesta a dáme si drink pri hotelovom bazéne na vrchu budovu s výhľadom na ostrovy, kde sme dnes boli. Super. Zajtra zvolíme trochu iný program a pôjdeme pátrať po histórií života ľudí na ostrove.

Pár kilometrov od mesta sa nachádza „skanzen“ Mari Mari. V preklade to znamená „poď za mnou, poď za mnou“. Oproti skanzenom, ktoré poznáme zo Slovenska má však jednu veľkú výhodu. Je tu množstvo „hercov“, ktorí nám ukážu ako historický život fungoval a okrem toho nám dajú ochutnať tradičné jedlá a alkohol, ktorého nebolo málo. Nielen Slováci dokážu vypáliť čokoľvek. 😊 Bolo veľmi zaujímavé vidieť, v akých podmienkach žili ľudia v džungli nie v tak dávnej minulosti. Okrem toho nám ukázali aj tradičné hudobné nástroje a tance.

Zvyšok dňa trávime v meste hľadaním vhodného miesta na večeru. Je to v našom podaní pomerne veľká komédia. Obaja s manželkou máme radi tradičné jedlá. Ani morské príšerky, ktoré je bežne dostať v Európe, nejeme. Za najviac „exotické jedlo“, ktoré zjeme môžeme považovať pizzu a sushi. Tak si viete asi predstaviť ako zúfalo vyzeráme, keď hľadáme reštiku, kde by sme sa najedli. Nakoniec končíme pri sushi.

Posledný deň na Borneu trávime opäť na jednom z ostrovov v národnom parku. Tentokrát ideme väčšou loďou, ktorá funguje ako kyvadlová doprava. Okúpeme sa na dvoch rôznych ostrovoch, pošnorchlujeme a užijeme si slnko. Predsa len sme v exotickej krajine a aj takto sa dá užiť more a teplo, ktoré ponúka.

Nasledujúce ráno cestujeme veľmi skoro na letisko, aby sme stihli let do Kuala Lumpur, kde prestupujeme na náš ďalší let do thajského Phuketu. V Kuala Lumpur sa nezastavujeme. Nejdeme chodiť mestom, iba počkáme na náš prípoj do Phuketu. Nie sme mestské tipy, a tak tu nechceme strácať čas. Pre niekoho možno nepochopiteľné, ale pre nás rozumný krok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *