Jazerá Bockhartsee

Po včerajšom ľahkom dni na Krimmelských vodopáoch dnes môžeme vyraziť na túru do okolitých kopcov. Ako Cieľ sme si zvolili jazerá Bockhartsee nachádzajúce sa na konci Gasteinskej doliny. Ráno nasadáme do auta a presúvame sa do Sportsgastein-u. Za vjazd na mýtnu cestu platíme 5 € na osobu. Na parkovisku nechávame auto a vydávame sa na smerom k chate Niedersachsenhaus odkiaľ po hrebeni prejdene do vedľajšej doliny k jazerám Bockhartsee a následne zostúpime na parkovisko.

Pre mňa je to návrat na miesta, kde som už niekoľko krát bol. Pred pár rokmi s tatinom a minulý rok s kamošmi. Na tomto parkovisku sme strávili noc a hneď ráno začali výstup na Schareck a následným nocľahom na Niedersachsenhaus. Moja posledná zostupová cesta sa pre mňa mení na výstupovú cestu. Pamätám si iba prudké klesanie okolo vodopádu tak verím že výstup bude príjemný s krásnymi výhľadmi. Počasie máme na výhľady ideálne.

Z parkoviska vyrazíme popri chatách a cez pasienky, z ktorých nás sledujú typicky rakúske kravy. Stúpame veľmi pozvoľna, rýchlosť máme dobrú a veľmi rýchlo sa mi na čele objavujú prvé kvapky potu. Dostávam sa na „prevádzkovú teplotu“ a začínam si túru užívať. Niedersachsenhaus sa zdá byť ďaleko, ale odhadujem to na 2-3 hodiny. Následne dve hodiny po hrebeni a 2-3 hodiny zostup okolo Bockhartsee jazier.

Chata sa po pol hodine kráčania stráca z dohľadu a my sa dostávame do úseku kde prekonáme väčšinu výškových metrov. Stúpame podstatne strmším chodníkom a blížime sa k vodopádu. Oproti včerajším Krimmelským vodopádom je to až smiešny pohľad. Odhadom tu tečie pár deci vody za hodinu. Prestávky máme krátke, aby sme zbytočne nevychladli. Je stred augusta, slnko dobre pečie a je teplo. Príjemne ma ochladzuje svieži vietor. Nad vodopádom už vidieť chatu. Pamätal som si ju o čosi bližšie. Za necelú hodinu sme tam. Ani si neuvedomujem, ako rýchlo ideme. Pozdravím sa s kozami, ktoré sa pasú kúsok pod chatou a o pár minút si už objednávame na chate pivo a polievku.

S Českým párom prehodíme pár viet o našich plánoch, ich plánoch a už máme jedlo na stole. Chata je umiestnená priamo na hrebeni a vietor je tu o poznanie silnejší a aj chladnejší. Prezliekam sa do suchého trička, obliekam mikinu. Pomohlo to, môžem si vychutnať polievku v nádhernom prostredí Vysokých Táur. Vychutnávam si pohľad na Schareck, na ktorom som bol minulý rok a spomínam na strastiplný zostup práve na túto chatu. Neskôr na druhej strane hrebeňa hľadám chodík vedúci k Bockhartsee jazerám. Samozrejme jazerá nevidno, keďže sú v inom údolí. Po obede prechádzam z terasy ktora poskytuje výhľad na Sportsgastein na druhú stranu chaty. Sadám si do lehátka na opaľovanie a vychutnávam si výhľad na údolie Rauris, Hoher Sonnblick s meteostanicou (3 106 m) a Hocharn (3 254 m). Po zhruba hodinovej prestávke sa rozhodneme pokračovať.

Reklama

Z plánovania túry si pamätám, že nám stačí vystúpať už len niekoľko desiatok metrov a sme na najvyššom bode dnešného dňa. Chodník nieje najlepšie vyznačený a tak ho sem tam aj stratíme. Nerobím si z toho ťažkú hlavu. Veď na hrebeni sa stratiť nedá a či som par metrov nad chodníkom alebo pod chodníkom je jedno. Bohužiaľ nie tak úplne. Chodník obchádza rôzne skalné výbežky a nie všetko sa dá v pohode prejsť. Z jedného takého miesta sa musíme dokonca vrátiť a hľadať správnu cestu. Ocitli sme sa na skale odkiaľ sa bezpečne nedalo pokračovať. Nadbehli sme si iba pár minút, takže sa nič nedeje. Z ľavej strany obídeme výbežok iného hrebienka a už sa nám otvárajú pohľady na Bockhartsee jazerá a sedlo Bockhartscharte, v ktorom odbočíme vpravo.

Horné jazero je podľa mňa malé prírodné pleso. Má krásne čistú vodu, až človeka láka sa v ňom okúpať. Zostup zo sedla k hornému jazeru trvá zhruba 15 minút. Okolo jazera pokračujete po príjemnej rovine. Ďalej chodník vedie popri potoku, ktorý vyteká z jazera. Vďaka dostatku vlahy, sú niektoré miesta veľmi mäkké a treba dávať pozor kam stúpate. Po viac ako pol hodine sa dostávame k dolnému jazeru. Už nad jazerom som si všimol, že to vlastne jazero nieje. Je to umelo vybudovaná priehrada, ktorá pravdepodobne chráni obyvateľov pred jarnými povodňami z topiaceho sa snehu. Na konci veľkého jazera si na chvíľku oddýchneme. Kamoš mi omylom hodí na moje okuliare jeho batoh. Neteším sa, ale čo sa dá robiť.

Záverečný zostup je náročnejší ako sa zdal z mapy. Je to takmer 400 výškových metrov, ktoré treba prekonať na veľmi krátkom úseku. Chodník je vedený mimo štrkovej cesty, na mnohých miestach je drevené schodisko. Pre ľudí s krátkymi nohami ako mám ja, sú schody nepríjemne vysoké a tak stehná a kolená dostanú poriadne zabrať. Aby toho nebolo dosť, tak tesne nad chatami strácam chodník. Uvedomím si to až v momente, keď narazím na plot, ktorý mi bráni pokračovať v ceste. Musím popri plote zbehnúť na chodník, ktorý je pár metrov podo mnou.

Na parkovisku toho mám tak akurát. Som príjemne unavený, vychutnal som si krásne výhľady a na rozdiel od včerajších Krimmelských vodopádov si vychutnal aj kľud. Veď od chaty až po parkovisko sme stretli iba 3 či 4 ľudí. Zajtra si dám oddych, pretože v stredu ma čaká Konigsjodler. Ferrata o ktorej snívam od začiatku roka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.