Hans von Haidsteig – moja prvá veľká ferrata

Veľa ľudí, ktorí chodia na ferraty (zaistené cesty po slovensky, alebo Klettersteig po nemecky) pozná Hans von Haidsteig. Pre mna je to láska do konca života :). Samozrejme, že sú krajšie ferraty v Alpách, ktoré si môžete užiť viacej, s krajšími výhľadmi, celkovo náročnejšie alebo dlhšie. Ale niekedy na týchto veciach nezáleží. U mňa je to s Hans von Haidsteig ako s mojou prvou láskou. Vždy bude pre mňa výnimočná a budem si ju pamätať do konca môjho života a vždy ju rád uvidím znova. Presne toto je pre mňa Hans von Haidsteig.

V roku 2010 alebo 2011 môj kamoš objavil ferraty. Už si nepamätám všetky detaily ale viem, že mojou prvou trasou bol Währingersteig. Ferraty som si okamžite zamiloval. Hneď nato sme skúšali ďalšiu ferratu. Bohužiaľ si nepamätám jej meno, ale viem, že bola príliš ľahká a krátka. Veľmi dobre si však spomínam na svoju tretiu ferratu v živote. Ten kto pozná Hohewand určite nepotrebuje predstaviť HTL ferratu, pre ostatných by mala postačovať informácia, že je to najťažšia ferrata aká sa nachádza na Hohewande. Ferratu sme neprešli samozrejme, vlastne sme ani poriadne nezačali. Po par metroch sme obaja zostali zaseknutí. Táto skúsenosť mi dala motiváciu trénovať a čosi viacej si naštudovať.

V tom istom roku prišla príležitosť vyskúšať si Hans von Haidsteig. Hneď ako som zistil ako sa to píše, som googlil a prvé obrázky ma dostali. Veľmi som chcel ísť na tuto ferratu a stalo sa to mojim snom. V priebehu pár dní, týždňov sa môj sen stal skutočnosťou. Môj prvý výstup na Preinerwand začal neďaleko Edelwesshutte, na hraniciach Dolného rakúska a Štajerska. Cez lúky a les sme sa dostavali bližsie k ferrata Hans von Haidsteig. Z jedného miesta bol krásny pohľad na kolmú stenu, ktorá bola našim cieľom. Musím povedať, že som dostal strach, ale zároveň aj chuť tú stenu vyliezť.

Priamo pod skalou sme si obliekli ferratovú výstroj a začali sme liezť. S prvým dotykom skaly, mi vzrástol tep. Po pár metroch som ostal dosť prekvapený, keďže ferrata sa skončila. Znovu som musel kráčať, ale po par metroch som videl pokračovanie ferraty, ktoré začínalo dlhým rebríkom. Adrenalín mi stúpol o čosi vyššie ale hneď som začal liezť najlepšie ako som vedel. Pokiaľ si to dobre pamätám, tak prvý úsek je ľahký. Jediné trošku komplikované miesto je za rebríkom, kde sa skala traverzuje. Po prvej časti sme si dali oddych, kde ma upútal nasledujúci rebrík. Začal som sa naň tešiť.

Po krátkej prestávke sme sa pustili do druhej časti ferraty, ktorá je o poznanie ťažšia. Samozrejme nie samotný rebrík ale úsek za ním. Vleziete priamo do skalného výklenku, odkiaľ je dobrý výhľad na nasledujúcu časť trasy. Začínate vpravo, stúpate doľava a následne späť vpravo. Zatiaľ najťažší úsek (sladká nevedomosť). O pár metrov vyššie som sa dostal do úseku, kde lano vedie vo veľmi úzkej pukline. Lezenie s veľkým batohom je komplikovane. Snažil som sa liezť, čo najbližšie k oceľovému lanu, aby som ho cítil a mal pocit bezpečia. Od tohto výstupu som preliezol množstvo náročnejších ferrát a viem, že tento postup bol zlý. Vždy je lepšie liezť tak aby ste mali priestor na lezenie samotné. Vtlačiť sa do úzkej štrbiny s veľkým batohom bola proste blbosť. S miernim ťažkosťami sme vyliezli aj druhý úsek a dostali sme sa ku čiernej madone.

Tretí úsek je prechádzka ružovou záhradou. Z môjho pohľadu najťažšie je dostať sa k tretiemu úseku, keďže suť uteká pod nohami. V tejto chvíli si ferratu už naplno užívam. Je ľahká, poskytuje krásne výhľady. Ešte nie sme ani hore, a už rozmýšľam, kedy sa sem znovu vrátim. A dôvodov na vrátenie sa sem je skutočne dosť. V prvom rade to je Hans von Haidsteig dostatočne dlhá ferrata, ľahko dostupná a poskytuje krásne výhľady. Ak sa chcem posunúť na niečo extrémnejšie, zdá sa mi to ako dobré miesto na tréning.

Na vrchole som bol na seba neskutočne hrdý. S kamošom sme dali našu štvrtú ferratu, potriasli sme si chlapsky rukami a pogratulovali si navzájom. Bol to neskutočne krásny pocit, ktorý som si zamiloval. Od tohto momentu som sa stal veľkým fanúšikom ferrat. Vybavenie, ktoré sme mali na sebe, sme hodili do batohov a vybrali sme sa par metrov k vrcholu Preinerwand, kde je umiestnený vrcholový kríž. Po ceste k vrcholu sme mali čas pobaviť sa ferrate Hans von Haidsteig, ešte s kolujúcim adrenalínom v krvi. Zhodli sme sa, že musíme objaviť takýchto zaujimavých ciest viacej. Pri vrcholovom kríži sme si urobili par fotiek a po ceste dole sme sa zastavili na jedno pivko v Seehutte.

Od môjho prvého výstupu na Hans von Haidsteig som vyliezol už množstvo ferrát. Dokonca aj HTL, na ktorej som sa zasekol v prvý deň ferratovania. Tak ako som predpokladal počas prvého výstupu na ferratu Hans von Haidsteig som sa vrátil veľakrát. Z môjho pohľadu je Hans von Haidsteig ideálna ferrata na zaškolenie nových ľudí, ktorí doteraz nič také nerobili. Ktorú ferratu na to používate vy? Pre mňa je Hans von Haidsteig aj miesto kde si stále môžem zdokonalovať lezeckú techniku. Skúšali ste prejsť túto ferratu bez dotyku lana? Podarilo sa? Mne nie a preto stále trénujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *