Grosser Priel – Totes Gebirge (Mŕtve hory)

Už dlhšiu dobu som plánoval víkendový výlet do oblasti Totes Gebirge spojený s výstupom na najvyšší bod pohoria, vrchol Grosser Priel (2 515m). Nech som mapu otáčal akokoľvek, plánoval rôzne cesty v rámci dvoch dní vyšli vždy náročné trasy. Pokúsil som sa vtesnať to najkrajšie z východnej časti Totes Gebirge do dvoch náročných dní. V nasledujúcom článku popíšem prvý deň, ktorý obsahoval cestu z BA, výstup na Grosser Priel a zostup na chatu Welser Hutte na druhej strane hrebeňa.

Výstup na Priel-Schutzhaus (1 420 m)

Ako každý výstup aj tento začal cestou z Bratislavy smer Rakúsko, konkrétne dedina Hinterstoder. Vyrážame o 6:20 z nášho hlavného mesta. Cesta nám trvá niečo vyše 3 hodiny. Ráno je presun bezproblémový. Parkujeme na parkovisku blízko Peham villa (N 47 40.929, E 14 07.209). Dáme rýchle raňajky, urobíme zopár fotiek vrcholu Grosser Priel, nášho dnešného cieľa, a poberieme sa smerom Priel-Schutzhaus. Podľa turistickým smerovníkov by sme mali byť o 2 hodiny na chate. Začiatok trasy je príjemný a ide sa prakticky po rovine lesnými cestami až kým sa nedostanete k dolnej stanici zásobovacej lanovky. Lesná cesta sa zmení na turistický chodník a po pár minútach už cítite, a aj vidíte, že chodník začína citeľne stúpať. Z parkoviska na chatu treba prekonať zhruba 800 výškových metrov. Ide sa mi veľmi zle, neviem či je to včerajšou ferratou, slabým spánkom, zlými raňajkami, ale nestíham. Zle sa mi dýcha, nevládzem. Sám som z toho nepríjemne prekvapený a neviem čo robiť. Po 2,5 hodinách trápenia som dorazil na chatu. Po polievke a zopár motivačných vetách od chalanov idem ďalej. Uvedomil som si, že to nebolo až také zlé ako sa mi zdalo. Plánované ferraty Sudospornklettersteig a Bert-Rineshklettersteig však vynechám aby som zbytočne nebrzdil Lukáša a Jara. Jaro napísal tiež článok o svojom výstupe a o ferrate Bert Rinesh. Spolu s Braňom pôjdem pekne po turistickom chodníku hore.

Výstup na Grosser Priel (2 515 m)

Po krátkej prestávke a občerstvení na chate pokračujeme. Stúpame od chaty príjemným chodníkom, ktorý výšku naberá pozvoľna. Prichádzame na križovatku kde sa delíme na dve skupiny – turistov a ferratistov. Volím si jednoduchšiu trasu a idem po turistickom chodníku. Stúpame suťoviskom medzi dvoma impozantnými skalnými stenami. Vrchol steny v pravo od nás je náš dnešný cieľ – Grosser Priel. Už je zreteľne vidno aj červenú farbu kríža. Pri zastávkach si prehliadam stenu. Hľadám v nej našich dvoch kolegov, no neúspešne. Podľa vrstevníc sme čosi nad 2 000 metrov, musíme prejsť snehovým poľov a vystúpiť ľahkou zaistenou cestou na hrebeň. Z Priel-Schutzhaus na Grosser Priel, je to zhruba 1 100 výškových metrov, ale podľa stúpania v niektorých miestach trasy mám pocit, že dĺžkových to nebude oveľa viacej. Konečne sme na hrebeni a otvárajú sa nám krásne výhľady na náhornú planinu pohoria Totes Gebirge smerom na západ od nás. Sme vo výške zhruba 2 200 metrov a záverečných 300 výškových metrov by nemal byť problém. A ani nieje, stúpanie je pozvoľné, terén je príjemný a ide to rýchlo. Tesne pod vrcholom sa nám ešte ukázala Welser hutte, chata kde budeme dnes v noci spať. Z chaty sme vyrážali zhruba o 13:00, hoci značka tvrdila, že na vrchol sú to 3 hodiny my sme išli 4. S ferratistami, Lukášom a Jarom, sme dohodnutí, že sa stretneme na vrchole. A tak ich čakáme. Prišli necelú hodinu po nás. Aspoň sme mali kopec času vychutnať si výhľady z vrcholu na všetky svetové strany a oddýchnuť si po 7 hodinovom výstupe, počas ktorého sme zdolali 1 900 výškových metrov.

Zostup na Welser Hutte (1 740 m)

Zostupovať začíname krátko pred 6tou večer. Potrebujeme zbehnúť zhruba 800 výškových metrov, čo by nemal byť problém. Chodník z vrcholu Grosser Priel až po sedlo Fleischbanksattel, je rýchly a nenáročný. Horšiu časť zostupu máme iba pred sebou. „Sranda“ začína od odbočky na Schermberg, náš zajtrajší cieľ. Na zostupovej trase, máme nenáročnú ferratu, zopár snehových polí, aj zopár balvanov kde treba robiť vysoké kroky. Spolu s únavou z celodenného šliapania to je nebezpečná kombinácia. Rázcestník kdesi pod vrcholom Grosser Priel hovoril, že na chatu sú to dve hodiny. My sme to išli dole 2,5 hodiny. Od auta do chaty Wellser hutte nám to trvalo niečo vyše 10 hodín.

Na chate si dávame večeru, bavíme sa o tom čo sme prešli a o zajtrajšom výstupe na Schermberg. Oproti pôvodnému plánu chalani vynechali ferratu Sudospornklettersteig, ale len preto, že sme minuli odbočku a už sa im nechcelo vracať. Ja som rád, že som ferratu Bert-Rinesh nešiel. S ťažkým batohom by to určite nebola sranda. V každom prípade sa sem budem musieť ešte vrátiť. Nielen kvôli ferrate, ale aj kvôli keške na vrchu Grosser Priel, ktorú som nenašiel. Prečo je daná keška pre mňa taka dôležitá? Patrí do série 9 najvyšších vrcholov 9 spolkových krajín Rakúska.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.