Geopuzzle – Drevené kostolíky Slovenska

Pomaly ale iste sa blíži leto. Čas dovoleniek, výletov a lovenia keší. Každý skúsený kešer sa už určite vybral na výlet, ktorého cieľom je odloviť zaujímavú sériu keší. Pre mňa a moju partiu bola takýmto lákadlom séria Drevené kostolíky Slovenska, ktorá je súčasťou geopuzzle.

Keďže sme všetci z Bratislavy, respektíve tu všetci žijeme, tak plánovanie výletu vôbec nebolo jednoduché. Pohľad na mapu puzzle Drevené kostolíky Slovenska vám hneď prezradí prečo. Treba naplánovať cestu na východ našej krajiny. Východom nemyslím, že treba isť niekam k Popradu. Poprad je len začiatok cesty.

Na celý výlet sme využili predĺžený víkend, začiatkom mája 2013, aby sme ušetrili aspoň trochu dovolenku na iné výlety. Či už za keškami alebo na potulky po horách. Naplánovať výlet dalo celkom zabrať. Je to veľa cestovania, predovšetkým mimo diaľnic a posledné úseky ku jednotlivým kostolíkom sú vyslovene lokálne cesty. Po poctivom plánovaní sme sa rozhodli, že geopuzzle Drevené kostolíky Slovenska, dáme od východu na západ. Hlavný dôvod bol jednorázový prechod na východ. Predbežný plán výletu:

DeňOdkiaľKamLink
1. deňBratislavaNová Sedlicahttp://goo.gl/maps/Ml21c
2. deňNová SedlicaHaburahttp://goo.gl/maps/g38dY
3. deňHaburaBardejovské Kúpelehttp://goo.gl/maps/eYlXw
4. deňBardejovské KúpeleTatranská Štrbahttp://goo.gl/maps/on3Ko
5. deňTatranská ŠtrbaBratislavahttp://goo.gl/maps/dETxv

Je utorok, 7. mája 2013, spolu s partiou vyrážame na prvých 550 km našej cesty. Krátko po práci nasadáme do áut a vyrážame smer Nová Sedlica. Nová Sedlica je najvýchodnejšia obec na Slovensku a z môjho pohľadu stojí za návštevu. Jednak pre kľud, ktorý tu vládne, jednak pre možnosť vystúpiť na Kremenec, najvýchodnejší bod Slovenska a taktiež pre sériu Drevené kostolíky Slovenska. Keď už spomínam Kremenec, musím sa do Novej Sedlice vrátiť, keďže kešku z Kremenca ešte nemám. Pri mojej prvej a poslednej návšteve Kremenca som nekeškoval. Cesta na východ prebieha v pohode, stíhame na Dechtároch odloviť jednu odpočívadlovú krabičku. Nikde sa dlho nezdržiavame. Snažíme sa byť v Novej Sedlici čo najskôr. Krátko po polnoci a vyše 7 hodinách šoférovania sa nám to darí. Stíhame s chalanmi dať ešte jedno či dve poldeci na šťastný príchod a ideme spať.

Nasledujúci deň je štátny sviatok, začína náš výlet a tak nie je dôvod sa nikam ponáhľať. Vyspíme sa koľko potrebujeme a vyrážame spoznávať kostolíky. Prvý máme v dedinke Uličské Krivé. Obec Ulič nám poskytne pohľad na veľký počet našich kostolíkov na jednom mieste. V miestnom parku sú umiestnené miniatúry rôznych kostolíkov z východného Slovenska. Po ďalších kostolíkom prichádzame k priehrade Starina. Z vyhliadky nad cestou je prekrásny pohľad na priehradu a jej okolie. Kostolíky prechádzame postupne jeden po druhom, učíme sa rozumieť ich architektúre, ako rozlíšiť akej cirkvi patria podľa krížov. Chytá nás hlad a tak sa zastavujeme v dedine Ubľa na obed, len pár stoviek metrov od Slovensko – Ukrajinských hraníc. Uvedomujem si, že som na skutočnom východe Slovenska. Po obede sa presúvame cez drevené kostolíky v obciach Šmigovec, Hrabova Roztoka, Ruská Bystrá, Inovce až k Zemplínskej Šírave. Krajina sa rázom zmenila na rovinu, ktorá je vyrovnaná podľa vodováhy. V Humennom robíme nákup na večernú opekačku a mierime do nášho dnešného nocľahu, ktorým je turistická ubytovňa v Habure. Drevené kostolíky Slovenska, zatiaľ plnia svoj účel. Máme možnosť spoznať kus našej krásnej domoviny a oddýchnuť si od každodenných starosti.

Vo štvrtok nás čaká cesta z Habury do Bardejovských Kúpeľov. Pred odchodom z Habury, samozrejme navštívime miestny kostol, veď inak to ani nejde. Presunieme sa na Dukliansky priesmyk a pokocháme sa pohľadmi z miestnej rozhľadne. Pod Duklianskym pamätníkom si dáme niečo drobné do úst a ja nostalgicky spomínam na svoj pokus o zdolanie cesty SNP. Po obede v jednom z motorestov pokračujeme v „pátraní“ po ďalších kostolíkoch. Prechádzame dedinky Korejovce a Hunkovce. V obci Krajné Čierno si obzrieme kostolík aj zvnútra. V podstate sa dá pozrieť každý kostolík zvnútra, ale z časových dôvodov to nestíhame. Na každom z nich je informácie kto má kľúče a kde danú osobu nájdete, resp jej telefónne číslo. Po kostolíkov v dedinkách Ladomírová a Dobroslav mierime do Údolia smrti. Dnes nám ostáva už iba Svidník, Vyšná Polianka a Jedlinka. Prichádzame do Bardejova, kde si doprajeme dobrú večeru a následne sa chystáme stráviť noc v penzióne v časti Bardejov – Dlhá Lúka. Pred spaním ideme ešte „na jedno pivo“ do miestnej „knajpy“. Je tu veľmi lacno, tak sa zdržíme až tak, že ju zatvárame. Ráno bude ťažké.

Ráno je skutočne ťažké. Geopuzzle drevené kostolíky Slovenska je takmer v ohrození. Zopár ľuďom vrátane mňa, šoféra, je dosť zle a je nutné aby za volant môjho auta sadol kamoš. Bol som rád, že som došiel do Bardejovských Kúpeľov, kde si dávame prestávku (po 2 km jazdy) a prejdeme sa parkom. Kostolíky vnímam trošku pomalšie a všetky sa mi zdajú akési rovnaké. Oslovil ma drevený kostolík v Hervartove, je otvorený, keďže sa vnútri niečo natáča. Ja jeho krásu vnímam z mravčej perspektívy. Doprial som si polohu ležiaceho strelca v tráve. Cez Kožany, Brezany a Kežmarok sa dostávame až do Tatranskej Štrby, kde časť z nás spí u jedného z cestovateľov a časť v kempe. Pri večeri ani pivo nechutí a minimálne ja sa veľmi teším do postele.

Posledný deň je tu a dnes máme pred sebou oveľa viacej kilometrov ako uplynulé dni, ale o to menej kostolíkov :). V ako prvom „kostolíku“ stojíme v obci Svätý Kríž, kde je najväčší drevený kostol na Slovensku. Cez Leštiny a Tvrdošín sme sa dostali až do Trstenej. Tu síce drevený kostolík nie je, ale zato tu bola vynikajúca kapustnica a príjemné prostredie rodičov jednej kamarátky, ktorá absolvovala celú cestu s nami. Odtiaľ sme sa pobrali cez Istebné, kde nám veľmi príjemná pani farárka porozprávala o kostolíku, do Hronseku. Kešku v Martine sme zámerne vynechali, keďže nebola aktívna. Posledná keška Geopuzzle – Drevené kostolíky Slovenska nás dosť potrápila, ale podarilo sa nám ju nájsť. Po úspešnej ceste sme si zaslúžili odmenu a tak sme sa okúpali vo Vyhniach, dobre sa najedli a zamierili do Bratislavy.

Počas výletu sme spravili necelých 1800 km, ktoré určite stáli zato. Videli sme kus krásneho Slovensko a aspoň trošku sa nám podarilo spoznať východ. Nemám na mysli ten východ, ktorý začína za Sencom, ale ten skutočný. Musím potvrdiť, že geopuzzle Drevené kostolíky Slovenska skutočne stojí zato. Krajina krásna, ľudia milí a ochotní, ceny nízke a drevené kostolíky fantastické. Ak by mal niekto chuť sa pustiť do podobného výletu, vrelo odporúčam. Náklady na výlet boli nízke, teda minimálne pre posádku v dieslovom aute (nafta cca. 30 €, ubytovanie 35 €, strava a vreckové cca. 35 €). 5 dní strávených s najlepšími priateľmi na nezaplatenie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.