Via ferrata Italiana na Mangart

Na víkend opäť hlásia veľmi dobrú predpoveď pre jedno z miest, ktoré mám v hľadáčiku už dlhšiu dobu. Asi pred rokom som počul o Via ferrata Italiana na Mangart a o jej Slovinskej sestre Ferrata Slovena. Prvý krát keď som videl impozantný Mangart (2 677 m), vedel som, že tam raz určite vyleziem. Ani nie po roku sa plán zmenil na skutočnosť.

Mám za sebou rýchly týždeň a v piatok sa vraciam zo zahraničnej služobnej cesty. Z Viedenského letiska rýchlo domov. Zbaliť veci, po meste „pozbierať“ ľudí, čo idú so mnou a vyraziť smer Taliansko. Zvládli sme to celkom rýchlo a okolo 18:30 opúšťame našu domovinu. Cesta ubieha rýchlo a ja už sa teším na víkend v stane pri Lago del Predil a na sobotnú via ferrata Italiana na Mangart. Nedeľný program ešte nieje istý, ale určite sa niečo vymyslí.

Pri Lago del Predil je pekná tlačenka, ale podarí sa nám na pláži nájsť miesto kde si môžeme pri svetle čeloviek rozložiť dva stany, dať rýchlu večeru z vlastných zásob a ísť spať. Zajtra nás čaká náročný výstup. Pre sestru to bude jej najvyšší vrchol.

V sobotu vstávame skoro. Krátko po šiestej dávame raňajky balíme to najnutnejšie. Stany, karimatky a spacie vaky ostávajú na mieste. Sadáme do auta a cez Passo del Predil prechádzame do Slovinska, kde sa mýtnou cestou (poplatok 5e) dostávame až ku Chate v Mangartskom sedle (Koča na Mangartskem sedlu). Po ceste sa nedá ísť až úplne do sedla, keďže je tam zákaz vjazdu. No nie všetci ho dodržiavajú.

Krátko po 8 hodine rannej vyrážame od auta. Ideme po asfaltovej ceste až do sedla, a ja robím prvé zábery na dolinu a Mangart. Z asfaltovej cesty kráčame po hrebeni, ktorý tvorí taliansko slovinskú hranicu, smerom k vrcholu. Pre istotu sa pýtam iných turistov kde má Via ferrata Italiana na Mangart nástup. Našťastie sa pýtam včas a nemusíme sa vracať. Prejdeme na taliansku čast hrebeňa a musíme klesnúť o pár desiatok výškových metrov. Pri klesaní sa snažíme nájsť nástup na ferratu a jediné čo zatiaľ vidím je červená strecha bivaku Nogara. V suťovisku po pravej strane si všímam turistov a tak sa vyberáme za nimi. Naštastie to bola dobrá voľba a začiatok zaistenej cesty sme našli.

Via ferrata Italiana na Mangart

Stena vo mne budí celkom rešpekt, ale veľmi sa na ňu teším. Podľa obtiažnosti je trasa hodnotená ako C, ale v skutočnosti ma iba jeden úsek za C. Dúfam, že to sestra zvládne, takúto dlhú ferratu v kolmej stene nešla a celkovo chodí málo na ferraty. Úvod je veľmi jednoduchý a spestrený preliezaním cez skalné okno s úzkym otvorom. Trasa je dobre istená, je na nej množstvo chytov a stupov. Na lezenie de facto nikto z nás nepotrebuje lano ako pomôcku. Umocňuje to zážitok z lezenia, dodáva pocit istoty a možnosť si vychutnať výhľady do Talianskej doliny s dvoma jazerami. Kde sa dá púšťame rýchlejšie skupinky ľudí. Máme čas, nikam sa neponáhľame.

Prichádzame na trávnatú plochu, ktorá delí ferratu na dve časti. Dávame si krátku prestávku, kocháme sa výhľadmi. Pred nami je najťažší úsek trasy, baby ho preliezajú v pohode. Po našej pravej strane máme Maly Mangart. Zo sedla medzi jednotlivými vrcholmi nás pozorujú turisti. V jednom mieste sme od turistov vzdialený na pár desiatok metrov. Vzájomne si zakývame :-). Už len pár výškových metrov a mali by sme byť na vrchole. OMYL. Via ferrata Italiana na Mangart nevedie na Mangart. Vedie iba k turistickému chodníku, ktorý ide hore.

Via ferrata Slovena na Mangart

Nevadí. Opäť sa pýtam kde je ferrata Slovena na Mangart. Dozvedám sa krížom cez suťovisko. Stačí klesnúť pár výškových metrov dole. Druhá trasa by mala byť ľahšia (obtiažnosť B) tak sa do nej hneď púšťame. Začiatok trasy je chodecký terén. V exponovaných miestach je natiahnuté lano, ale sú to iba také útržky. Postupne sa lano vytráca a je to také jednoduché lezenie, kde sa sem tam treba dotknúť skál aj rukami. Stále čakám ferratu, ale ona akosi neprichádza. Aspoň, že trasa poskytuje výhľady na druhú stranu a tak sa môžme kochať. Pod nami sa nachádza parkovisko s mojim autom, chata, či vrchol mýtnej cesty. Stúpanie nemá konca kraja, podľa mňa to nieje ferrata. Lana sa už vytratili a ide sa stále dohora. Miestami skaly, miestami suť a takto sa to strieda. Je krátko po 13:00 keď dorazíme na vrchol.

Na vrchole si oddýchneme pár minút, vychutnáme si výhľady, porobíme fotky, hľadáme Triglav, či Jalovec. Oddýchneme si a pomaly sa poberieme dole. Na Koču na Magartskem sedlu zbehneme za 1:30, čo sa niektorým zdá veľmi dobrý výkon. Pre mňa je to čas, ktorý som avizoval už na vrchole. Zostupová cesta je však nepríjemná, plná suti s množstvom miest, kde je ľahké spadnúť do hlbokých dolín. Pri zostupe treba byť veľmi opatrný.

Na chate si dáme Radlera a oddychujeme. Mali sme málo vody tak sme za každú tekutinu v chládku vďační. Posedíme hodnú chvíľu, kým sa poberieme preč. Pri večeri v bufete, ktorý sa nachádza pri Lago del Predil diskutujeme nielen o dnešnom dni. Via ferrata Italiana na Mangart bola rozhodne viacej zaujímavá a viacej sme si ju užili ako Ferratu Slovena. Je to skutočná ferrata a nie iba pár metrov lana počas dvojhodiného výstupu. Z môjho pohľadu môžem zaistenú cestu Via ferrata Italiana na Mangart odporučiť aj neskúseným ferratistom. Ak nemajú strach z výšok, určite ju zvládnu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.