Ferrata HZS na Martinské hole

Je 2. Augusta 2014, vstávame v autokempe pri obci Blatnica, balíme stany, raňajkujeme, otriasame sa z predošlého požitia pár shotov s lokálnymi a zahraničnými turistami. Dnešným cieľom je ferrata HZS vedúca na Martinské hole. Približne o 8:00 sme sa dostali k chodníku a začali vystupovať k ferrate.

Ferrata má názov „Ferrata Horskej záchrannej služby“. Nástup k ferrate trval približne dve až dve a pol hodiny, ak si správne spomínam. Ferrata je rozdelená na dve časti. Prvá spoločná je obtiažnosti B – podľa upozornenia HZS (skôr sa prikláňam, že max. A/B). Nejaké rebríky, reťaze a pred nástupom na malú skalnú stenu z ľavej strany Pivovarského potoka je posledná možnosť hodiť na seba výstroj. Napriek upozorneniam, veľmi to pripomína Slovenský raj, natiahnuté lano, kramle na každý jeden krok, žiadne lozenie, čiže prvá časť sa dá krásne zvládnuť bez akéhokoľvek istenia. Tento „prvý“ úsek HZS ferraty sa tiahne celý čas popri Pivovarskom potoku, asi meter ponad hladinou. Je to pekná prechádzka a je sa na čo pozerať. Po približne 20 minútach sme sa dostali na rázcestie, kde sa ferrata HZS delí na 2 varianty.

Ľavá vetva je obtiažnosti B, nakoľko sme sa vybrali pravou vetvou, ťažšou, opíšem len čo sme videli. Lano ako aj kramle sa tiahli po stene ponad potôčik, traverz s miernym stúpaním, v závere bolo stúpanie väčšie, popri vodopáde. Celý úsek mohol trvať maximálne 15 minút.

Ferrata HZS v pravej vetve mala byť obtiažnosti C, odhadujem však, že zo začiatku obtiažnosti C, popri vodopáde pár minút C-čkový úsek a potom zvyšok trasy obtiažnosti maximálne B. Trošku bližšie priblížim. Vybrali sme sa teda touto vetvou, pravým ramenom Pivovarského potoka (z nášho uhla pohľadu). Po piatich minútach sme prišli pod vodopád, kde sme sa po skalnej platni šplhali popri ňom a v závere priamo pod vodopádom vystúpali takmer v pravom uhle po kramliach nad vodopád. Bolo to veľmi krásne, trošku sme boli aj mokrí a kramle boli v niektorých miestach klzké, takže nebola to čistá prechádzka ružovou záhradou, ale nič čo by nás nútilo otočiť sa späť. Musím ale povedať, že v zime to musí byť neskutočne nádherné a preto verím, že sa sem ešte s partiou vrátime. Po zdolaní vodopádu, to už bolo viac menej popri potôčiku, nakoľko však skalné platne okolo neho boli klzké, istili sme sa samozrejme o lano. Sem tam sa objavili aj nejaké kramle. Túto druhú časť sme zdolali asi približne po 30 minútach. Ferrata HZS je krátka, ale veľmi pekná a vhodná pre začiatočníkov.

Po zdolaní ferraty sme sa približne po 30 minútach dostali na Martinské hole, nie síce na vrchol (pochopiteľne), ale k chatám kde končili lanovky lyžiarskeho strediska. Posedeli sme, dali si kapustnicu, samozrejme od smedu asi niekoľko litrov kofoly nakoľko bolo neskutočné teplo a vybrali sme sa dolu. Naspäť sme šli cestou, ktorá vedie popod lanovku. Cesta bola v skutku nudná, ale vedúci zájazdu nám po celú dobu spieval a tak sme mali o zábavu postarané.

Ferrata HZS je podľa môjho názoru lahôdkou, ktorá zabaví a ponúkne krásne pohľady na povodie Pivovarského potoka a pre náročnejších aj možnosť po ferrate „vybehnúť“ na Martinské hole (teraz už myslím samotný vrchol).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.