Ferrata Galugg

V dňoch 7.5. – 10.5. sme sa s partiou vybrali na trojdňový výlet do Tirolských Álp, kde sme mali plne nabitý program a pripravené verzie plánov od A po Z, ktoré sme volili podľa počasia. Verte mi, že v Tirolských Alpách sa nudiť nedá, možností je nespočetne a úkazy typu „na jednej strane kopca prší a na druhej je ťažké leto“ sú tam viac než bežné. O našom trojdňovom výlete, zážitkoch, skúsenostiach a cieľoch sa dočítate v článku Zámok Neuschwanstein a pokus o ferraty. Účelom tohto článku je však priblížiť ďalšiu alpskú ferratu a tým vám dať námet na výlet (hádam ste si len nemysleli, že budeme tri dni jesť Mozartove gule, nemecké bratwursty a popíjať Almdudlera?).

V sobotu ráno, po nádhernej piatkovej návšteve zámku Neuschwanstein (pozn.: všetci, neviem prečo, sme boli v tom, že je to Neuschweinstein – nebudeme si to prekladať: ), sme si chceli dopriať minimálne tak úspešný deň ako ten predchádzajúci. Mali sme v partií prvolezkyňu Sašku, takže o 8:30 zasadla porada organizátorov výletu, predostreli sa možnosti ferrát a Saška podľa obrázkov z ferrát vybrala práve túto. Mišo, tiež známy v našich kruhoch pod pseudonymom CK Filipko, keďže je strojcom a realizátorom všetkých týchto neskutočných výletov, stiahol GPS súradnice mestečka Landeck, zistil poveternostné podmienky, rozkázal všetkým pobaliť sa a vyrazili sme. Bolo to z miesta kde sme bývali (Arzl im Pitztal) len 22 km, no už po pár minútach sa spustil lejak. Začali sme mať pochybnosti o tom, či je bezpečné trepať sa na ferratu v takomto počasí. Ale ako som vyššie uviedol, prešli sme dvoma tunelmi, suchá cesta, v istých momentoch dokonca pieklo aj slniečko.

Priamo pod ferratou je parkovisko, takže k nástupu to je asi približne 5 min. pešo. Trošku informácií čitateľom, ferrata Galugg, je ferratou obtiažnosti C, zaistenie trasy je veľmi dobré a výstupom prekonáte približne 150 výškových metrov. Ferrata sa skladá z 3 častí. Totižto po prvom úseku sa rozdvojuje a môžete si zvoliť dve trasy na vrchol. Obe majú priemernú obtiažnosť B/C až C. To zvládnete tak do 30 min. podľa tempa. Ferratou sa dostanete na vrch s názvom Galugg (ktorého názov nesie aj samotná ferrata), s nadmorskou výškou  je 950 m.n.m./3 117 stôp. Zostup z kopca trvá svižným tempom približne 20 min. Dosť bolo čísel a údajov, poďme prežiť znovu tento výstup prostredníctvom tohto článku.

Vyrazili sme teda z tirolskej dedinky Arzl im Pitztal približne o 9.00 hod. a do Landecku sme dorazili po 20 minútach cesty. Stena, na ktorej sa ferrata nachádza vám ukradne pohľad hneď po príchode do Landecku. Nahodili sme sety a vyrazili pod stenu. Keď sme boli pod nástupom, rýchlo sme si zaškolili nováčika, ako sa správať na ferrate vrátane neoceniteľných rád – triády pravidiel, že sa na ferrate neciká, nevracia a že sa z ferraty nepadá. Celkom nás bolo osem ľudí, každý z nás mal čo to už zlezené, niekto viac, niekto menej a dokonca sme mali sebou aj vyslúžilého horolezca s viac než 25-ročnou praxou. Padlo rozhodnutie, že poleziem prvý, Saška za mnou a Mišo uzavrie našu trojicu, pre prípad, že by bolo treba pomáhať, radiť, mudrovať, či vtipkovať. Prvá asi 10 min. etapa ferraty bola veľmi jednoduchou, avšak už tu sme videli, že Saška nie je vo svojej koži. Po pár minútach zavelila, že toto nebude jej obľúbený šport a Mišo ako správny zodpovedný človek sa s ňou vrátil do auta, kde nás potom spolu čakali (samozrejme, že kešeri neobsedia, tak si boli jednu kešku aj odloviť – vedia sa vynájsť).

Pokračovali sme ďalej šiesti. Stena bola prekvapivo suchá, ale celú predošlú noc pršalo, takže blata a vlhkej trávy tam bolo požehnane. Čo ani nie dlhom čase začalo meniť naše Vibramové podrážky na korčule. Mnoho z nás počas ferraty ani neceklo, sústredilo sa, pretože zrazu „Cčkové“ pasáže boli vzhľadom na okolnosti o pol stupňa či stupeň ťažie a drvivú väčšinu ferraty sme šli rukami. Za normálnych okolností, keby bola suchá zem, by bola tá ferrata jednoduchou chuťovkou, no takto sme mali o niečo viac srandy. Najmä keď začalo v druhej polovici ferraty aj popŕchať. Ja osobne som bohatší o jednu skúsenosť, keď sa mi v pasáží určenej na trenie šmykla noha a z troch pevných bodov som mal len jeden – ruku, ktorou som zovieral lano ako nikdy v živote. Našťastie ma zabrzdila po pár metroch kramľa, na ktorú som sa posadil a mohol si na chvíľu aj odpočinúť. Napodiv mi hlavou nič nebehalo (budem sa však držať verzie, že som cielene demonštroval, ako sa správať pri páde). Po zdolaní prvej etapy ferraty nás čakal balkónik, na ktorom sme si mohli odpočinúť a rozhodnúť sa, ktorou z dvoch možností sa vyberieme ďalej. Páčila sa nám trasa vedúca povedzme komínom, tak sme sa po nej vybrali (plus bola kratšia a my už unavený tak sme to chceli nejak dokopať). Napodiv podľa náčrtov pri nástupe na ferratu nás mala čakať ťažia pasáž, no práve naopak, veľmi sme si ju vychutnali a po ani nie 15 minútach sme boli na vrchole.

Počas celého výstupu je na tejto ferrate veľa možností kde sa dať do odsedáku, či pohodlne postáť na kramli a treba si vychutnať pohľad na údolie pod vami a na malebné mestečko Landeck rozprestierajúcim sa v ňom. Ferrata možno zaradiť k tým vzdušnejším, ale s tým výhľadom to jednoducho stojí za to. Keď aj zvyšok bandy dorazil na vrchol, zaslúžili sme si radlera, ktorý sme nechali kolovať a zdieľali sme svoje dojmy, pocity a zážitky.

Som veľmi vďačný za tento deň strávený so svojimi priateľmi, máme za sebou novú ferratu, nové zážitky, neskutočné výhľady, ktoré sú na nezaplatenie. Určite ju počas svojej cesty nemôžete opomenúť, a ak ste tam už boli, napíšte nám do komentárov či správy svoje dojmy a pocity z ferraty rozprestierajúcej sa nad Landeckom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.