Ferrata Csesznek alebo môj prvý pád

Na stredu a štvrtok som plánoval dovolenku a chcel som sa ísť prejsť hrebeňom Krivánskej Malej Fatry. Na poslednú chvíľu som to zmenil, keďže sa vyskytla možnosť ísť loziť. Ferrata Csesznek je relatívne blízko od Bratislavy, predpoveď je dobrá a ešte som tam nebol. Tak prečo nie.

Krátko pred deviatou ma vyzdvihol Dušan, v meste sme zobrali Maťa a mierime smer Maďarský Csesznek. Kúsok pred dedinou stojím na odpočívadle, kde si odlovíme kešku a kocháme sa výhľadom na zrúcaninu hradu a skaly pod ním, kde sú pravdepodobne natiahnuté tri cesty. Parkujeme priamo v dedine (47.353876, 17.876516). Od pekného turistického smerovníka vchádzame pomedzi ploty cez drevený mostík ponad potok. Ako sme o chvíľku zistili, veľmi dobré miesto, keďže nástup po prvé dve ferraty trval tak 5 minút. Nástup oboch trás je v krásnej rokline, ktorú rozdeľuje potôčik.

Pri odchode od auta sa ma Dušan pýta, či brať aj lano. Hovorím, že určite netreba. Ako prvú objavujeme Várpanoráma út (Cesta hradnej panorámy), ktorá ma obtiažnosť D. Kúsok od nej je ferrata s názvom MZ/X. Čo to znamená netuším, ale veľmi ma zaujala obtiažnosť E/F. O tejto ferrate v dobe písania článku nie je na oficiálnej stránke ferraty ani zmienka. Na zahriatie sa púšťame do D-čkovej ferraty. Aspoň budeme mať možnosť si prezrieť E/F ferratu aj zvrchu, nielen z dola. Úvod ferraty je príjemný a dá sa v pohode preliezť, zastavujem sa nad lanovým mostom a pozerám si trasu. Aby som sa dostal na lanový most musím prekonať previs. Z hora to vyzerá celkom v pohode, uvidíme z dola. Za lanovým mostom je traverz, malo by to byť ok. Pokračujem vo ferrate a prichádzame na miesto kde sa križujú 4 laná. Z dola prichádza E/F ferrata a pokračuje hore, my prichádzame z ľavej strany pokračujeme v pravo. Celá trasa je v podstate mierne stúpajúci traverz so zopár peknými kolmými úsekmi. Kolmé úseky sú vždy pár metrov, ale o to krajšie. Ďalej už sme schopní identifikovať ďalšie cesty v protiľahlej skale. Tá viacej vľavo je Ostromlók útja (Cesta obliehateľov) obtiažnosti C. V pravo v previsnutej stene je E-čková trasa Tálos Zoltán emlékút (Pamätná cesta Zoltána Tálosa). Na obe cesty sa chystáme hneď ako prejdeme E/F, hoci nástup na Pamätnú cestu Zoltána Tálosa vyzerá z diaľky celkom nepríjemne. Po zopár krátkych úsekoch sa dostávame na vrchol.

Máme krásny výhľad na protiľahlé hradné bralo so zrúcaninou hradu Csesznek (iba tipujem). Krátko sa pokocháme výhľadmi a začíname zostupovať dolu. Na výber sú dve možnosti. Prišli sme liezť, tak si vyberáme tú cestu čo vyzerá ťažšie. Po ľahkom úvode príde pekný kolmý úsek s množstvom kramlí. Je to príjemný úsek, neskôr sa treba prešmyknúť okolo stromu a obísť skalné brucho. Po pár metroch sme dole. Na naše prekvapenie zisťujeme že sme išli dole ferratou Futrinka ucca. Ak som dobre googlil a prekladal, tak je to cesta Bystrušky južnej (Bystruška južná je chrobák). Názov ferraty je prirobený nedávno, ešte je pod značkou prach z vŕtania dier. V každom prípade veľmi príjemná cesta obtiažnosti C.

Schádzame dole a ideme sa vrhnúť na ferratu MZ/X obtiažnosti E/F. Ako prvý ide Dušan, úvod zvláda v pohode a ostáva pod previsom. Doliezam za ním. Previs zdoláva na druhý, či tretí pokus. Je rad na mne, požičiavam si Dušanov odsedák. Nečakal som tu nič náročné, tak som si ho ani nebral. Po ťažkom boji sa mi podarilo vyliezť o čosi vyššie a odsadnúť do odsedáku. Nemám však ešte vyhrané a najťažší úsek ešte len musím zvládnuť. Nech robím čo robím, nemám dosť síl v rukách a vzdávam to. Preleziem malým žľabom, kde sa super zašpiním a už som na lanovom moste, z ktorého ma pozoroval Dušan. Vyliezam naň, istím sa a mám chuť pokračovať v trase. Do úseku za lanovým mostom sa púšťa prvý Dušan. Po veľmi malej chvíľke sa pýta „Čo je toto?“ zvýšeným hlasom. O pár sekúnd neskôr nastupujú vybrané slová pre dospelých. Už tuším, že to bude zlé. Aby sa veci ešte skomplikovali, Dušan lezie bez odsedáku. Požičal mi ho. Na chvíľku si musí odsadnúť do ferratového setu. Celý úsek je obtiažnosti E a traverz je v dosť nepríjemnom previse. Po krátkej pauze má opäť dosť síl a dolieza na miesto kde je to už OK a vie sa postaviť. Myslím si, že s odsedákom (Dušanovým) to dám v pohode. Sadám do odsedáku a chcem sa pekne posúvať po lane. Ale veľmi rýchlo zisťujem, že to také ľahké nebude. Nohami sa prakticky neviem nikam oprieť. Všetko musí isť cez ruky. Posúvať sa ešte ako tak dá, ale prepínanie je peklo. Viacej oddychujem ako leziem. Ferrata Csesznek mi dávam poriadne zabrať, konkrétne ferrata MZ/X. Pred posledným úsekom, kde lano mierne stúpa to vzdávam. Určite nemám dosť síl aby som to prešiel, tak sa z posledných síl vraciam. Z posledných síl sa vraciam na lanový most. Ruky poriadne cítim. Divím sa, že mi ešte neodpadli.

Začínam riešiť, čo ďalej. Vpravo mám E-čkový úsek, na ktorý nemám. Práve som sa odtiaľ vrátil. Vľavo je E/F úsek, ktorý som nepreliezol. Asi pôjde Dušan do auta po lano 🙂 hoci nám ho nebolo treba. Nakoniec Dušan navrhuje, že vybehne ponad mňa a podá mi ypsilon, do ktorého sa pripnem svojim ypsilonkom. Následne budem môcť istený vyliezť na ľahšiu trasu, ktorá vedie v úrovni mojich ramien. Plán sa podaril. Hurá som zachránený, aj keď som trošku nacvičoval. Ľahkú trasu leziem, ale s ťažkosťami, ruky mám úplne odpísané. Na križovatke kde som už dnes bol púšťam Dušana pred seba. Maťo aj Dušan s ľahkosťou vyliezli malú kolmú stienku čo je nad nami, keďže pokračovali komplikovanejšou trasou. Maťo hovorí, že pohoda. Oddýchnem si a pustím sa do toho. Doliezť k stienke nie je problém. Začať trochu áno. Mám topánky od blata a šmýka sa mi. Zapínam Dušanov odsedák a odsadám si. Už som v polovici. Oddýchnem si a na ďalšie dva, tri kroky smerom hore to dám. Už na prvom úseku mi došla sila v zápästí a zošuchol som sa po lane niekoľko desiatok centimetrov. Dávam si preto väčšiu pauzu.

Posledný nádych a ide sa nato. Rukami sa vytiahnuť, krok jeden, krok druhý, opäť ruky hore. Pravou rukou sa chytám tyče, ktorá drží lano pri stene. Presne medzi stenou a lanom. Začína ma ťahať v pravo, chalani ma nato upozornili. Neviem nájsť vhodný úchyt a tak druhou rukou chytám konár. Nie je najstabilnejší, ale je dosť hrubý a mal by ma udržať. Stojím pevne, v miernom záklone. Značnú váhu držím v rukách, ale som celkom v stabilnej polohe. Už sa len prepnúť. Ale čím do pekla, keď mám len dve ruky. Pravú ruku mám silnejšiu, takže sa skúsim prepnúť ľavou rukou. Hneď ako sa začnem púšťať, ťahá ma vpravo a začínam ako keby padať. Musím sa prepnúť pravou. Bohužiaľ to nejde. Na ľavej ruke sa neudržím. Stojím tam a volám na chalanov nech ma niekto príde prepnúť, radšej si sadnúť do odsedáku ako padnúť. Maťo sa ku mne ženie. Pravým okom sledujem pravú ruku a vidím ako sa mi pomaly otvára dlaň. Ľavým okom sledujem ľavú ruku. Aj táto dlaň sa mi otvára. Už dlho nevydržím v takejto polohe. Ďalším okom sledujem Maťa. Je ešte kurňa ďaleko. Otváranie mojich dlaní sa zrýchľuje. O zlomok sekundy som o meter, možno dva nižšie. Hádate dobre, tak rýchlo som nezliezol. Okamžite sa chytám odsedáku a snažím sa dvihnúť aby ma neprevrátilo a vypadol som zo sedáku. Rýchlo rátam končatiny a zisťujem čo som si udrel, čo ma bolí. Žiadna bolesť, helmu som nepočul buchnúť o skalu, takže sa nič nestalo. Chalani sú v šoku, ja tiež. Už dávno som vedel, že tento moment musí prísť a aj prišiel. Bolo by vtipné ak by som sa dokaličil v maďarských „horách“. Sadám si do sedáku, oklepávam sa. Chalanom hlásim, že som ok a nič sa mi nestalo. Vyzerajú vystrašene. Pohľad na mňa určite nie je o nič lepší. Po rýchlej dohode mi Dušan spúšťa slingňu a vyťahuje ma s Maťom hore. Ja skrátka už nevládzem. Ešte aj pri vyťahovaní som sa zle poprepínal a všetko sa nám zamotalo. Som šťastne hore.

Teda nie hore, ale iba za týmto krátkym kolmým úsekom. Po pár metroch sa ferraty spájajú a viem, čo ma ďalej čaká. Odmietam liezť ďalej a obchádzam to cez les a mierne stúpanie až na vrchol. Sadám si na kameň, rozdýchavam čo sa stalo. Nalejem si teplý čaj a analyzujem situáciu. Prečo nepovolilo ypsilonko? Nepočul som nič trhať. Aha bol som pripnutý v odsedáku. Karabína to nevydržala a zámok je na opačnej strane. Padnúť do odsedáku je „veľmi múdre“. Ešte šťastie, že to bol iba malý kúsok. Určite pomohlo aj „brzdítko“, ktoré je na feratách v kolmých úsekoch nad miestom kde je lano prichytené o stenu. Taká čierna vec, ktorá zabraňuje karabínam sa zamotať v miestach uchytenia lana.

Chalani doliezajú o minútu či dve. Preberáme situáciu a odmietam ísť na ďalšiu ferratu. Ruky mám úplne v kýbli a som rád, že sedím. Ferrata Csesznek ma pekne postavila opäť nohami na zem. Úsek, z ktorého som padol je tak D, takých som zliezol už množstvo, ale chýbajúce sily urobili svoje. Dnes je síce len štvrtého Novembra, ale už teraz si dám novoročné predsavzatie. Nabrať silu do rúk, hlavne zápästie a posilniť aj chrbát. Taktiež musím zhodiť nejaké kilečko, lebo E-čkové ferraty sa s mojim pupkom lezú ťažko. Vlastne nelezú, lebo takú som ešte nedal. Teda dal – Blutspur. A vytrápil som sa riadne.

Ponaučenie (dúfam, že nielen pre mňa): Aj keď je to nízka ferrata uprostred lesa, tak sa môže stať hocičo. Nepreceňujte svoje sily a schopnosti aj keď to láka. Od dnes nosím na každú ferratu (áno aj Modling) odsedák, zopár expresiek a šlingňu. Tak ako to mal Dušan. Vedel mi pomôcť, keď som to potreboval. Začo mu veľmi pekne ĎAKUJEM. V žiadnom prípade nelezte ferraty bez parťákov. Po tejto skúsenosti by som sa určite nevydal sám na Konigsjodlera.

Ďalšie dve cesty som neliezol. Ferrata Csesznek je určite miesto kam sa vrátim veľmi skoro. Jednak mi ostala jedna ľahká trasa a jednak chcem ešte skúsiť E-čkovú cestu, ktorú som si obzrel zo spodu a mala by sa dať v pohode prejsť 🙂 Ale nato musím zhodiť trochu brucho a posilniť ruky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.