Dolomity d´Ampezzane Gruppo Tofane – Punta Anna

Zamračené a upršané  počasie v roku  2014 nám zmarilo  veľa plánov. Po dvojtýždňovej  nedobrovoľnej pauze, sme opäť dostali šancu vybehnúť na kopečky. V tento deň bolo zamračené a prognózy počasia neboli práve uspokojivé. Už v aute sme sa dohodli, že radšej  podnikneme kratšiu via ferratu  Pyramide na Col dei Bois. Lenže po  príchode na  parkovisko k reštaurácii Strobel, sme zostali nemilo prekvapení.  Col dei Bois bol v rámci vojenského  cvičenia na celý týždeň pre verejnosť uzavretý.  To sú veci, ktoré vás priamo v teréne  nemilo prekvapia,  pretože o nich nemáte ani tušenia.  V takých prípadoch je dobré vždy mať po ruke plán B. Prešli sme len pár kilometrov ďalej k horskej chate Ivano Dibona, kde je veľké parkovisko. Dá sa k nej pohodlne dostať autom. Chata sa nachádza pod úpätím hory Punta Anna. Práve  na tejto chate sme v roku  2011 pár dní trávili prázdniny a  podnikali nezabudnuteľné  výpravy na veľkolepé skalné masívy d´Ampezzanských Dolomitov. Takže pre mňa to bol vlastne druho-výstup.

Gruppo Tofane. Červenou farbou som vyznačila ráz trasy. Šipka vľavo ukazuje smer val Tofana, údolie, ktoré sa nachádza medzi Tofanou di Rozes a Tofanou di Mezzo, kde sa dá občerstviť na horskej chate Giussani. Záber je zo skalného masívu Averau a je situovaný na južnú stranu. Vpravo dolu sú Cinque Torri.

K nástupu pre via ferratu Giuseppe Olivieri, môžeme použiť dva príchody – jeden z Cortina d´Ampezzo, použitím lanoviek k horskej chate Ra Vales, 2470 m. a po zaistenom chodníku Giuseppe Olivieri sa dostanete k nástupu na ferratu Giuseppe Olivieri – Punta Anna. Táto ferrata sa napája na ferratu Gianni Aglio a tá sa potom napája na ferratu Tofana di Mezzo. Z Tofana di Mezzo sa na zostup použijú opäť lanovky. Tento variant je vhodný ak chcete podniknúť všetky tri ferraty v jeden deň až na Tofanu di Mezzo. My sme si za východiskový bod zvolili horskú chatu Ivano Dibona. Passo Falzárego a Cortina d´Ampezzo spája štátna cesta č. 48 a niekde v polovici cesty medzi Passo Falzárego a Cortina d´Ampezzo je nenápadná odbočka do lesa k chate Ivano Dibona. Od Passo Falzárego – vľavo, od Cortina d´Ampezzo vpravo. Cesta je pomerne úzka, našťastie nie je až tak frekventovaná. Necelé dva kilometre pred chatou prechádza z asfaltovej na menej pohodlnú štrkovú cestu.

Od chaty Ivano Dibona značeným chodníkom č. 421 prídeme k horskej chate Pomédes, a od chaty Pomédes za 10 -15 min. Sme na nástupe na ferratu. Záber je od nástupu na ferratu. Vidieť na ňom horskú chatu Pomédes, dedinku Cortina d´Ampezzo. Vľavo horský masív Monte Cristallo, vpravo Sorapis.

Via ferrata je venovaná na pamiatku talianskemu vojakovi – vzácnemu mužovi Giuseppemu Olivierovi a všetkým odvážnym chlapcom, ktorí položili svoje životy za slobodu v Grande Guerra v rokoch 1915 – 1918.

Via ferrata Giuseppe Olivieri na Punta Anna je zaistená na 98 % oceľovým lanom a 2 % nechránených chodníkov.
Náročnosť č. 4 – náročná.
Nástup k ferrate od chaty Ivano Dibona cca. 1 hodina.
Výstup na Punta Anna 2 – 2,5 hodiny.
Zostup k chate Ivano Dibona 1 – 1,5 hodiny.
Celkový čas 4 – 4,5 hodiny.

Z Punta Anna sa dá pokračovať ďalej a ferrata Giuseppe Olivieri sa napája na via ferratu Gianni Aglio s výstupom na Torre di Aglio.
Náročnosť č.5 veľmi náročná. 45 % zaistená oceľovým lanom, 5 % rebríky a kovové kramle, 20 % nechránených nebezpečne strmých chodníkov a 30 % chodníky.
Časovo z Punta Anna na Torre di Aglio cca 1 hodina.
Zostup – Bus Tofana k chate Ivano Dibona.
Via ferrata Gianni Aglio sa napája na ferratu Tofana di Mezzo. Náročnosť č. 3 stredne náročná.

Via ferrata Giuseppe Olivieri je veľmi variabilná, ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu, ale i rôzne skalné útvary, ako sú skalné okná, ale aj táto zaujímavá skala, kde sa oplatí trochu pozastaviť a urobiť si pár zaujímavých záberov. Ale pozor na fotoaparát 🙂 tu v týchto miestach koloval z ruky do ruky a ja v domnení , že ho mám opäť zavesený na krku som ho vypustila z ruky a spadol do rokliny. Myslela som, že je “ definitívne dovidenia „. Našťastie sa zastavil na mieste, kde sa dal ešte bezpečne dočiahnuť a čuduj sa svete nič sa mu nestalo, fungoval a fotil ďalej v pohode.

Via ferrata Giuseppe Olivieri nie je až tak veľmi technicky náročná, je na nej pár úsekov, ktoré dajú zabrať, ale jej náročnosť spočíva v kolmých stenách, ktoré si už vyžadujú skúsenosti, pevný istý krok, silu v ramenách a psychickú pohodu.

Vľavo na fotografii Antelao, vpravo Croda del Lago a Formin.



“ Vrcholovka “ samotný vrchol Punta Anna prehliadnete, skončí via ferrata a zrazu sa pred vami objavia len smerové šípky ktorým smerom chcete pokračovať, buď ďalej na Torre di Aglio, alebo k horskej chate Giussani. Počasie sme mali naozaj “ všehochuť “ na fotografii za nami prší, našťastie nás to minulo a v závere výletu sa nám aj krásne vyčasilo.

Z Punta Anna sa schádza strmým údolím k horským chatám. Oplatí sa zájsť k horskej chate Giussani s príjemným prostredím a krásnym výhľadom na severnú stenu Tofana di Rozes.

Horská chata Giussani, sa nachádza v sedle Fontana Negra. A kým si dáme na chate malé občerstvenie, vrátim sa do roku 2011, kde sme s inou partiou podnikli prvo-výstup a pokračovali sme ďalej via ferratou Gianni Aglio. Skoro celý výstup sme mali v hmle, aj keď v závere sa nám počasie začalo pomaly zlepšovať. A ešte len teraz začne to pravé dobrodružstvo.

Vľavo na fotografii je Tofana di Mezzo, nie je ju vidieť, pretože samotný vrchol je v hmle. Vpravo Doss Tofana. Via ferrata pokračuje v tej skalnej pukline výstupom na Doss Tofana. Záber je situovaný z východnej strany. Postupne sa prejde na severnú stranu, kde nás čaká výstup na Doss Tofana nechráneným strmým chodníkom.

Punta Anna 2731 m. Záber je spod Doss Tofana.

Doss Tofana. Z tohoto uhla pohľadu vrchol tvorí hrebeňovka.

Vľavo Tofana di Mezzo v strede Torre di Aglio. Z tejto východnej strany sa ozaj podobá na strúčik cesneku ( aglio – cesnek ),ale meno nesie po Gianni Aglio.

Torre di Aglio.

Výstup na Torre di Aglio, patrí k najnáročnejším úsekom ferraty. My sme tento výstup podnikali ešte v júni. V tomto období treba rátať aj s tým, že všetok sneh sa ešte neroztopil a v niektorých miestach, tak ako v tomto sedle sa bude držať aj do polovice júla.


Torre di Aglio, “ vrcholovka „. Vľavo severná stena Tofana di Roses, za mnou Tofana di Mezzo, žiaľ nie je ju vidieť.

Najpôsobivejšia časť ferraty je tento traverz, z ktorého vám naskočí husia koža 🙂 Ani fotoaparátom sa nedá zachytiť tá extrémna hĺbka. Traverz je zo severnej strany Torre di Aglio.

Záber je na južnú stranu Torre di Aglio ( v strede ) Zostup z veže, ide ponad to skalné okno, volá sa Bus Tofana a dolu týmto strmým údolím sa schádza k horským chatám. Ďalej sa dá pokračovať až na samotný vrchol Tofana di Mezzo 3244 m. My sme ďalej nepokračovali, už aj kvôli spomínaným stále pretrvávajúcim snehovým poliam.

Nad skalným oknom Bus Tofana.

Veľkolepý prechod zo severnej strany na južnú stranu.

Bus Tofana.

Veľmi strmý zostup, ktorý dá zabrať hlavne kolenám 🙂

Sedlo Fontana Negra. Na fotografii vidieť dnes už nefunkčnú horskú chatu Cantore. Sedlo Fontana Negra poznačila nedávne neslávna minulosť Grande Guerra. Nachádza sa tu veľa barakov, zákopov a iné artefakty z Prvej svetovej vojny.

Opäť sa vrátim k nášmu druho-výstupu. Výdatne sme sa občerstvili 🙂 zostalo nám ešte veľa času a nádherne sa nám vyčasilo, tak si cestu k autu predĺžime a do cieľa sa vrátime cez zaistený chodník – Sentiero Astaldi. Nádherná prechádzka popod horou Punta Anna.

Val Valon – údolie Valon zo sedla Fontana Negra ponúka nádherné výhľady na d´Ampezzanské skalné masívy.

Zaistený chodník “ Sentiero Astaldi “ ponúka prehľad dejín zeme. Na úpätí hory Punta Anna sa nachádzajú veľmi pekne viditeľné rabelijské vrstvy vytvorené sedimentáciou pri vzniku Álp. Pôsobia porézne, ale vôbec neprepúšťajú vodu, čo chráni horniny ležiace pod nimi pred zvetrávaním. Vzadu Sorapis a Antelao.

Prechádzka chodníkom Astaldi je nenáročná pre všetkých počnúc malými deťmi. Ponúka úžasnú vyhliadkovú panorámu. Tento zaistený chodník bol len nedávno uvedený do prevádzky.


Nádherné farby zeme.

Čo dodať na záver. Výlet s veľkým V. Každopádne aj keď sme nezískali “ trofej “ v podobe ďalšej troj-tisícovky Tofana di Mezzo. Tá na nás ešte len čaká, veď nie je všetkým dňom koniec 🙂 V zábere vľavo Tofana di Rozes a úpätie hory Punta Anna a jej farebné sedimentačné vrstvy.

Tofana di Rozes. A na budúce vystúpime práve na ňu. (východo-severná strana)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.