Cima Fanis sud

Výstup na Cima Fanis Sud sme podnikli 30.7.2013, na to, že leto vrcholilo a pomaly sa prehupovalo do druhej polovice prázdnin bolo veľmi chladno a zima, ale teda fantastická viditeľnosť na všetky svetové strany. Dnes sme použili lanovku. Na chate Lagazuoi a Piccolo Lagazuoi 2762 m. bol nátresk, ľudia si užívali zubatého slniečka. Ale cestou na Cima Fanis a späť nebolo nikoho, ani nohy. Možno to bolo aj tým, že sme začínali až okolo obeda po skončení pracovnej doby. Keď sme my začínali ostatní sa vracali, ale práve táto sloboda je na kopcoch úplne úžasná. To jednoducho musí človek zažiť, aby to ocenil.
Práve v tomto roku, sa mi ako na potvoru pokazil môj verný sparing-partnert vreckový fotoaparát IXUS, tak som niečo nafotila aj na mobilný telefón čo sa trochu odrazilo na kvalite fotografií.


Cima Fanis Sud oblastne ešte patrí do d´Ampezzanských Dolomitov. Záber je na južno-východnú stranu.


Prichádzame na Passo Falzarego – horský priesmyk s neobyčajnou atmosférou, veľké parkoviská, lanovka, kostolíček, horský hotel, reštaurácie, obchodíky – hrabárne so suvenírmi, impozantné skalné masívy okolo, veľa ľudí, áut, motorkárov, pohyb šum a hluk to je Passo Falzarego.
Nechávame auto na parkovisku a v pokladni si kupujeme jednosmerný lístok na lanovku, skracujeme si tak našu trasu. Na spiatočnej ceste bude už lanovka zatvorená a nebudeme ju stíhať. Na Piccolo Lagazuoi ide po západnej stene zaistené “ sentiero Kaserjager „, ale tým vystúpime na samotný vrchol v budúcom
príspevku. Nasadáme do lanovky a vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Všetok ten hluk z áut a motoriek nechávame za sebou.


Po vystúpení z lanovky sme zamierili na horskú chatu Lagazuoi, dali sme si malú kávičku a vyrazili do údolia Lagazuoi. Na lanovke a jej bezprostrednom okolí je malá expozícia Grande Guerra. Aj cez toto územie sa tiahla hlavná frontová linea a ani v týchto miestach nie je o artefakty z tých čias núdza.
Na fotografii vľavo Cima Conturines, vpravo Cima Fanis Sud náš dnešný cieľ. Cime Fanis ešte patria do d´Ampezzanských Dolomitov. Hranica, ktorá oddeľuje d´Ampezzanské Dolomity od Prírodného parku Fanes – Senes – Braies sa tiahne popod Cime Fanes. Údolím prechádza “ Alta Via delle Dolomiti numero 1.“ hlavná dolomitická magistrála. Cesta k ferrate vedie smerom doprava.


Pomaly sa blížime k nástupu na ferratu. Po ceste sme minuli pár starých posádok z Grande Guerra. Tento záber je na západo-južnú stranu.


Nástup k ferrate je pomerne dlhý. Keď sa vyveziete hore lanovkou, všetko sa zdá ako na dlani, ale je to klamlivé. Chodník vedie traverzom popod horu.


Krásne výhľady na prírodný park Puez – Odle a do samotného údolia Lagazuoi. Na fotografii je Cima Conturines 3064 m. a pod západnými stenami Cime Fánes je horské pleso Lagazuoi 2182 m.


Vystúpili sme do výšky 2652 m. Na fotografii je staré Ex. bivacco della Chiesa. Ešte z tejto strany vyzerá zánovne a dobre, ale vnútro je už zanedbané a zdevastované. Neviem či sa ešte nájdu odvážlivci, ktorí by využili jeho pohostinnosť.


Blížime sa k nástupu na ferratu. Toto je spätný záber spod Cima Fanis Sud. Na fotografii je Piccolo Lagazuoi a celé údolie Lagazuoi. Vzadu je Marmoláda. Lanovka na Piccolo Lagazuoi premáva skoro celoročne, pár mesiacov v roku je uzatvorená. V zime sa tu dá lyžovať , údolím sa zveziete na lyžiach k horskej chate Scotoni 1985 m. alebo k chate Alpina 1726 m. Lyžiarska trať je jednosmerná naspäť už nejdú žiadne vleky, iba po svojich 🙂 Dolu už treba nastúpiť na autobus alebo stop. Tu si prídu na svoje hlavne vyznávači voľného štýlu.
Celá oblasť na vás pôsobí ako mesačná krajina. Eugen E. Husler autor viacerých kníh a sprievodcov po Dolomitoch si na svoj prvý výstup spomína takto: “ La via Tomaselli “ je pre mňa zvláštna a osobne výnimočná. Môj prvý výstup na túto ferratu bol v pamätný deň nielen pre mňa, ale aj pre celé ľudstvo. 21.7.1969 sme s priateľom vystúpili na vrchol Cima Fanis. Na tento deň nikdy nezabudnem, pretože v tento deň američan Neil Amstrong vytlačil svoju stopu do prachu mesačného povrchu.

Via ferrata je venovaná významnému talianskemu novinárovi Cescovi Tomasellimu. Narodený vr. 1893 v Benátkach, zomrel v roku 1963 v Miláne. Je zakladateľ prestížnych talianskych novín „Corriere della Sera “ večerný kuriér. Mimochodom vychádzajú dodnes.
Via ferrata svojho času patrila medzi najťažšie v Dolomitoch. Dnes ju o prvenstvo v obtiažnosti obrali mnohé ďalšie, ale stále si vyžaduje istý pevný krok, silu v ramenách a skúsenosti s technikou lezenia. Náročnosť č. 4 náročná. Ferrata je zaistená 85% kovovým lanom, 15% nechránených extrémne strmých chodníkov.
Pri tejto ferrate je zaistený oceľovým lanom aj samotný zostup. Nástup k ferrate 1,30 hod. Výstup ferratou 1 – 1,30 hod. Zostup 2 hod. Celkový čas 5 – 5,30 hod.
Časy sú orientačné, nám to trvalo oveľa dlhšie, a nie je to o tom, že by sme boli pomalé. Doporučené obdobie výstupu od polovice júna do polovice septembra.
Výstup vedie po západnej a západo-južnej stene.


Šikmá veža, ako v Pise, alebo ve Vrbovém 🙂


Už sme vyššie, ako samotná veža.


Via ferrata je po technickej stránke v pohode, nie sú tu žiadne zákernosti, ako previsy, ani extrémne hladké steny. Steny sú dlhé a kolmé.



Toto je posledná kolmá stena a sme na vrchole.


Pozrime si 360° kruhový výhľad na okolitý svet, jednoducho nádhera. Záber je na majestátne Tofane. Prvá Tofana di Rozes, 3225 m. a pod ňou kráter hory Castelletto a údolie Travenanzes. Tofana di Mezzo, 3244 m. a Tofana di Dentro, 3236 m. Pôjdeme v smere do ľava.


Záber je na d´Ampezzanské Dolomity. Úplne vpravo Tofana di Dentro. V strede na pozadí Croda di Rossa, 3146 m. pod ňou Col Rosá, 2166 m. a údolie Travenanzes.


Cime di Furcia Rossa a údolie Travenanzes.


V pozadí vľavo Coma Conturines, 3064 m. Punta di Mezzo, 2959 m. Monte Cavallo, 2912 m. a údolie Travenanzes.


V pozadí Gruppo Sella a údolie Lagazuoi.


Údolie Lagazuoi, v pozadí Marmoláda a vpravo Gruppo Sella.


V pozadí vľavo Civetta, 3220 m. v pozadí vpravo oblasť Marmolady. Vpredu vpravo Piccolo Lagazuoi, v strede Lagazuoi Grande a za ním Cima Santa Lucia.


Úplne vpravo časť Tofana di Rozes a kráter hory Castelletto, pod Castellettom sedlo Col dei Bos a hora Col dei Bos, vedľa Torri Falzarego a Lagauoi Grande.
V pozadí zľava doprava Croda del Lago, Formin a za nimi Pelmo, Cima Nuvolau a Averau, Civetta a Santa Lucia. V strede Cinque Torri, pod horou Formin.


“ Sentiero esposto “ čo v preklade znamená nechránený, nezaistený, extrémne strmý chodník alebo cesta. Aj takto niekedy vyzerá zostup.


Via ferrata Tomaselli má zaistené niektoré náročné úseky aj pri zostupe.



Už nás nečaká žiadny adrenalín, len dlhý strmý zostup.Tak toto má v podvečerných hodinách neobyčajné čaro.



Už sme pod Lagazuoi Piccolo a vraciame sa na parkovisko.


Zapadajúce slnko farbí d´Ampezzanské Dolomity do zlata, tak takýto pohľad sa naskytne málokedy. Vľavo sú Torri di falzarego a zľava do prava Sprapis, Anteláo a Cinque Torri. Výstup na Cima Fanis patrí k TOP ferratám Dolomitov. Na tento výlet sme sa veľmi tešili a vrátili sme s úžasným pocitom. V tomto roku bolo úplne super počasie a nám sa podarilo prejsť veľkú časť Dolomitov.

Jeden komentár k “Cima Fanis sud”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.