Batizovskou próbou až na Gerlach – strechu Slovenska

Začala sa druhá polovica októbra, no s myšlienkou vystúpiť na náš najvyšší vrchol sme sa s kamarátkou zo strednej pohrávali už dlhšie. Netrvalo dlho a deň D prišiel. Obaja sme niečo v Tatrách pochodili a preto bol Gerlach akousi výzvou. Pár dní pred výstupom v Tatrách pomerne dosť nasnežilo a teda moje myšlienky smerovali k tomu, že sa výstup neuskutoční. Opak bol pravdou, a práve tieto podmienky urobili celý výstup zaujímavejším. Ale pekne poporiadku.

V to skoré októbrové ráno sme sa stretli s horským vodcom na Sliezskom dome. Po skontrolovaní výstroje, vydali sme sa magistrálou smerom k Batizovskému plesu. Chladné ráno sa zmenilo počas magistráli kde už svietilo a nás zahrievalo ranné slnko. Cesta magistrálou bola nenáročná a preto ubehla pomerne rýchlo. Celý čas sa kľukatila popod Gerlachovský kotol, ktorý je výrazný už pri pohľade z diaľky. Už iný pohľad sa naskytol tesne pred Batizovským plesom, kde sme okrem neho obdivovali Končistú a celú nádheru Batizovskej doliny s jej priľahlými štítmi.

Končistá
Končistá

Tu sa cesta konečne odpája od značeného chodníka a my smerujeme do divočiny Batizovskej doliny. Ako stúpame, stúpa aj adrenalín a snehu pod nohami tak isto neubúda. Slnko sa opäť skrylo a je nám opäť o čosi chladnejšie. Zahrievame sa však zatiaľ len rýchlou chôdzou. Batizovské pleso obchádzame po jeho pravej strane, a tak isto pravou stranou bližšie k masívu Gerlachovského štítu stúpame strmo nahor. Po niekoľkých minútach prichádzame k akémusi základnému táboru kde je čas na jedlo, čaj a potrebnú výstroj. Okrem mačiek a lana sme kompletne vystrojení.

Batizovské pleso
Batizovské pleso

Keď podídeme bližšie k stene, vodca nás pripne na lano, obúvame si mačky a hor sa do steny. Spätne vidíme Batizovské pleso a po ľavej strane krásnu Končistú. Prvýkrát s mačkami na nohách prichádzame k stene a veľmi neveríme. Len nevieme či sebe, alebo mačkám. Nakoniec sme prekonali neistotu a zistili sme, že to nie je vôbec také ťažké a krok za krokom to začína byť zábava. Sneh spôsobil, že okrem stien, kde si treba trošku zaliezť, sa dá krásne kráčať akoby po schodoch. Atmosféru tomu všetkému dodávajú aj cepíny, ktoré sa tiež zídu.

V eufórii sme sa dostali až priamo k miestu, po ktorom sa táto trasa nazýva Batizovskou próbou. Zopár kramlí v stene nám však nemôže stáť v ceste. Stačí si len premyslieť kam dať ruku a kam nohu a všetko to ide ľahšie. Obzvlášť ak ideme s pocitom, že nás istí skúsený horský vodca. Po prekonaní tejto prekážky sa už pomaly stretneme so slnkom, ktoré sa doteraz skrývalo. Popravde v tom obkolesení skál nebolo ani miesto kde by mohlo vykuknúť. Keď teda vystúpime tak vysoko, že slnka sa už nezbavíme, zbavíme sa aspoň oblečenia aby sme sa neprehriali.

Už pred sebou nemáme dlhú cestu a tak postupujeme po stopách v snehu, ktoré zanechala skupinka pred nami. Prichádza na rad reťaz, ktorú sme ani nečakali, no hneď za ňou vidíme vrcholový kríž. V tom momente bol asi ešte krajší ako na všetkých fotkách. Keďže na vrchole nebolo veľa ľudí, mohli sme sa ísť k nemu hneď odfotiť. Zistili sme ale, že miesta okolo neho nie je na rozdávanie a ľuďom so slabším žalúdkom by sa mohla aj pomotať hlava.

Trošku lezenia
Trošku lezenia

Pocity na vrchole sú neopísateľné. Obaja sme si uvedomili, že vyššie to na Slovensku už nejde, a asi sme obaja mysleli aj na to, že sme ani zďaleka neboli na dne so svojimi silami. Vrcholovú knihu zdobí od tohto momentu aj náš podpis. Po ňom už nasledoval popis toho všetkého čo sme mohli vidieť na západ, sever aj východ od nás.

Pohľad na západ
Pohľad na západ
Pohľad na východ
Pohľad na východ

Síce svietilo slnko, začínala nám byť už trochu zima a teda pobyt na vrchole sme museli ukončiť. Posledné pohľady naokolo a smerovali sme späť. To som ešte netušil, že nakoľko som išiel hore posledný, cestou späť sa poradie otáča. Opäť mi nebolo všetko jedno, ale po krátkej inštruktáži sme zistili, že sa ide ľahšie možno nadol ako nahor. Bolo to ako kráčanie po mäkkých schodoch a obavy sa rýchlo pominuli. Prekonali sme rýchlo aj kramle v Batizovskej próbe a za odmenu nás horský vodca trošku odklonil od trasy aby nám doprial o niečo viac adrenalínu. Ocitli sme sa nad možno 10 metrovou stenou aby sme ju následne zlanili. Trošku odhodlania a išlo to celkom ľahko. Bola to zábava, ale ako všetko dobré a zábavné, ani táto sranda netrvala dlho a adrenalínu na dnešný deň bolo dosť.

Zlaňovanie
Zlaňovanie

Cestou späť, keď sme míňali Batizovské pleso a ostala nám chvíľa s kamoškou len pre seba, nezmohli sme sa miestami ani na slovo. Obaja sme ale vedeli na čo ten druhý myslí, čo naznačovali aj široké úsmevy. Plný eufórie sme prišli až k Sliezskemu domu a odtiaľ smerovali naše kroky domov, ale na tento deň, a tento výstup nikdy nezabudneme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.