Zo Sportsgastein-u na Schareck

Podľa našich plánov, vrcholom turistickej sezóny 2014 mal byt výstup na Zumsteinspitze (4563 m), ktorý je štvrtým najvyšším vrchom Álp. Aby sme zvládli túto náročnú úlohu, museli sme začať trénovať, zvykať si na vyššiu nadmorskú výšku a dať naším telám dobre zabrať. Schareck (3123 m) je jeden z vrcholov, ktoré chceme zvládnuť počas prípravy na Zumsteinspitze. Človek mieni, pán Boh mení a z plánov ostali iba sny. Z mnohých dôvodov bol Scharek jediný vrchol nad 3 000 m, ktorý sa nam podarilo zdolať. V každom prípade, každý z nás si víkend v pohorí Golden Group, kde patrí aj Scharek užil a tu je celý príbeh.

Je piatok po obede, v stred Júla, a všetci sa skladáme do jedného auta a vyrážame na cestu dlhú takmer 5 hodín. Po zotmení dorazíme do dedinky Bad Gastein, známeho lyžiarskeho strediska Álp, kde nás kontroluje rakúska polícia. Boli mili, vedeli po anglicky a kontrola prebehla hladko. Krátko po 10 večer parkujem na parkovisku v Sporstgastein (1590 m). Ešte pred cestou sme boli rozhodnutí, že noc strávime na parkovisku. Našli sme si kľudné miesto na veľkom parkovisku a začali s prípravami na noc a zajtrajší výstup. Po rýchlej večeri sme z auta vytiahli karimatky, spacáky a teplé oblečenie. „Postele“ sme mali nachystané veľmi rýchlo a krátko po 11tej večer sme šli spať. Osobne som nespal dobre a v noci som sa často budil. Raz som sa zobudil na silné svetlo v tvári. Už som chcel nadávať chalanom, že čo blbnú, ale keď som otvoril oči, videl som iba obrovský mesiac, ktorý mi svietil neprijemne do tváre. Obloha bola úplne bez mrakov a ja som si užíval ten krásny pohľad, až kým som opäť nezaspal.

Slnko dáva svoju prítomnosť najavo prvými lúčmi, keď niekomu začne zvoniť budík. Vstávame, dávame si rýchle raňajky, balíme všetko čo nám bude treba na najbližšie dva dni a zvyšok vecí nechávame v aute. Sobotný plán je jednoduchý. Vyliezť na Schareck a následne po hrebeni prejsť na Niedersachsenhouse, kde strávime noc.

Výstup na Schareck

Výstup začíname priamo z parkoviska, kde sme spali. Pár minút kráčame priamo na juh. Štrková cesta nás vedie okolo pekných alpských chát. Stále sme ešte mierne neprebraní a tak míňame odbočku do svahu. Všímame si to však po par minútach a miesto cesty späť volíme priamu cestu do svahu. Asi po 20 minútach sme na správnom chodníku. Pomaly šliapeme hore. Po každom kroku máme stále lepší a lepší výhľad na údolie a parkovisko. Stúpanie po horských lúkach nieje ničím zvláštnym zaujímavý z hľadiska terénu. Z času na čas si dáme malú prestávku, aby sme si oddýchli a pokochali sa výhľadmi, ktoré výstup ponúka.

Krok po kroku sa dostávame bližšie k Aperes Schareck (2970 m). Aby sme sa k nemu dostali musíme zvládnuť ľahkú ferratu, ktorá končí tesne pod vrcholom. Klettersteig (nemecký výraz pre ferratu/zaistenu cestu) je ľahký a niektorí z nás ani nepoužívajú ferratový set. Konečne sme na Aperes Schareck, ktorý ponúka krásny pohľad na samotný vrchol Schareck-u a vpravo priamo cez údolie vidíme Niedersachsenhaus, kde chceme stráviť noc. Všetci sa zhodneme nato, že vieme jednoznačne identifikovať naše auto, a jednohlasne sa zhodneme, že z parkoviska nieje možné vidieť Schareck. V každom prípade prestávka bola veľmi príjemná. Slnko zapadne až za 9 ci 10 hodín, takže sa nikam neponáhľame. Podľa našich odhadov sme o hodinku na vrchole a o ďalšie 2 – 3 hodiny si dáme pivko na chate.

Zostupame par výškových metrov a vstupuje na snežné pole pod vrcholom Schareck-u. Každým krokom, dostávam do tela viacej a viacej energie. Podľa tempa, ktorým kráčame, usudzujem, že kamoši sú na tom rovnako. Po hodine, možno skôr sme na vrchole. V prvom rade si užívame výhľad, ktorý nám Schareck ponúka a snažíme sa identifikovať štíty okolo nás. S pomocou domácich spoznávame Hochalmspitze, ktorý by mal byť ďalším tréningovým výstupom. Keďže sme aj geocacheri, samozrejme hľadáme aj kešku ktorá je umiestnená na vrchole. Zatiaľ je to moja druhá najvyššie položená keška.

Zostup na Niedersachsenhaus

Odhadovali sme, že o také 2 až 3 hodiny budeme na chate a dáme si zaslúženú orosenú odmenu. V kľude vyrážame z vrcholu okolo 14:30 tešiac sa na pivko a „leberknedel suppe“ v chate. Pri zostupe sme narazili na zopár snehových polí a preliezť zopár skál. To najťažšie je však stále pred nami. Podľa info z webu, je najhorším úsekom krátka, no náročná ferrata. Po príchode k ferrate nám bolo hneď jasné prečo. Pomocou ferraty sme zostupili cca 20 výškových metrov, čo nieje veľa. Kramle sú však ďaleko od seba, takmer žiadne chyty a k tomu veľký batoh na chrbte. Chvíľku nás to trvalo, keďže zliezať ferratu dole, nieje jednoduché. Po hodine a pol od vrcholu sme sa dostali na rozcestnik Herzog – Erst Spitze. Značka hovorí, že na chatu Niedersachsenhaus je to 1,5 hodiny. Naš odhad bol správny, čo nás potešilo.

Od Herzog – Erst Spitze, kde značka tvrdila 1,5 hodiny na chatu už kráčame dve hodiny a chata je stále pekne ďaleko. Začínam byť mierne frustrovaný, ale nedá sa s tým nič robiť. Treba len kráčať. Tu mi polievku nikto neponúkne.

Posledná hodinka túry je konečne príjemný chodník. Evidentne toho máme dosť a potrebujeme si oddýchnuť. Dvaja kamaráti sú pred nami a ja na nich kričím aby objednali pivo. Paľo a ja prichádzame na chatu o pár minút neskôr. Výhodou neskorého príchodu je už pripravené pivo. Vychutnávame si ho na terase s výhľadom na Schareck a parkovisko s našim autom.

Večer sa nesie v duchu oddychu, vychutnávania si výhľadov a čiastočne aj plánovania zajtrajšieho dňa. Máme dve možnosti. Plán A je ísť do Bockhart a prejsť sa okolo jazier a následne k autu. Plán B (lenivé riešenie) je zostúpiť priamo na parkovisko, čo znamená túru na 3 hodiny. Aktuálne väčšina z nás preferuje lenivé riešenie, keďže okrem zostupu nás čaká aj 5 hodinová cesta domov.

Sme leniví

Ráno sme sa všetci zhodli, že ideme rovno dolu a hneď po rýchlych raňajkách sa tak aj deje. Zostup je dosť rýchly a strmý. Po pár minútach vidíme chatu Niedersachsenhaus ďaleko za nami. Schareck sa postupne skrýva za Aperes Schareck. Čoskoro sa dostávame na najstrmší úsek nášho zostupu, vedľa chodníka je krásny vodopád kde sa na chvíľku zastavujeme. O hodinu a pol si dávame posledné rakúske pivko tohto víkendu v chate par metrov od auta.

Nadišiel čas sa rozlúčiť s týmito krásnymi horami, pobaliť si veci a pripraviť sa na cestu. Predtým než tak urobíme, zoberieme ešte zopár kešiek v Sportsgasteine a Bad Gasteine. Celkovo hodnotím výlet ako veľmi vydarený a už sa teším na ďalšie potulky po horách. Či to bude vrchol podobne vysoký, alebo niečo nižšie to netuším. Úprimne je mi to jedno, hlavne nech je to kopec skalnatý :).

Ak máte otázky ohľadom výletu alebo chcete vedieť viac detailov pýtajte sa v komentoch. Určite rád odpoviem.

2 komentáre k “Zo Sportsgastein-u na Schareck”

  1. Ahoj, chcel by som sa spytat, ci je cesta zo Sportgasteinu cez Aperes Schareck na vrchol Scharecku zvladnutelna aj v zime.
    Dakujem

    1. Ahoj Michal,

      uprimne si myslim ze ano, pozeral som to este aj na online kompass mapach a je tam vyznacena aj zimna trasa. Zimny chodnik ide presne tou istou cestou ako letny. V zime som to nesiel a nepoznam nikoho kto to v zime siel, tak ti neviem povedat viacej detailov.

      OutdoorYeti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *