Údolie Maltaltal

Po včerajšom výstupe na Grosser Hafner a príjemnej noci na chate Kattowitzer je nutné ďalšie ráno zostúpiť k autu, ktoré sme nechali pri priehrade na konci údolia Maltatal. Zostupovať budeme rovnakým chodníkom, akým sme včera išli hore, takže vieme presne, čo nás čaká. Bude to nenáročná prechádzka, a keďže nám praje aj počasie, určite si ju užijeme.

Vietor mierne pofukuje, a tak miesto na raňajky chvíľu hľadáme. Chceme nájsť pekné miesto s výhľadom na Hochalmspitze, ktoré je zároveň v závetrí. Po necelej hodine chôdze miernym stúpaním sa nám to darí, tak sa púšťame do raňajok. Pod nami sa rozprestiera údolie Maltatal.

Počas zostupu premýšľame, ako stráviť zbytok dňa. Budeme mať veľa času a hneď sa nám vrátiť domov veru nechce. Bola by veľká škoda utekať z hôr, keď je vonku také krásne počasie. Zostup prebieha pomerne rýchlo a je skutočne nenáročný. Ide sa mierne zvlneným chodníkom o čosi viacej dolu ako hore.

Časovo je to veľmi podobné výstupu, možno nám zostup trval aj o čosi dlhšie vďaka raňajkám, s ktorými sme sa vôbec neponáhľali. Nikomu to však nevadí, veď sme mali celú dobu čo obdivovať. Ako sa blížime k hotelu Malta na konci údolia, je vidieť plné parkovisko. Oproti včerajšiemu ránu tu bude oveľa viacej ľudí.

Po príchode k autu zo seba zhodíme všetku turistickú výbavu a ideme sa pozrieť na vyhliadku, ktorá je urobená priamo v múre priehrady. Poskytuje pekný pohľad do údolia a na dolnú priehradu. Zopár ľudí sa bojí na konštrukciu vkročiť, keďže je vidno pod nohy do hĺbky niekoľko desiatok metrov. Nám to problém nerobí a robíme si zopár pekných foto.

Cestou k hotelu ešte pohľadám skrytú kešku. Je ukrytá na pomerne frekventovanom mieste a pri hľadaní musím byť opatrný. S Luckinou pomocou sa to nakoniec podarí a nájdeme to správne miesto.

Na hotelovej terase si dáme malý obed, aby sme mali dosť energie do ďalšieho objavovania krás údolia Maltatal. Podľa krabičiek, ktoré sú tu skryté, nás čakajú ešte tri zastávky, predtým než vyrazíme späť na Slovensko.

Prvá zástavka je ešte v rámci údolia Maltatal. Kým sa však dostaneme k vodopádu Baluer Tumpf, musíme spraviť niekoľko kilometrov autom. Cesta je to pomerne dlhá. Na prvom semafore čakáme vyše 15 minút, kým nám naskočí zelená. Predpokladám, že sú nastavené tak, aby na jedno zastavenie prešli autá z hora dole a opačne.

K vodopádu Blauer Tumpf musíme pár minút kráčať, nie je priamo pri ceste. Ale nevadí nám to. Je ukrytý až na samom dne údolia, kadiaľ preteká voda z oboch priehrad. Pod vodopádom je malé jazero. Na kúpanie to nebude, ale určite sa tu dá príjemne posedieť a zrelaxovať hlavu. Vodopád sme objavili iba vďaka geocachingu, inak by sme o ňom nevedeli.

Nasledujúca zastávka je vodopád Melnik. Nachádza sa doslova pár metrov od cesty, a tak je možné robiť fotky aj z parkoviska. My ako správni turisti si ho pôjdeme pozrieť aj z blízka a porobíme zopár fotiek. Ja si odlovím aj kešku, ktorá sa nachádza pár metrov od vodopádu. Lucka ešte pred odchodom zapózuje pri vodopáde s dáždnikom, aby sa dostala čo najbližšie k nemu.

Poslednou zastávkou je vodopád Fallbach. Bohužiaľ ho fotíme iba z diaľky. K vodopádu sa síce dá dostať, ale iba za poplatok. Aktuálne nám to za to nestojí, a tak urobíme pár foto a ideme domov. Vstup si zaplatíme niekedy v budúcnosti, keď pôjdeme vyliezť ferratu, ktorá vedie okolo vodopádu.

Údolie Maltatal určite stojí za návštevu. Je jedno, či ste vášnivý turista alebo jednoducho chcete stráviť pár hodín obklopený krásnymi horami. Horná priehrada poskytuje aj príjemnú prechádzku po jej brehoch a zároveň popod alpské štíty. Popri chodníku sa nachádzajú aj dve chaty, kde je možné občerstviť sa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *