Triglav – najvyšší vrch Slovinska


Warning: getimagesize(): Filename cannot be empty in /nfsmnt/hosting1_1/3/6/36af81ac-3cae-4a73-a4f8-e4a9ae6cd3a1/outdooryeti.com/web/wp-content/plugins/tiled-gallery-carousel-without-jetpack/tiled-gallery.php on line 212

Dlhá jeseň a málo snehu nielen na Slovensku ale aj v Alpských krajinách praje turistom. Napriek pokročilému dátumu je vo vysokých polohách málo snehu a dajú sa zdolávať aj vysoké kopce. Vďaka priaznivým podmienkam a dobrej predpovedi počasia sa mi podarilo dostať na Triglav – najvyšší vrch Slovinska (2 864m).

Pri rozhodovaní sa, kedy a kam na túru sa snažím fungovať operatívne, bez dlhého plánovania. V prípade výstupu na Triglav to bolo veľmi podobné. V budúcom roku by som chcel absolvovať výstup na nejaký kopec presahujúci 4 000 metrov. Ako cieľ som si stanovil Zumsteinspitze s výškou 4563 m. Aby sa mi tento cieľ splnil, dávam dokopy skupinu ľudi, ktorí majú chuť a záujem absolvovať množstvo túr v Alpách. V rámci tejto skupiny je aj Bibiana, ktorá v lete chcela zdolať Triglav. V pondelok som pozrel snehové podmienky, predpoveď počasia na víkend a dohodli sme sa, že ak sa niekto pridá a počasie vydrží, tak cey víkend pojdeme na Slovinský Triglav. V pracovnej skupine som vyhodil inzerát, kto chce ísť a v priebehu dňa sme boli štyria. Pridal sa Lukáš, s ktorým som absolvoval túru v Totes Gebirge a Zuzka. Chata Kredarica pod Triglavom je otvorena cely rok. Sú na nej ubytovaný meteorológovia, ktorí vas ubytujú a obslúžia. Po telefonáte na chatu som upravil trasu výstupu. Povôdne som chcel ísť cez z doliny Vrata po ferratách, ale bolo mi odporučené ísť zimnou cestou z údolia Krma. Vo štvrtok večer padlo konečné rozhodnutie. Predpoveď je takmer ideálna ideme.

V sobotu o 5:15 ráno som vyzdvihol Zuzku v Karlovke a o 5:30 sme sa stetrli s Lukášom a Bibou na parkovisku pri Auparku. Prehodili sme veci do môjho auto a vyrazili smer Slovinsko. Po ceste sme mali možnosť pokecať, zistiť kto má aké túry za sebou a celkovo sa spoznať. Cestu som zvolil cez Taliansko, aby som nemusel kupovať Slovinskú dialničnú známku a mýto v tuneli medzi Villachom a Jesenicou. V taliansku, hneď po zjazde z dialnice nás zastavili policajti. Pýtali si doklady, ale ked zistili, že ich musíme vyhrabať z kufra a nebude to také ľahké tak nás pustili ďalej. Bol som príjemne prekvapený, že nás autom pustili veľmi hlboko do doliny Krma. Vedia tam síce iba lesná cesta, ale bola odhrnutá a nám to ušetrilo niekoľko kilometrov nezáživnej chôdze.

O 10:30 odchádzame od auta a začíname výstup na Triglav. Dnešným cieľom je samozrejme iba chata Kredarica (2 515m). Potrebuje výstúpať viac ako 1 500 výškových metrov. V doline je zhruba 20 – 30 cm snehu, ale na štítoch to vyzerá prakticky bez snehovej pokrývky. Chodník je zľadovatelí, ale dá sa ísť bez mačiek. Úvodný chodník je pre mňa čistá núda. Stúpame len veľmi pomaly, žiadne extra výhľady. Po zhruba dvoch hodinách hôdze sa dostávame k chate „Planina Zgornja Krma“. Neviem či je to názov chaty, ale tak to je v mape. Chatka je zatvorená, ale dávame si krátku obedovú prestávku. Polovicu výškových metrov máme zasebou. Druhá polovice bude o čosi kratšia, ale hlavne strmšia.

Som jediný kto nemá palice, takže sa mi ide o poznanie ťažšie po šmykľavom teréne. Už som mačky na nohe mal, potom ich dávam znovu dole. Za chatou volíme lepšie vychodený chodník hore, ktorý je zároveň aj menej strmý. Vo výške cca 2000 metrom, prichádzame na náhornu plošinu. Mýslim si, že už vidim Triglav. Pohľad do mapy hovorí, že je to iba Malý Triglav. Ešte dve strmšie stúpanie oddelené rovinkou a sme na chate. Podľa rôznych zdrojov mal výstup na chatu z údolia Krma trvať 5 – 6 hodín. My to kludným tempom dávame za zhruba 5:30. Mám mierny problém zistiť, kde je vchod do chaty. Ideme sa este prejst nad chatu smerom k vrcholu Kredarica, odkial sa snažíme identifikovať okolite kopce. Mramorový stĺp nieje dobre čitateľný. Škoda, ale ajtak je tu pekne. Po západe slnka sa ochladzuje a dvíha vietor. Ideme sa zohriať do tepla.

V chate je na prvý pocit teplo, hoci vykúrená nieje. V spoločenskej miestnosti slabo hrejú veľke kachle. Všetci sa snažia usušiť si veci. Dávame si teplú večeru, ubytujeme sa a pri pivku strávime niekoľko nasledujúcich hodín kým pôjdme spať. Baby veľmi nemajú chuť robiť výstup na čelovkách, kvôli východu slnka. Lukáš, vyrazí o čosi skor a ja pôjdem s babami za ním. Taký je plán na zajtra.

Výstup na vrchol Triglav

Ráno vstávame niečo po šiestej. Lukáš vyráža k vrcholu o čosi skôr. Veci, ktoré nepotrebujeme nechávame na chate. Po pár minútach sa musíme vrátiť. Chatár na nás kričí, že musíme zaplatiť za večeru a nocľah. Nedá si vysvetliť, že sa vrátime, keďže tam máme veci. Na druhý pokus vyrážame k vrcholu po 7:00. Podľa informácií, čo som mal bol samotný výstup pomerne exponovaný. Neviem čím to je, ale zdá sa mi to pomerne v pohode. Ak má niekto prebehnutý hrebeň Roháčov, alebo chodí na ferraty, tak nebude mať problém. Miestami je chodník pekne zľadovatelí, ale dá sa ísť po trčiacich skalách. V stúpaní na Malý Triglav nás zastihne východ slnka. Ako vždy, je to zaujímavé predstavenie. Až na jeden úsek je stúpanie v pohode. V kritickom úseku dole, budeme musieť obuť mačky, alebo sa istiť lanom. Tesne pod vrcholom Malého Triglavu ľadu výrazne pribudlo a tak obúvame mačky. Bude to určite bezpečnejšie.

V sedle medzi Malým Triglavom a Triglavom sa stretávame s Lukášom, ktorý je na ceste späť. Keďže sa mu nechce sedieť na chate, tak ide s nami ešte raz hore. Z tohto miesta vyzerá cesta hore pomerne divoko, ale v skutočnosti je to oveľa menej náročné a exponované. Na vrchol sa dostávame po necelých 2 hodinách. Podľa informácií čo som mal, to ma trvať hodinu. Sme výrazne pomalší.

Výhľad z vrcholu je ako vždy úžasný zážitok. Viditeľnosť je priam dokonalá a pomocou aplikácie sme schopní identifikovať množstvo kopcov. Niektoré názvy sú mi blízke, keďže som na nich bol tento rok, prípadne v minulosti. Velmi ma zaujal Grintovec východne od Triglavu. Ale samozrejme aj Škrlatica, Mangart, Jof di Montasio či z tých vzdialenejší Grossglockner, kde som bol pred mesiacom, Dachstein, Grossvenediger …

Urobíme zopár spoločných foto, omrkneme núdzový bivak, kde by som nechcel spať ani náhodou a vydáme sa na zostup. V mačkách je to pomerne pohoda. Aj exponovaný úsek pod Malým Triglavom sa v mačkách a pri zvýšenej opatrnosti dá zísť bez lana. Slnko neskutočne hreje celú cestu dolu. Vyzliekame zo seba čo sa dá. Ľutujem, že som si obliekol „cégéčka“. Po príchode na chatu, ich okamžite vyzliekam. Vrchol sme otočili zhruba za zhruba 3:30 hodiny. Nevadí, času máme dosť. Davame si prestávaku na obed a vyhrievame sa na slnku. Napriek tomu, že je 13.12.2015, slnko hreje tak, že sedím pred chatou iba v tričku s krátkym rukávom a vychutnávam si obed. Ešte by som tu ostal a vyšľapal si niečo iné. No treba pomaly pobaliť všetky veci a pobrať sa dole.

Krátko pred 12tou vyrážame smer auto. Ideme tou istou cestou, ktorou sme prišli včera hore. Presne vieme, čo nás čaká. Včera bolo zamračené, dnes nás slnko bude hriať takmer celú cestu. Zostup je rýchly. Kontrolujem čas, aby som sa uistil, či sa mi to nezdá. Sme veľmi rýchly a to sa nijak extra neponáhľame. Sériu troch klesaní, ktoré striedali krátke rovnejšie úseky máme za sebou za 2 hodiny. To znamená polovicu výškových metrov máme od chaty zasebou.

Teraz nasleduje už len jedno strmšie krátke klesanie a potom dlhá cesta nekonečným údolím. Tak si to aspoň predstavuje pri chate, ktorá je v polovici cesty. Nemýlim si. Pod strmým klesaním je prameň, kde si naberám chýbajúcu vodu. Je pitná, ale studená. So slnkom sme sa rozlúčili ešte kdesi nad chatou. Údolie je úzke, a preto tu už slnko nesvieti hoci sú len dve hodiny. Cesta záverečnou časťou údolia sa mi zdá nekonečná. Niesom unavený, ide sa mi dobre len ma to nebaví. Každú chvíľu pozerám do mapy v telefóne. K autu sa približujem veľmi pomaly. Chodník pozvoľna klesá a ja sa myšlienkami vraciam na vrchol. Chod myšlienok mi pretrhne až budova, ktorú zbadám. Hurá som pri parkovisku.

Parťáci prichadzajú pár minút po mne. Ešte som si nestihol ani vyzuť mačky. Poprezliekame sa do suchého naskladáme sa do auta a vyrazíme na cestu domov. Zostup nás trval iba 3,5 hodiny a to sme sa nijako nehnali. Sám som prekvapený ako rýchlo sme to dali.

Neskutočne som si užil krásu Júlskych Álp, počasie nám vyšlo na 100%, náklady na výlet boli z môjho pohľadu viac než prijateľné (cesta 20e, ubytovanie 10,5e, strava na chate 20e).Noc bola navyše luxusná, kedže sa spalo na posteliach. V miestnosti síce bolo chaladno, ale keď som sa si vliezol do spacáku a prikryl sa dekou bolo mi príjemne teplo. Triglav z údolia Krma si dovolím odporučiť aj menej skúseným turistom, ktorí už majú skúsenosti s exponovaným terénom.

Autorom fotografií je Lukáš Fapšo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *