Španielski velikáni – Prechádzka po Gibraltáre

Po rannej naháňačke na letisku v Tenerife Sur sme sa predsa len dostali do lietadla a podarilo sa nám odletieť do Malagy. Naša dovolenka pokračuje oddychovými dňami. Chceme sa pomotať juhom, dať zopár ferrát a zamieriť do Sierra Nevady.

Na letisku v Malage si opäť požičiavame auto. Tentokrát je to od spoločnosti AVIS. Čakanie je nekonečné. Keď sa dostanem k pultíku, chápem prečo. Namiesto toho, aby so mnou vybavili formality, snažia sa mi predať oveľa drahšie auto, poistky, navigáciu, niekoho obličku 😊 a mnoho iných vecí. Neskutočne to zdržuje.

Hneď po tom, čo sa nám podarilo narvať dva veľké ruksaky do malého Fiatu 500, sadáme do auta. Celkom sme sa natrápili a aj zapotili, kým sme všetko dali do auta. Môžeme vyraziť za ďalšími dobrodružstvami. Ako aj na úplnom začiatku dovolenky, tak aj teraz začína veľké hľadanie. Niekde som dal kľúče od auta a nemôžeme ich nájsť. To, čo sme do auta dostali, musíme skoro všetko vybrať a hľadať kľúče. Super zábavka na letiskovom parkovisku. Po niekoľkých minútach náročného hľadania pripomínajúcich večnosť som ich našiel na sedadle spolujazdca. Takže znovu napakovať a môžeme vyraziť.

Na juhu Španielska som bol kedysi dávno na veľkom Eurotripe, a tak čosi tuším o miestnych cestách. Dobre si pamätám, že okrem platenej diaľnice smerom Algecíras ide popri mori ešte jedna cesta, o trochu pomalšia, ale zdarma. Máme kopu času, nemáme sa kam ponáhľať.

Cestou na Gibraltár priateľka našla nejakú reštauráciu pri pláži, kam si ideme dať dobrý obed. Chodiť predsa hladný sa veľmi nedá a nie je to ani príjemné. Sedíme na terase na pláži, pár metrov od stredozemného mora a vychutnávame si obed. Regeneračný deň nám po 3 dňoch na nohách určite padne vhod.

Po obede je čas pokračovať smerom na Gibraltár. Kúsok anglickej pôdy na juhu Pyrenejského polostrova. Po zídení z diaľnice si uvedomujem zásadnú vec. Španieli milujú kruhové objazdy. Klasické križovatky ako keby mimo sídliskových ciest ani neexistovali. Pre našinca sú pomerne mätúce, keďže do „kruháčú“ vchádzajú tri pruhy, ale vo vnútri sú len dva. Nejakým zázrakom to tam ale jazdí v pohode a funguje to.
Po príchode na Gibraltár na mňa prichádza mierna nostalgia. Prvá zastávka na Gibraltári je na vybetónovanej pláži, kde si s obdivom pozrieme neskutočné veľké zaoceánske lode, ktoré prepravujú kontajneri s tovarom či obrovské ropné tankeri.

Následne sa presunieme na Europa point. Odtiaľ má človek pocit, že sa do Afriky dá doplávať. Skutočne je to kúsok. S priateľkou sme milovníci kopcov, tak nás to láka aj na kopec nad našimi hlavami. Z minulosti viem, že sa dá autom dostať takmer hore a je tam zopár drzých opíc.

Trochu so vozíme po Gibraltári a hľadáme správnu cestu hore. V jednosmerkách to nie je úplne najľahšie, ale nakoniec sa dostávame na cestu, ktorá nás podľa mapy zavedie hore. Proti je iba jeden ochrankár, ktorí hovorí, že autom sa hore nedá ísť a musíme kráčať po svojich. Oddychový deň nám práve skončil.

Parkujem za tunelom, kde je prikázané pri vjazde trúbiť, aby oproti idúce auto vedelo, že idete. Tunelom sa vraciame späť už po vlastných a začíname stúpať do kopca. Celkom strmina. Následne sa dostávame ku vstupnej bráne. Zaplatíme jedno euro za vstup a pokračujeme ďalej. Vstupné bolo lacné preto, lebo žiadnu z atrakcií už nestíhame.

Pešo pokračujeme po asfaltke. Sem-tam nás minú miestni taxikári s plným autom turistov. Majú z toho pekný biznis. My ako správni a nefalšovaní turisti ideme po svojich. Lucka chce predovšetkým vidieť voľne žijúce opice a následne sa nejako pokúsime dostať až na samotný vrchol. K opiciam najprv musíme trochu klesať. Po asfaltke sa ide dobre, takže to nie je problém.

Pri prvých opiciach sa zastavujeme a robíme kopu fotiek. Netušíme, že ich cestou bude oveľa viac a pripravia nám zaujímavé chvíle. Malá skupinka opíc sa zdržuje pri umelom bazéne dolu pri Charles V wall. Popri Charlsovej stene vedú schody, ktorými sa dá dostať takmer až k vrcholu lanovky.

Hneď pri vstupe na schody je informačná ceduľa, ktorá varuje návštevníkov, aby si dávali pozor na opice. Sú zvyknuté na ľudí a môžu byť agresívne. Jednej babe vyliezla opica na rameno a ťahala ju za vlasy. Priateľku to celkom vyľakalo, a tak sa od nich snažila držať ďalej.

Cestou po schodoch sme narazili na jednu osamotenú opicu. Zvyknutá na ľudí sa nechcela uhnúť. Keď som prechádzal okolo nej, snažila sa ma zastrašiť a útočila na mňa. Podarilo sa mi ju zahnať tak, aby mohla priateľka bezpečne prejsť.

O pár metrov vyššie si boss miestneho gangu nechával vyberať blchy od jedného z podriadených. Sedeli na schodoch a ani sa nepohli. Popri nich sme prešli bez akýchkoľvek problémov. Blchy sú dôležitejšie než dvaja slovenskí turisti.

Najväčšie divadlo nás čakalo na hornom konci schodov. Tlupa opíc tam mala ukoristenú detskú plyšovú opicu a pomerne intenzívne sa o ňu bili. Skákali z auta na auto a správali sa agresívne voči sebe, ale aj voči turistom, ktorí vystúpili z taxíkov.
Neskôr sme sa vybrali pozrieť na konečnú stanicu lanovky. Tá má najlepšie obdobie života za sebou a odhadujem, že aktuálne už nefunguje. Na najvyšší bod Gibraltáru sa nám nepodarilo dostať, keďže tam prebiehala rekonštrukcia.

Následne takmer tou istou cestou zostupujeme. Cestou dole sa snažím nájsť aspoň nejakú kešku, aby som mal aj niečo z tohto kúsku Európy. Bohužiaľ, až po auto sa mi to nepodarilo, a tak autom musíme ešte blúdiť jednosmerkami k ďalšej krabičke. Po úspešnom pokuse sa vraciame späť na Španielsku pôdu a pokračujeme smerom Tarifa.

V Tarife máme rezervovaný hotel, kde si zložíme veci a po západe slnka sa vyberáme hľadať do starého mesta miesto na večeru. Nachádzame malú príjemnú reštauráciu, kde si objednávame lososový tatarák. Výber to bol znamenitý. Neskutočne sa mi páči, že vždy vám donesú na stôl aj niečo na „zobkanie“. Domáce olivy v chutnom náleve z môjho pohľadu nadefinovali nový význam slova geniálne.

Po večeri sa ešte prejdeme uličkami starého mesta. Oddychový deň znamenal, že sme strávili polovicu dňa na nohách a chodením do kopca a z kopca. V každom prípade, deň stál zato a som zvedavý ako dopadne naše zajtrajšie ferratovanie. Obávam sa, že kvôli počasiu to bude bieda.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *