Španielski velikáni – Cesta na Tenerife

Po dovolenke v Nórsku sme si dali pár mesiacov odmlku. Boli sme párkrát v Alpách, venovali sme sa iným veciam, ale zase prišiel čas na dovolenku. Chceli sme ísť niekam na vysoké kopce, ale mali sme len dva týždne voľna. Začiatkom mája je v našich zemepisných šírkach na väčšine kopcoch ešte množstvo snehu, a tak sme sa museli pozrieť južnejšie. Rozhodli sme sa navštíviť najvyššie vrchy Španielska – Teide, Mulhacén a to, čo sa podarí cestou.

Po dlhom plánovaní, premýšľaní a optimalizovaní cesty sme v piatok večer sadli na Flixbus a vyrazili autobusom smer berlínske letisko. Už v Bratislave vznikol prvý problém. Stratil som telefón. Nielen, že to pokazí celý odchod, ale ako sa budeme po Španielsku navigovať? Mal som tam navigáciu, kešky, podrobné mapy trás. Našťastie som ho našiel, ale celkom presne nám to ukázalo o čom bude dovolenka. O hľadaní ?

Odlietali sme z Berlína, lebo to bolo rozumnejšie ako čakať na odlet v pondelok z Budapešti alebo platiť drahé letenky z Viedne. 8 hodinová cesta autobusom bola rýchlejšia ako 5 hodinové čakanie na odlet, či 5 hodinový let na Tenerife South. Mám podozrenie, že to bolo dobrým spánkom v autobuse, ale nie som si istý. Ešte ten večer sme museli veľa vecí stihnúť.

Hneď na letisku sme si požičali auto. Cez AutoRiesen to stálo zopár drobných na 4 dni a bol to pohodlný spôsob ako nenosiť všetky pobalené veci na dvojtýždňovú dovolenku. Autom sme sa vyviezli pod Teide – najvyšší vrch Španielska. Ako správni turisti sme samozrejme nechceli väčšinu cesty absolvovať autom.

Už v pláne sme počítali s tým, že auto zaparkujeme pri Ermita de la Nieves, v našej cieľovej stanici a na začiatok cesty sa dostaneme stopom. Plán bol nasledovný. Prvý deň z Puerto de la Cruz vystúpať do kempu, druhý deň vyjsť na chatu Altavista refugio pod Teide, tretí deň vrchol a zostup k autu a následne odlet do Malagy.

Vo večerných hodinách začíname stopovať smerom na Puerto de la Cruz. Na stop zo začiatku nemáme veľké šťastie. Asi po hodine, už po západe slnka nám zastaví milý chlapík, ktorý nás zoberie takmer do nášho cieľa. Domáci týpeček nám cestou rozpráva, čo všetko sa tu dá vidieť. Jeho lámaná angličtina ale stačí, aby nám ukázal miesto, kde sa natáčala časť filmu Súboj Titánov a taktiež nám vyjadril svoj obdiv, že chceme ísť na Teide pešo až od hladiny oceánu. V La Orotove nás vyloží na autobusovej stanici, odkiaľ sa taxíkom dostaneme do nášho hostela v Puerto de la Cruz. Cesta autobusom, lietadlom, autom, stopom a taxíkom nám zabrala zhruba 24 hodín.

V nedeľu ráno ideme na raňajky, pobalíme všetky svoje švestky a začíname stúpať na Teide. S tým stúpaním to nie je až také vážne. Prvú polovicu dňa ideme po turistických chodníčkom popri oceáne. Pre ľudí sme chodiaca atrakcia. Skúste si predstaviť dve osoby motajúce sa popri pláži vo vibramách s plnými batohmi. Ja mám na batohu ešte pripevnenú karimatku. Postupne stúpame od oceánu a naberáme výšku. Ideme po útesoch lemujúcich oceán. Veľmi zaujímavý zážitok, keď si uvedomíte, že máme v pláne za necelé 3 dni nastúpať viac ako 3700 výškových metrov.

Tesne pred dedinkou San Vincente začíname stúpať priamo hore. V čase najväčšieho obedného tepla je to celkom sila. Je viac ako 30 stupňov a stúpanie v plnej poľnej nám dá celkom zabrať. Hlavne, keď kráčame na priamom slnku a odspodu nás vyhrieva asfalt. V dedine Los Realejos si dávame prestávku na obed a hľadáme miestny obchod, kde si nakúpime zásoby jedla. Bohužiaľ, je nedeľa a všetko je pozatvárané. Máme iba zopár drobností v batohu. Po ceste máme jednu benzínku, tak snáď sa nám podarí čosi kúpiť.
Stúpanie pomedzi budovy má výhodu aspoň v tom, že sa sem-tam dá ukryť do chládku a príjemne si oddýchnuť. Za dedinou v podstate opúšťame civilizáciu a už len občas prechádzame okolo zopár domov roztrúsených v kopci. Po hodine prichádzame k benzínke, kde je možné si dokúpiť zopár veci a hlavne vodu.

Pokiaľ viem, tak v kempe, kam mierime nie je nič. Ani pitná voda. Pár metrov nad benzínkou prvýkrát vstupujeme do lesa. Konečne začína túra! Konečne sa stratíme aj v lese! Omylom sme vbehli niekomu do záhrady, a tak sa musíme vrátiť pár minút a začíname kráčať správnym chodníkom. Tieň stromov a „chlad“ lesa je veľmi príjemný. Stúpanie nie je veľmi náročné, preto si túto časť dňa vychutnávam. Po zhruba hodine kráčania sa dostávame na vyhliadku Mirador de la Corona. Tu je prvýkrát výrazne vidieť, koľko výškových metrov sa nám podarilo zatiaľ nabrať. Úprimne som príjemne prekvapený ako sme vysoko v porovnaní s oceánom pod nami.

Vďaka geocachingu mám dobrý prehľad o tom, kde sme a koľko kilometrov nás ešte čaká. Viac ako polovicu cesty máme za sebou. Už nás čaká iba stúpanie po poľných a lesných cestách a mali by sme prísť do kempu kde strávime noc.

Nad poliami vstupujeme do borovicového lesa. Mne ako IT analytikovi to príde ako borovica, ak má niekto presnejšiu info, prosím, zanechajte ju v komentároch. Pre mňa je to jasné znamenie, že sa blížime ku kempu, kde strávime nasledujúcu noc. Prejdeme posledné stúpanie pár minút po vrstevnici okolo kopca a sme tam.

Kemp „Acampada La Tahoma“ sa nachádza vo výške zhruba 1100 metrov tesne na hranici Narodného parku Teide. Nocľah je zdarma, ale treba si ho rezervovať dopredu. Neviem či niekto kontroluje povolenia, ale keďže je to zdarma, tak prečo riskovať.

V kempe je aj kohútik s vodou. Ceduľka hovorí, že voda nie je pitná. Bohužiaľ, na zajtrajší výstup máme málo vody, tak si ju naberiem do fľašky. Priateľke nechávam kupovanú vodu. Úplne stačí, ak bude zle iba mne ?.

Celá dnešná túra trvala zhruba 7,5 hodiny. Dĺžka trasy bola cca 17 km a nastúpali sme necelých 1300 metrov. Hodnotím to ako veľmi príjemne strávený deň. Obzvlášť sa mi páčila turistika po útesoch tesne nad oceánom. Pre mňa to bolo po prvýkrát kráčať takýmto spôsobom a rozhodne sa mi to páčilo. Trochu sa obávam zajtrajšieho dňa. Potrebujeme nabrať cca 2200 výškových. Pri týchto teplotách a na priamom slnku to nebude sranda.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *