Španielski velikáni – Caminito del Rey

Počuli ste už o najnebezpečnejšom chodníku sveta tzv. chodníku smrti? Nachádza sa v provincii Malaga nad roklinou kaňonu El Chorro. Celková dĺžka trasy je 7,7 km. Bola vybudovaná v rokoch 1901 až 1905 ako spojovacia trasa dvoch vodných elektrární. Dnes slúži pre turistov ako vyhliadkový chodník. Po rekonštrukcii a znovuotvorení v roku 2015 však stratila prívlastok „najnebezpečnejšia“.

Ale pekne poporiadku. Ráno 11.5.2017 sme vstali v Tarife do nie najlepšieho počasia. Bolo chladno a vonku sa schyľovalo k dažďu. Ale to nás neodradilo od prechádzky po najjužnejšom bode Európy (na najsevernejšom sme boli v novembri). Na raňajky sme si zvolili malý nenápadný podnik, ktorý ničím nelákal turistov vojsť dnu. Boli tam len miestni „kunčafti“ a práve preto mali naše raňajky tú správnu španielsku atmosféru.

Ako správni kešeri sme si museli aj z tejto oblasti vziať kešku. Našli sme ju pri zrúcanine Castillo de Santa Catalina, ktorá je situovaná na strategickom mieste medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom. Keďže nás čas tlačil, na Tarifu sme si vyhradili čas do obeda a hneď sme vyrážali smer Gaucín.

Podľa plánu sme mali absolvovať zopár ferrát v okolí Gaucínu. Počasie nám však nehralo do karát. A nielen to. Prístupová cesta k ferratám bola pre nás tajomstvom. Jedna šípka ukazovala doľava a to bolo všetko. Dosť dlho sme blúdili, kým sme našli zrozumiteľnú mapu. Potom však začalo pršať. Skryli sme sa znovu v malej typickej reštaurácii, kde angličtina bola nepoznaným jazykom. Išli sme teda na istotu a objednali sme si kurací vývar s rezancami. Dostali sme ale španielsku verziu zahustenú s vajíčkom na tvrdo a mätou. Táto špecialitka bola zaujímavá, nie zlá, ale slovenský vývar je slovenský vývar. :)

Na ferraty sme nakoniec kvôli počasiu nešli, ale zato sme si vychutnali osobité čaro španielskej dedinky. Domy boli všetky biele, postavené jeden na druhom. Úzke prevažne jednosmerné uličky ťahajúce sa do kopca boli počas prechodu autom veľmi zaujímavé, ba priam adrenalínové. Strávili sme tu celé poobedie a na večer sme sa presunuli smer Caminito del Rey. V mestečku El Burgo sme si zarezervovali hotel La Casa Grande za 25 €/osoba/noc.

Na ďalší deň sme vyrazili do mestečka Ardales, kde sa nachádza jeden z prístupových bodov na Caminito del Rey. Tu sa naskytuje viac možností. Buď využijete autobusovú kyvadlovú dopravu alebo zaparkujete na parkovisku a pôjdete pešo ako my cez malý tunel. Ku vstupnej bráne je to 1,5 km, kde si zakúpite lístok a počkáte pár minút, kým sa vytvorí dostatočne veľká skupina potrebná na vstup. Lístok na Caminito stál spolu aj s lístkom na spiatočný autobus 11,50 € (10 € Caminito, 1,50 € autobus). Pozor! Lístok nezahadzujte! Ja som ho omylom vyhodila a v autobuse sme si zaplatili cestu ešte raz. Ďalšia dôležitá informácia je, že keď sa na návštevu tejto cesty chystáte v hlavnej sezóne jún – september, je potrebné si lístok zarezervovať niekedy aj pár mesiacov dopredu. Inak sa môže stať, že sa tam nedostanete.

Pred samotným vstupom sme dostali krátku inštruktáž o bezpečnosti, nasadili sme si na hlavy helmy, ktoré nám zapožičali a mohli sme vykročiť. Už z fotiek na internete sme vedeli, že cesta po rekonštrukcii nebude mať adrenalínový charakter, bola to skôr len príjemná prechádzka. Nové široké chodníky sú zabezpečené na celej trase zábradlím. V súčasnosti už nie je potrebné žiadne istenie. Trochu ma mrzelo, že sme prišli o adrenalínový zážitok, ale napriek tomu som si užívala pekné výhľady. Pohľad dole do rokliny bol naozaj zaujímavý. Počas celej cesty sa striedal samotný chodník s prechádzkou po lúke.

Ako naschvál, znovu nám začalo pršať. Našťastie to netrvalo dlho a slnko nás rýchlo usušilo. Celú cestu sme zvládli za 2,5 hodiny. V El Chorro sme počkali na autobus, ktorým sme sa zviezli späť do Ardalesu. Tu odporúčam ešte prechádzku popri jazere Embalse del Conde de Guadalhorce s peknými výhľadmi.

Nasledujúci deň sme mali v pláne túru na najvyšší vrch Španielska – Mulhacén, preto sme sa presunuli čo najbližšie k počiatočnému bodu. Noc sme strávili v kempe Camping Trevelez za 15 €/osoba/noc. Pre istotu sme si kúpili aj mapu za 11 €, aby sme zbytočne neblúdili. Kemp sa nachádza zhruba vo výške 1500 m. n. m.. Vedie k nemu kľukatá úzka asfaltka. Prišlo nám vtipné, že v novembri sme navštívili serpentínovú horskú cestu Trollstigen v Nórsku ako unikát a tu v Španielsku boli také cesty bežné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *