Skutočná zima v horách

Po veľmi dlhej dobe sme sa opäť dostali do hôr. Posledná poriadna túra bola na našom výlete za štvortisícovkami ešte minulý rok v septembri. Teraz je posledný februárový víkend a my sa opäť chystáme konečne do hôr.

Tentokrát to budú kopce o poznanie nižšie. Predpovedajú pravdepodobne najchladnejší víkend tejto zimy, a tak netreba pokúšať osud s ničím náročným. Nevieme sa rozhodnúť, kam sa vlastne vybrať. Rozhodujeme sa medzi Kráľovou hoľou a Ďumbierom z juhu alebo Krakovou hoľou a Sinou z Demänovskej doliny. Nakoniec ideme na Liptov.

Ubytovanie v Demänovskej doline je neskutočne drahé. Nechápem, kto tam chodí pri takých cenách. Z tohto dôvodu sa ubytujeme v Bešeňovej vo Vile Michal. Cena za víkend cez booking je cca 70 eur pre dve osoby, čo je podľa mňa normálna cena. V sobotu nás čaká prvá túra na Krakovu hoľu.

Vstávame skoro ráno, aby sme boli na parkovisku okolo pol ôsmej. Po vychystaní sa vyrážame smerom k Demänovskej jaskyni slobody. Z parkoviska by sme mali byť za cca 2 hodiny v sedle Machnatô. Túto túru som pred cca dvoma rokmi absolvoval v zime a viem, že by to nemal byť problém. Pri jaskyni sme hneď a pokračujeme smelo vyššie. Chodník je značne menej vyšliapaný nad východom z jaskyne, ale to nám nevadí. Zaujímavé to začína byť o kus vyššie. Prešliapaný chodník jednoducho končí a my musíme hľadať, kadiaľ ísť. Značku sem-tam vidieť, tak aspoň tušíme kadiaľ ísť. Niekde je chodník zreteľnejší niekde menej, ale pomaly postupuje hore.

Hľadanie chodníka zaberá pomerne veľa času, ale vďaka skorému odchodu máme času dosť. Dostávame sa na hrebeň a už tu je jasné, že za 2 hodiny nebudeme v sedle Machnatô. Úvodné stúpanie nám trvalo vyše hodinu. Po hrebeni, ktorý stúpa oveľa miernejšie ideme paradoxne ešte pomalšie. Chodník sa hľadá oveľa ťažšie a hlavne je tam množstvo popadaných stromov. Musíme ich obchádzať a opäť sa vracať na hrebeň. Okrem toho je tu o poznanie viacej snehu a treba obuť snežnice, ktoré máme samozrejme so sebou.
Obchádzanie spadnutých stromov a hľadanie chodníka nás oberá o čas. Máme síce GPS a viem kadiaľ ide chodník. Teda iba orientačne, ale aj tak to stojí kopu času. Značku sme nevideli už dobrých 15 – 20 minút, ale podľa GPS sme plus mínus na chodníku.

Dostávame sa pod strmé stúpanie pomedzi skaly. Aspoň to tak podľa mapy vyzerá. Značku nevieme nájsť ani keď to tam pomerne dobre poprechádzame krížom-krážom. Značku však nenachádzame. Už stúpame takmer tri hodiny a stále sme od sedla pekne ďaleko. Premýšľame ako ďalej. Viem že hore sa budeme brodiť v hlbokom snehu aj napriek tomu, že máme snežnice. A určite nebudeme tak rýchly ako je písané na značkách. Pokúsime sa ešte poslednýkrát nájsť značku a ak sa nám to nepodarí, tak to otočíme. Hľadaniu značky venujeme ešte 15 minút, ale neúspešne. Neostáva nám nič iné, iba to otočiť. Aspoň, že cestou dole pôjdeme po vlastných stopách.

Dole to zbehneme pomerne rýchlo. Po príchode k autu je cca pol jednej. Na chodníku sme bojovali necelých 5 hodín. Myslím, že bolo rozumné sa vrátiť, lebo inak by sme sa tam veľmi vytrápili a možno by sme sa vrátili pri svetle čeloviek.

Teraz je čas na obed a vymyslieť čo potom. Na obed ideme do Via Jasná restaurant. Hľadali sme nejakú kolibu pri hlavnej ceste, ale asi sme hľadali zle. Ale už je mi to jedno, lebo som hladný. Dávam si halušky, manželka pizzu. Tak, ako som sa na halušky tešil, tak som sklamaný. Sú predovšetkým zo smotany a taveného syru. Okolo bryndze iba išli. Sťažujem sa čašníčke, ktorá to rieši v kuchyni. Bez akéhokoľvek vysvetlenia mi ponúkla druhú porciu alebo vystornovanie halušiek. Predpokladám, že kuchár vedel, že bryndze je tam pramálo. Stornujeme halušky, manželka doje pizzu, ktorá je dobrá a ideme ďalej.

Ako ďalší cieľ sme si vybrali skanzen v Pribyline. Nie sú to hory, ale aspoň nebudeme sedieť na izbe. Trochu sa tam poprechádzame, odlovíme neďalekú kešku a pomaly sa vrátime na naše ubytovanie v Bešeňovej. Ešte pred tým si však v kolibe v Bešeňovej dám dobré, konečne bryndzové halušky.

V nedeľu sa rozhodneme neísť do Nízkych Tatier, ale volíme lokalitu, kde bude chodník viacej prechodení. Cestou za rodinou sa zastavíme na Kľaku, ktorý ako verím, bude ľahko dostupný aj bez snežníc a bez veľkého trápenia.

Na kľaku sme s manželkou ešte nikdy neboli, tak je čas to napraviť. Parkujeme na Fačkovskom sedle a vydávame sa hore po žltej značke. Po prvý rozcestník je to čistá diaľnica. Ďalej to nie je až tak prechodené, ale oproti včerajšku je to stále prechádzka rajom. Stúpanie nám ubieha rýchlo a bez problémov plníme časy, aké sú napísané na rozcestníkoch. O necelé dve hodiny sme hore.

Chodník bol parádne prechodený. Nebolo treba snežnice, ktoré sme nechali v aute a ani mačky, ktoré sme mali v batohoch. Videli sme zopár ľudí, ktorí ich použili, ale z môjho pohľadu neboli potrebné. Jediný úsek, kde bolo treba dávať trochu viacej pozor bolo posledných 10 minút na vrchol a z vrcholu. Chodník tam bol pomerne dosť vyšmýkaný od skialpinistov a miestami sa to šmýkalo.

Výhľadu z vrcholu neboli také pekné ako som čakal. Prevažne pre jeden mrak, ktorý bránil vo výhľade a pre opar, ktorý bol nad krajinou. V každom prípade verím, že za dobrého počasie výhľad určite stojí za to. Po pár minútach na vrchole sa pomaly poberáme dole. Dáme si keksy na posilnenie a trochu čaju, aby nám nechýbali tekutiny a svižným tempom sa poberáme dole.

Cesta dole ubieha rýchlo. Miestami mám pocit, ako keby sme utekali. Už je po obede, ale stále stretáme ľudí mieriacich k vrcholu. Nečudujem sa im, z Fačkovského sedla je to hore dve hodiny a dole je to o čosi kratšie.

Už zo značnej diaľky počuť hlasnú hudbu z lyžiarskeho strediska vo Fačkovom sedle. Toto je asi jeden z dôvodov, prečo som neprepadol lyžovaniu. V horách mám rád skôr kľud, pokoj, ticho. Načo ísť do hôr, kde na mňa celý deň kričí nejaký reprák?

Víkend v horách sa celkom vydaril. Nebolo to úplne podľa našich predstáv, ale jednoznačne lepšie sedieť ako doma. Pevne verím, že v nasledujúcich mesiacoch budeme mať viacej času na hory. Je jedno, či slovenské alebo zahraničné. Predovšetkým sa tešíme na Veľkú noc. Štyri dni voľna v horách si vieme určite predstaviť všetci. Ako vždy, otázne je, aké bude počasie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *