Pohodový výstup na Kotovo sedlo

V piatok ráno sa balíme zasa na výlet do hôr. Opäť nevieme kam pôjdeme, a tak chceme byť pripravení na všetky možnosti. Ráno do auta nesieme spacáky, karimatky, stan, ferratovú výstroj, kúsok lana na VHT. Jediné, čo ostáva doma sú mačky a cepín.

Po aktualizácii počasia padá rozhodnutie, že ideme na víkend do Slovinska. Láka nás Jalovec a ferrata na Malú Mojstrovku. Máme hrubý plán ako to prejsť, ale nevieme, či bude chata, na ktorej chceme spať zo soboty na nedeľu otvorená. Možné je, že budeme musieť na mieste improvizovať.

Plán je však jasný. Po práci sadnúť do auta, odšoférovať do Slovinska a ešte večer sa vybrať na chatu “Dom v Tamarju”. Na chate majú ešte voľné miesta, tak nebude problém tam prespať. V sobotu chceme vyjsť na Malú Mojstrovku ferratou a prejsť až na chatu “Zavetišče pod Špičkom”. Nedeľa začne výstupom na Jalovec a následný zostup do doliny Tamar a cesta späť na parkovisko k autu.

Cesta do Slovinska prebieha rýchlo ako vždy. Nikde sa veľmi nezdržujeme a za zhruba 4 hodiny sme na mieste. Po zaparkovaní auta sa pomaly pobalíme, zoberieme potrebné veci a vyberáme sa na zhruba hodinovú vychádzku na chatu. Pomaly sa stmieva. Cestou stretáme svetlušky, ale na cestu nám veru nesvietia. Posledných 10 minút ideme pri svetle z telefónu. Nechce sa nám vyťahovať čelovky z batohov.

Pri chate zisťujeme, že chata je zatvorená. Majú otvorené iba do 9 večer a všade je už tma. O 22:30 sa nám už nechce kráčať späť k autu. Obchádzame chatu a pozeráme, či niekoho nezbadáme. Vo vnútri vidím chalana, ako sedí za PC, a tak ťukám na okno. Ide nám otvoriť a hneď nám ukáže izbu, kde budeme spať. Som rád, že sa máme kde uložiť a ráno to nemusím kráčať znovu. Budík si nedávame, veď sa aj tak zobudíme skoro.

Skoro nevstávame ani náhodou. Budíme sa niečo po 8 ráno. V chate si dáme raňajky a prehodíme zopár slov s chatárom. Bohužiaľ, na našu hlavnú otázku má negatívnu odpoveď. Chata, kde sme chceli spať druhú noc je zatiaľ zatvorená. Preto meníme náš plán a pokúsime sa vystúpiť na Jalovec dnes a zajtra dáme ferratu na Malú Mojstrovku.

Začíname stúpať lesom a čoskoro sa dostávame nad jeho hranicu. Výhľady začínajú byť skutočne zaujímavé a je sa na čo pozerať. Predovšetkým je pred nami vidieť obrovské suťovisko, ktorým sa musíme vyškriabať hore. Verím, že to bude ľahšie ako to vyzerá. Cestou hore chceme prejsť cez Jalovšku škrbinu a vrátime sa cez Kotovo sedlo. Aspoň taký je môj posledný plán.

K záveru doliny strácame chodník a suťovisko pod nohami začína byť nepríjemne strmé. Po každých dvoch krokoch sa zosunieme o krok späť. Suť nedrží a pomaly sa s nami zosúva. Celkom trápenie dostať sa vyššie. Chodník sme stratili úplne, a tak iba hádame kadiaľ ísť. Cez Jalovskú škrbinu to nepôjde, kedže je tam ešte snehové pole a nemáme mačky ani cepín.

Pokračujeme smerom na Kotovo Sedlo. Začínam reálne pochybovať o tom, že sa dnes na Jalovec dostaneme. Čas výrazne pokročil a nestihli by sme sa dostať dole v rozumnom čase. Tesne pod sedlom si dávame prestávku a varíme si obed. Treba niečo zjesť, keďže dochádza energia. Medzičasom sa Jalovec kompletne zahalí do mrakov. Po dohode s priateľkou výstup na Jalovec rušíme. Vystúpame pár metrov vyššie. Kotovo Sedlo poskytuje pekné výhľady do dvoch dolín a pekný výhľad na Mangart, aj keď v našom prípade je tiež skrytí v mrakoch.

Viac ma však zaujal nižší vrch rovno pred nami. Z tohto uhla sa veľmi podobá na legendárny Matterhorn. V Slovinsku majú vrch, ktorý sa volá Malý Matterhorn ale je v inej doline. Vrchol pred nami sa volá Kotova Špica.

Počas krátkej zastávky v sedle som stihol urobiť panorámu, pokochať sa výhľadmi a je čas zostúpiť. Aby sme nemuseli zostupovať tou istou cestou, vyberáme sa iných chodníkom do údolia. Mal by byť o čosi príjemnejší. Cestou prechádzame okolo bivaku, ktorý sa nachádza pod Kotovým seldom. Zo začiatku je klesanie príjemné, ale ku koncu je to riadna strmina. Ale cesta hore touto trasou je určite príjemnejšia ako cesta dole.

Po strmáku sa dostávame pod suťovisko, odkiaľ je zostup už malina. Na chate si dáme krátku prestávku a začneme zostupovať k autu. Najnovší plán hovorí o tom, že ideme niekde pohľadať nocľah. Chcem spať tak, aby sme sa zajtra ráno dostali ľahko na Vršic a odtiaľ mohli vystúpiť na Malú Mojstrovku ferratou.

Nocľah hľadáme vo vedľajšej doline na talianskej strane hranice. Taliani majú divokých kemperov oveľa radšej. Bohužiaľ, pri jazerách pod severnou stenou Mangartu sa natáča film a okrem toho tam môžu kempovať iba karavany. Stanovať tam je zakázané. Vraciame sa späť do Slovinska a ideme priamo do sedla Vršič. V sedle spíme v chate s názvom “Tičarjev dom na Vršicu”. Za pár eur sa tam dá vyspať a aj najesť. Nie je to luxusný hotel, ale na jednu noc bohate stačí. Zajtra ideme na Malú Mojstrovku ferratou Hanzova pot.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *