Medvedia roklina (Bärenschützklamm)

Sviatok v strede týždňa je super dôvod, prečo vypadnúť z mesta a vyraziť niekam do prírody. Treba však nájsť miesto, kam sa oplatí ísť na jednodňový výlet. Po preštudovaní mapy a chvíľke behania po webe sme sa rozhodli, že navštívime Medvediu roklinu – Bärenschützklamm. Do dediny Mixnitz, ktorá je východiskovým bodom, trvá cesta z Bratislavy niečo málo cez dve hodiny.

Na parkovisku bolo jasne vidieť, že na Slovensku je sviatok. Minimálne polovica áut mala slovenské evidenčné číslo. Prezujeme sa, zbalíme si veci do malých ruksakov a vyrazíme do Medvedej rokliny. Prejdeme okolo ďalších parkovísk, reštaurácie a vnárame sa do lesa.

Asfaltová cesta sa mení na štrkovú. Miestami je pomerne strmá, ale kráča sa po nej pohodlne. Napriek tomu, že na parkoviskách je pomerne dosť áut, lesom ideme prakticky len my. Ďaleko pred nami, ani za nami niet nikoho.

Za necelú hodinu sme pri vstupnej chatke s nápisom Bärenschützklamm. Zaplatíme vstupné 3,00 € na osobu. Máme zľavu, keďže sme držiteľmi Alpenverein preukazov. Doteraz sme kráčali iba po obyčajnej štrkovej ceste vedúcej lesom. Pevne verím, že sa to o chvíľku výrazne zmení.

Pár krokov za vstupnou bránou prichádza očakávaná zmena. Vstupujeme na drevené lavičky. Šírka lavičiek je akurát tak pre jedného človeka. Po pár minútach prichádzame k búdke, kde si dávame prvý oddych a kocháme sa pohľadmi na rebríky a lavičky vedúce strmo hore. Strácajú sa niekde v úzkej rokline.

Jediná vec, ktorá ma zatiaľ mierne sklamala je množstvo vody, ktorá tečie roklinou. Je jej žalostne málo a to určite uberie tomuto miestu na kráse. Počas prestávky nás dobehne zopár známych z turistického klubu.

Vydávame sa po rebríkoch hore do výšin preskúmať krásu Medvedej rokliny. Po pár metroch prichádzame k vyhliadkovému bodu na vodopád. Verím tomu, že je krásny, ale aktuálne tam žiadny nie je. Už dávno nepršalo a hladina vody je na minime.

Za vyhliadkou sa nachádza séria strmých rebríkov, ktorá celkom preverí vašu kondíciu. Schodov je tam požehnane, a tak len stúpate a stúpate. Občas sa zastavíme nielen pre krásu tohto miesta, ale potrebujeme vyrovnať kyslíkový deficit.

Roklina sa mení priamo pred očami. Občas sa ide veľmi úzkou roklinou, inokedy je širšia. Rebríky sú občas vodorovné, ale vedia byť aj poriadne strmé. Ani neviem ako rýchlo prichádzame k ďalšej drevenici. Predpokladám, že označuje polovicu cesty.

Druhá časť trasy mi viacej pripomína Slovenský raj. Drevený chodník vedie ponad bystrinu na dne rokliny. Pred mostíkom na druhú stranu je značka, ktorá hovorí, že nás čaká posledný most. Nasleduje prudké stúpanie po rebríkoch, až sa dostaneme von z rokliny.

Odtiaľto je to už len 10 – 15 minút po chatu Gutten Hirten. Tu si dávame prestávku, dobrý obed a posedíme asi hodinu. Rozmýšľame, či ísť ešte niekam ďalej, ale volíme zostup a návrat domov v rozumnom čase.

Na parkovisko sa musíme vrátiť inou trasou. Medvedia roklina je jednosmerná. Chodník vedie okolo. Zo začiatku v podstate po rovine, neskôr strmo zostupujeme lesom až sa napojíme na cestu, ktorou sme ráno začali stúpať. Nad parkoviskom si v reštaurácii dávame kofolu a zmrzku na ukončenie pekného dňa.

Bärenschützklamm rozhodne stojí za návštevu. Zo západného Slovenska sa dá roklina spraviť ako jednodňový výlet a je vhodná aj pre turistov začiatočníkov. Myslím si, že je lepšie navštíviť ju na jar, keď je veľa vody z topiaceho sa snehu. Treba si však dať pozor na to, aby bola roklina otvorená. Na zimu ju zatvárajú. Mne trochu zážitok z Medvedej rokliny pokazil nedostatok vody v potoku, ktorý ňou preteká.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *