Grandlspitz – menšia sestra ferraty Königsjodler

Prši, neprší. Ideme. Počasie nám už tento rok prekazilo výstup na Gran Paradiso, ktorý sme najskôr presunuli a nakoniec zmenili na výstup na Zugspitze. Čo čert nechcel, Zugspitze nám zasnežilo. Naladení na turistiku a v dovolenkovej tiesni sme sa obzerali po adekvátnej náhrade. Staré známe porekadlo, že niekedy nedostať to čo chceme je šťastím, sa tentokrát úplne vyplnilo. Počasie nám najprv neprialo pri plánovaní dvoch výstupov, no nakoniec nás to priviedlo k úplne najvydarenejšej akcii tohto roka. Ferraty v Berchtesgadenských Alpách. Jedna z nich je Grandlspitz.

Plán bol teda nasledovný. Pondelok Grandlspitz, utorok Königsjodler a v stredu Postalmklamm. Tá posledná nám nakoniec nevyšla. V utorok pršalo, tak sme si
Königsjodler presunuli na stredu a v utorok sme si len omrkli upršané okolie mestečka Mühlbach am Hochkönig. A to Vám teda bola správna voľba. O ferratke Königsjodler tu už boli popísané vynikajúce články, preto by som vám rad predstavil ďalšiu jedinečnú zaistenú cestu Pani Grandlspitz klettersteig. Prečo jedinečnú? Možno práve pre polohu, obtiažnosť, scenérie a jej väčšiu sestru. No pekne poporiadku.

Do dedinky Mühlbach am Hochkönig sme dorazili okolo druhej popoludní. Cesta z Bratislavy mala tiež svoje čaro, no o tom radšej inokedy. Tak či onak, trošku sme sa zdržali. Po rýchlom ubytovaní sa a skonzumovaní domácich pochutín, vrátane slovenskej BIO zeleniny, sme sa vydali zdolať vrchol Grandlspitz 2307 m. Úprimne povedané, po viac ako 5 hodinovej ceste autom a v trošku pokročilom čase sme ani veľmi nedúfali, že to stihneme. Lenže za skúšku nič nedáš, tak teda poďme.

Z dedinky Mühlbach sme vyrazili smerom do sedla Dientner Sattel (1342 m) za ktorým po cca 200 metroch je na pravej strane väčšie parkovisko, ktoré slúži ako východzí bod pre Grandlspitz ako aj Königsjodler, ale vlastne aj pre chatu Erichhütte, výstup na Taghaube či samotný Hochkönig (chata Matrashaus). Berieme výstroj a vodu a 15:45 vyrážame za dnešnou cieľovkou.

Po zhruba 25 minútach prichádzame k Erichhütte (1540 m).

Cesta to bola naozaj príjemná, čiastočne tým, že sme sa konečne hýbali, čiastočne prostredím, z ktorého sme boli nadšení a čiastočne i kravičkami, ktoré nám robili spoločnosť takmer počas celej cesty. Ak sa raz niekto vyberie na Königsjodler, tak určite bude prechádzať i popri skalke Grandlspitz. Nástupová cesta je z 90-tich percent tá istá.

Grandlspitz medzi nami.

Z parkoviska najskôr po rázcestie Taghaube a Hochkönig, kde sme si vybrali tú druhú možnosť a až po rázcestie oboch ferrát. Je to pekný stupáčik. Nám to trvalo 1:25 hod, pravdu povediac, dalo nám to pekne zabrať.

Cestou sme stretali ľudí, ktorí nás ubezpečovali, že dostať sa pod ferratu a zdolať ju, nebude trvať dlhšie ako jednu hodinu aj so zostupom. Najprv nám to povedal chlapík pri Erichhütte, potom párik asi v polke cesty a nakoniec starší pár tesne pod ferratou :) Od rázcestia po ferratku nám to trvalo už len 15 minút. (len pre info: od rázcestia ferrát po nástup na ferratu Königsjodler, vrátane A/B časti je to cca 40 min.)

Predsa sme tam došli. Čas 17:25, počasie úplne nádherné. Modrá obloha. 25 stupňov. Nadmorská výška 2130 m. Grosglockner ako na dlani. Obliekame si výstroj, fotíme, entuziazmus a adrenalín stúpa. Toto sme si dnes naplánovali a teraz sa nám to pomaly napĺňa.

Via ferrata Grandlspitz je vlastne 170 metrov kolmá skala s obťažnosťou C/D. Výstup je vedený jej južnou stranou a je istený oceľovým lanom, ktoré je ,napríklad v porovnaní s ferratami v pohorí Hohewand, o dosť hrubšie a volnejšie ukotvené. Lano najprv pôsobí nestabilne, no skala je úžasne členitá, takže väčšinou lezieme skalou a o lano sa len istíme. Železa je tam viac než dosť, no i tak sa občas treba toho lana chytiť.

Lezieme, fotíme, lezieme a fotíme.

Pred nami nikto nie je, tak si ideme svojím tempom a užívame si lezenie. Výhľady sa asi slovom ani nedajú opísať. Počasie nám praje a nadšenie stúpa. Už teraz viem, že sa mi o tomto bude dnes snívať.

Po 30 minútach sme na vrchole.

Vrchol Grandlspitz

A veru, že je tu na čo pozerať. Dojedáme proteínové tyčinky a musíme ísť, lebo o chvíľu sa stmieva a nás čaká ešte viac ako hodinový zostup k autu.

Cestou dole nám nohy naznačujú, že to bolo naozaj pekné stúpanie dostať sa pod ferratku a to, že nás to čaká ešte druhý raz kvôli výstupu na Hochkönig, si
radšej ani nepripúšťame :)

Grandlspitz napravo a hrebeň ferraty Königsjodler naľavo

Večer posilnení dobrým wienerschnitzelom si ľaháme spať a nasledujúci deň dobrodružstvo pokračuje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *