Dolomity – Ferrata Giuseppe di Olivieri

Nedeľňajšia ferrata degli Alpini dopadla na jedničku, tak sme sa rozhodli, že v pondelok pokračujeme tiež vo ferratovaní. Tentokrát sme mali dva varianty. Buď vystúpime ferratami Giuseppe di Olivieri a Gianni Aglio až na samotný vrchol Tofana di Mezzo alebo prejdeme len prvú ferratu vedúcu na vrchol Punta Anna odkiaľ zídeme turistickým chodníkom dole. Uvidíme, ako sa nám bude chcieť.

Dohodli sme sa, že z časového dôvodu a aj z dôvodu šetrenia energie pôjdeme pod ferratu Giuseppe di Olivieri vlekmi, ktoré nás vyšvihli do 2300 m n.m.. Od stanice lanovky pri chate Rifugio Pomedes je to ešte tak 20 minút do kopca pod samotný začiatok ferraty. Zo začiatku sme hore kráčali len mi, no po čase sa objavilo niekoľko skupiniek. Oproti včerajšej ferrate bol však výstup plynulejší a rýchlejší.

Ferrata Giuseppe di Olivieri je ľahká, len na niektorých miestach uvádzajú, že sú úseky obtiažnosti C, C/D. Po jej prejdení si myslím, že tých úsekov bolo viac. Celý čas sa nám naskytovali nádherné výhľady, medzi ktorými nemohol chýbať pohľad na Marmoladu, najvyššiu horu Dolomitov. Cortinu d’Ampezzo sme mali z tejto výšky ako na dlani. Celú ferratu som si veľmi užívala. Jednak kvôli nádhernému okoliu a tiež aj kvôli tomu, že výstup nebol taký pomalý ako ten včerajší.

Nakoniec sme sa dohodli, že na druhú ferratu už nepôjdeme a vrchol Tofana di Mezzo si odložíme na ďalšiu návštevu Dolomitov. Okolo obeda sme začali klesať dole. Krátkou ferratou sme sa dostali na suťovisko, cez ktoré sme chceli pretraverzovať na chatu Rifugio Giussani. Nebol to však dobrý nápad. Čo sa na začiatku javilo ako chodník, to sa časom zmenilo na neprechodené suťovisko. Tak sme to vzdali a pustili sa dole s nádejou, že nejaký chodník nájdeme. A našťastie sme našli. Každú chvíľu sme čakali, kto z nás na tej suti padne ako prvý. Správnu techniku schádzania po takomto teréne nemáme ešte úplne natrénovanú.

Konečne sme došli k normálnemu chodníku, kde sme si dali prestávku a zlikvidovali časť jedla z batohov. Na dnes nám neostáva už nič iné, ako zísť dole na parkovisko. Schádzanie bolo tiež zaujímavé. Normálny chodník sa striedal s úsekmi s natiahnutými lanami, miestami sme traverzovali popri skalách. Ferratové sety nebolo potrebné si nasadzovať, ale kto sa cíti bezpečnejšie s ním, nech si ho oblečie.

Okolo štvrtej poobede sme sa vrátili späť k chate Rifugio Pomedes, odkiaľ sme sa zviezli lanovkami dole na parkovisko. Zaujímavé bolo, že cestou hore sme platili za lanovky 11,50 € a cestou dole už len 8,50 €. Nakoľko bolo chladno a na sedačkovej lanovke nás poriadne „vyfúkalo“, tešili sme sa na kávičku a čaj. Akurát v reštauráciách nachádzajúcich sa na ceste 407 nás taktne vyhodili so slovami, že len nápoje nepodávajú. To nám však dobrú náladu z krásne prežitého dňa nepokazilo. Nemôže byť vždy všetko dokonalé. :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *