Dolomity – ferrata degli Alpini

Po niekoľkých rokoch snívania o Dolomitoch sa mi podarilo tieto impozantné kopce aj navštíviť. Doteraz plánované výlety stroskotali z rôznych dôvodov. Bolo ich toľko a tak rôznorodé, že si ich ani nepamätám. Opäť sme si naplánovali predĺžený víkend, zostava bola pevná a až na jeden deň vyšlo aj počasie.

V piatok po práci už tradične sadáme do auta a vyrážame smer Taliansko. V sobotu má byť daždivo, a tak nie je naším cieľom dostať sa až do Dolomitov. Berieme to trošku okľukou, aby sme sa pokochali krásou hôr aspoň z auta. Po obede máme naplánovanú prechádzku hlavným mestom tejto časti Álp – Cortinou Cortina d’Ampezzo.

Okolo obeda dorazíme to kempu Olympia, kde strávime najbližšie tri noci. Po postavení stanov sa vyberáme do Cortiny pozrieť si mesto a naplánovať si trasy na najbližšie tri dni. Občas padne na nás z neba zopár dažďových kvapiek, ale v meste nám to nevadí. Ak by sme boli niekde v stene na ferrate, bol by to väčší problém.

V nedeľu ráno je počasie oveľa lepšie, a tak vyrážame autom do sedla Passo Falzarego. Konkrétne parkujeme pár stoviek metrov pod sedlom. Z tohto parkoviska totiž vedie chodník k zaistenej ceste – Ferrata degli Alpini na Col dei Bos (2 559 m). Odtiaľ zostúpime nižšie na miesto zvané Forc. Travenanzes. Následne vystúpime na chatu Riffugio Lagazuoi, v okolí ktorej je množstvo dôkazov prvej svetovej vojny.

K ferrate vedie príjemný chodník. Nástup je jednoduchý a krátky. Pri zrúcanine domu sa obliekame do ferratových setov, keďže nástup je pár metrov nad nami. Už z diaľky viem povedať, že dnes to bude skôr čakanie v rade ako súvislé lezenie. S nami je pod ferratou segra s kamoškou, ktoré s ferratami nemajú až toľko skúseností, tak mi to až toľko nevadí.

Nástup na Ferratu degli Alpini je pomerne náročný a každý lezec sa trochu potrápi. Miestny guide nám popísal ferratu ako veľmi ľahkú niečo ako A/B. Z môjho pohľadu je tak o stupeň ťažšia B/C a samotný nástup bol možno aj C/D. To je možno dôvod, prečo jeden horský vodca so svojimi klientmi obišiel úvod po chodníku a na ferratu sa napojil o čosi vyššie. Dostávajú sa na ferratu priamo pred nami, takže nás ešte viacej spomalia.

Beriem to tak, že máme aspoň čas sa kochať okolím a vychutnávať si predovšetkým krásny výhľad na kráľovnú Dolomitov – Marmoladu. Mali sme ju za chrbtom už cestou k ferrate, ale pomedzi kosodrevinu to nebol najlepší výhľad. Z ferraty však vyzerá impozantne a podľa ľadovca ju viete jednoznačne identifikovať.

Za náročným úvodom nás čaká kúsok rovinky a jemný výšvyh priamo hore. Nasleduje úsek obtiažnosti A, kde miestami chýba aj istiace lano. Týchto pár riadkov v podstate definuje celú ferratu. Striedajú sa krátke strmé úseky s terénom, kde sa dá normálne kráčať. Až na úvodný úsek je ferrata veľmi ľahká. Preto tam aj vodca zobral neskúsených klientov.

Zaistená cesta degli Alpini je náročná svojou dĺžkou. Aj so spomalením sme to liezli takmer 3 hodiny, čo umocňuje zážitok z pekného výstupu. Na samotný vrchol Col dei Bos treba ešte pár minút kráčať. Určite to však stojí zato, pretože budete stáť priamo pod Tofanou. Výhľady sú skutočne krásne.

Aby sme deň využili naplno, pokračujeme ešte na chatu Lagazuio (2 752 m), kde si sestra s kamoškou spravia svoj osobný výškový rekord. Chodník na chatu je jednoduchý, pekne upravený a nie je možné sa stratiť. Chatu je vidno z diaľky. V čase našej návštevy bol nad chatou postavený žeriav, takže sme mali o jeden orientačný bod viacej.

Výstup k chate zo sedla netrval dlho, bola to odhadom hodina, možno hodina a pol. Počas stúpanie sme mohli obdivovať krásy Dolomitov, ktoré sa impozantne týčili za nami. Prechádzali sme aj okolo bunkrov, ktoré boli vybudované počas prvej svetovej vojny. Tesne pri chate je miesto, kde sa dá prejsť vykopaným tunelom. Tento zážitok si určite nenechajte ujsť ak tu budete.

Na chate je pomerne plno, našťastie nachádzame stôl, kde si môžeme dať obed. Okrem klasických turistov, je tu plno ľudí, ktorí prišli hore lanovkou. Je to určite ľahký spôsob, ako sa sem dostať a preskúmať vojenskú históriu tohto miesta.

Po dobrom neskorom obede zostupujeme rovnakých chodníkom do sedla, odkiaľ ide pekný chodník až dole. Nie je tu prakticky kde zablúdiť. Celú cestu vidieť, kde máme zaparkované auto, a tak je jasné, ktorým smerom sa máme uberať.

Túra trvala okolo 8 hodín, čo je fantasticky využitý deň. Užili sme si krásnu ferratu na jeden z výhľadových kopcov nad Cortinou d’Ampezzo. Výstup je to ľahký a vhodný aj pre začínajúcich ferratistov. Na začiatku zaistenej cesty sa trochu potrápia, ale ak to zvládnu, mali by zvládnuť aj celú trasu. Určite je po trase množstvo miest, kde sa dá oddýchnuť a doplniť energiu či vodu. Ferratu Degli Alpini môžeme vrelo odporučiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *