Dolomity d´Ampezzane – Col Rosá

Rok 2014 veľmi neprial slnečnému počasiu, ale my navzdory všetkému, sme sa vybrali zdolať ďalšiu “ troj-tisícovku „. Po príchode do Cortiny d´Ampezzo to veru nevyzeralo ružovo a nechceli sme sa vrátiť domov bez “ trofeje, “ tak sme naše smelé plány trochu okresali a vystúpili sme neplánovane na Col Rosá. Každý skalný vrch s prívlastkom “ Col “ znamená 360° stupňovitý kruhový výhľad. A výhľady sú vskutku úžasné na majestátne d´Ampezzanské skalné masívy. Za jasného slnečného počasia priam fantastické. Pre mňa to bol už druhovýstup na Col Rosá. V roku 2011 sme podnikli prvovýstup s inou partiou, ale fotografie sú z druhého výstupu, pretože pri prvovýstupe sme nemali šťastie na počasie. Bola hmla, zamračené, výhľady žiadne a zmokli sme, našťastie až pri zostupe. Každopádne zažili sme jedinečné dobrodružstvo.

Záber na Col Rosá a riečku Fánes z Pomagagnón.

Col Rosá, 2166 m. v pozadí Croda Rossa, 3146 m. Záber je z Cima Fánis – sud.

Príchod do Cortiny d´Ampezzo a po štátnej ceste č. 51 (smerom na Dobbiaco) po pár kilometroch odbočíme do ľava k autocampu Olimpia, kde je parkovisko. Po značenom chodníku č. 408 prídeme k nástupu na ferratu.

Col Rosá, 2166 m. via ferrata Ettore Bovero. Náročnosť č. 3 stredne ťažká ferrata, ale pozor radí sa už do kategórie pre skúsených ferratistov. Kolmé steny a dva ťažšie úseky.Nástup k ferrate je trochu dlhší, ako by ste očakávali, ale ide po nádhernej lesnej ceste a ponúka krásne výhľady. Od parkoviska autocampu Olimpia po nástup na ferratu 1,30 – 2 hodiny. Via ferrata od nástupu po vrchol 1 – 1,15 hodiny. Zostup 1,30 – 2 hodiny. Celkový čas cca. 5 hodín. Via ferrata je zaistená 63 % oceľovým lanom, 5 % tvoria kovové kramle nachádzajú sa tesne pod vrcholom. 2% jednoduché lezenie v úvode ferraty a 30% nezaistené chodníky. Výstup je z južnej strany, zostup z východnej strany Col Rosá. Odporúčaná doba výstupu je od polovice júna do konca septembra. Pri vhodných klimatických podmienkach aj v iných mesiacoch v roku.

V tento deň bola na Col Rosá “ absolútna sloboda “ nikde nikoho, a tak spoločné foto sme dali na samospúšť.

Physoplexis Comosa L. čeľaď campanulaceae – zvončekovité. Raponzolo Chiomoso v talianskom jazyku, Schopfteufelaskralle vnemeckom jazyku. Je to endemit, rastie iba v Dolomitoch. Nenájdete ho pri bežnej prechádzke alpskými lúkami. Aby ste si ho mohli odfotiť, musíte si za ním vyliezť do výšky 1800 – 2200 m. Zatiaľ som ho našla iba na tejto ferrate Col Rosá a ferrate Sandro Pertini – Stevia, dnes už neexistujúca via ferrata. Na tejto fotografii je ešte len pred kvitnutím. Je veľmi vzácny.

A takto vyzerá v celej svojej kráse.




Magická hlbočina.




Tesne pod vrcholom sú kovové kramle.

Spoločná vrcholovka a zápis do knihy. tak či tak trochu sme zmokli. Pozrime sa na zamračené výhľady, sú dramatické a veľmi pôsobivé.

Majestátne Tofane. Záber je na severnú stranu.

Pod vežou Torre di Aglio sú lyžiarske trate. Na vrchol Tofana di Mezzo ide lanovka “ Freccia nel Cielo “









Horská dedinka Cortina d´Ampezzo s hotelovými palácmi, honosnými vilami a luxusnými obchodmi.

Torre di Aglio, nabudúce sa pozrieme práve na ňu. Pôjdeme hore via ferratou Giuseppe Olivieri na Punta Anna, ktorú nie je vidieť, pretože je situovaná u južnej strany. Tento záber je na severnú stranu.

Nikde som sa konkrétne nedočítala či práve cez Col Rosá sa tiahla vojnová línia v čase Grande Guerra – prvá svetová vojna. Ale vytesané vojenské pozície – pozorovateľne do skál svedčia o tom, že sa tu niečo dialo.

Jeden komentár k “Dolomity d´Ampezzane – Col Rosá”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *